Vypracovala:Mgr. Martina Mošaťová
Hormonálna(látková) sústava človeka a nervovásústavasa podieľajú na kontrole a riadení ľudského organizmu.Obidve sústavy sú vo vzájomných vzťahoch. Niektoré hormónyovplyvňujú centrálnu nervovú sústavu. Nervová sústava riadičinnosť niektorých endokrinných žliaz, napr. dreň nadobličiek.
Nervová sústavazabezpečuje riadenie, koordinovanie funkcií organizmu a kontakts okolitým prostredím. Základnou stavebnou a funkčnoujednotkou nervovej sústavy je nervovábunka (neurón). Neurón má schopnosť prijať podnet z prostredia, premeniťho na nervový vzruch a odovzdať ďalšiemu neurónu, t.j.základnou úlohou nervových buniek je prijímať, viesťa odovzdávať signály.
Zloženie neurónu:
Z tela nervovejbunky vybiehajú:
-
dendrity- dostredivé výbežky, krátke, bohato vetvené. Dendritmi vstupuje do neurónu nervový vzruch.
-
neurit (axón)- odstredivý výbežok, je iba jeden. Nervový vzruch vedie. Povrch neuritu je chránený dvojitou pošvou, jej vnútorná vrstva je tvorená myelínom (vrstvička tukovitej látky).Vonkajšia vrstva je tvorená Schwannovými bunkami.
Obr. 1: Neurón
Vznik nervovéhovzruchu
Na vonkajšoma vnútornom povrchu cytoplazmatickej membrány neurónu súnerovnomerne rozmiestnené ióny Na+,K+,Cl–.Keď nie je nervová bunka podráždená koncentrácia iónov K+vo vnútri membrány je väčšia ako na vonkajšom povrchu membrány,kde naopak prevažuje koncentrácia iónov Na+.Pokojovýmembránový potenciálje elektrické napätie medzi vnútrom a povrchom bunky akodôsledok nerovnomerného rozloženia iónov. Ak na neurón pôsobíadekvátny podnet vzniká nervovývzruch.Pri podráždení nervovej bunky sa mení priepustnosť membrány. Nazáklade koncentračného spádu je umožnené vstúpiť iónom Na+do bunky, membrána je depolarizovaná.Pokojový potenciál sa mení na akčnýpotenciál=nervový vzruch. Po prebehnutí vzruchu neurónom začnú z bunkyunikať ióny K+,čím sa obnovuje rozloženie náboja a membrána sarepolarizuje.Pôvodné rozloženie iónov sa po repolarizácii membrány zabezpečítzv. sodíkovo-draslíkovoupumpou(K+ióny,ktoré unikajú von z bunky sú po repolarizácii zamenené zaióny Na+).
Šírenie nervovéhovzruchu
Synapsia-miesto kontaktu dvoch neurónov, axón nervovej bunky sa napája natelo alebo výbežky ďalších neurónov. Prostredníctvom spojenianeurónov, synapsií sa prenáša nervový vzruch medzi bunkami.
Zloženie synapsie:váčkys mediátorom(chemický prenášač) sú zakončením axónu jednej nervovejbunky, synaptickáštrbinaa postsynaptickámembrána-je membránou cieľového neurónu. Po príchode vzruchu dozakončenia axónu, mediátor vtečie do synaptickej štrbiny, čímsa podráždi postsynaptická membrána, ktorá sa depolarizujea vzruch sa šíri ďalej. Aby sa neurón, z ktoréhovzruch vychádzal stal opätovne dráždivou (funkčnou) bunkou musísa v nej po prechode akčného potenciálu obnoviť pokojovýpotenciál. Uskutočňuje sa to pomocou sodíkovo-draslíkovej pumpy.Špeciálnymi prenášačmi sa ióny K+a Na+dostávajú na pôvodné miesto, čím sa obnovuje pokojovýpotenciál (pričom sa vyžaduje energia ATP).
Obr. 2: Synapsia
V centrálnejnervovej sústave sa okrem nervových buniek nachádzajú aj tzv.gliovébunky,ktorých hlavnou funkciou je výživa a ochrana neurónov.
Stavba a funkcianervovej sústavy
Nervová sústava saskladá z:
-
centrálnej nervovej sústavy (CNS)- mozog, miecha,
-
obvodovej (periférnej) nervovej sústavy- mozgové, miechové a autonómne nervy.
Centrálnejnervovej sústavy (CNS)
Je zložená z dvochtypov nervového tkaniva:
-
sivá hmota- tvoria ju telá a dendrity neurónov,
-
biela hmota- je tvorená axónmi neurónov.
Obr. 3: Mozog
-
MIECHA (medulla spinalis)
Je to povraznervového tkaniva dlhý asi 40 – 45 cm, uložený v chrbticovomkanály. Horný koniec prechádza do predĺženej miechy, dolnýkoniec končí v oblasti druhého driekového stavca. Miechareguluje vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, jecentrom reflexov (napr. erekcia, ejakulácia a tiež svalových,šľachových reflexov).
Na priereze miechyrozlišujeme:
- Sivúhmotu-ktorá obklopuje centrálny kanál, má reflexnú funkciu, sú v nejuložené reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu,bránicové centrum, zrenicové a potové centrá. Zo sivejhmoty miechy vystupujú predné a zadné korene miechy, spojenímktorých vznikajú nervy.
- Bieluhmotu-nachádza sa okolo sivej hmoty, prechádzajú ňou vzostupné nervovédráhy- odovzdávajú impulzy do vyšších častí CNS a zostupnédráhy- privádzajúce podnety z vyšších častí CNS prečinnosť motorických buniek (vedomé pohyby).
-
MOZOG (cerebrum, encephalon)
Mozog dospeléhočloveka dosahuje hmotnosť približne 1400 g.
Je zloženýz viacerých oddielov:
- Predĺženámiecha(medullaoblongata)-nadväzuje na chrbticovú miechu. Je centrom dýchania a činnostisrdca a tiež významných reflexov- hltania, vracania,kýchania.
- Varolovmost(ponsVaroli)-je to súbor nervových vláken, je uložená nad predĺženoumiechou.
- Mozoček(cerebellum)-tvoria dve hemisféry. Je centrom telesnej rovnováhy, regulujesvalové napätie.
- Strednýmozog(mesencephalon)-nachádza sa medzi Varolovým mostom a medzimozgom. Je centrompohybov hlavy a očí, ovplyvňuje vzpriamené držanie tela.
- Medzimozog(diencephalon)-je tvorený z dvoch častí, funkčne odlišných:
-
Talamus (lôžko)- zabezpečuje spojenie medzi mozgovou kôrou a nižšími oddielmi CNS.
-
Hypotalamus (podlôžko)- je umiestnené v prednej časti medzimozgu, vplýva na činnosť vnútorných orgánov, je centrom sympatika a parasympatika, ovplyvňuje tiež termoreguláciu atď. Na spodnú časť podlôžka sa pripája hypofýza (podmozgová žľaza).
-
Predný mozog (telencephalon)-je najväčšou časťou mozgu, tvorená dvomi hemisférami, navzájom sú spojené svorovým telesom, pokryté sú sivou mozgovou kôrou s množstvom záhybov. Je sídlom vyššej nervovej činnosti.
Obr. 4: Mozog
Mozgovomiechovýmok-je bezfarebnou tekutinou, ktorá vypĺňa dutiny CNS, jefyziologickým prostredím pre neuróny, podieľa sa na látkovejvýmene, mechanicky chráni CNS.
Zopakujmesi:
1. Z akýchčastí je zložený neurón?
2. Čoje to synapsia a aké je jej zloženie?
3. Súčasťouktorého oddielu mozgu je talamus a hypotalamus?
4.Na čo slúžia gliové bunky?
5. Ako by si charakterizoval sivú a bielu hmotu miechy?
Použitáliteratúra:
-
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
-
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.



