Inflácia ako makroekonomický problém

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

Jedným z vážnych makroekonomických problémov, ktorý sa dotýka každého z nás je inflácia. Slovo inflácia pochádza z latinského slova inflare čo znamená nafukovať, zväčšovať objem.

Jednorázové zvýšenie cien väčšieho množstva tovarov nie je ešte infláciou, aj keď v praxi sa často za infláciu označuje. Inflácia je rast cenovej hladiny a nie jednotlivých cien.

Pojmom cenová hladina sa označuje celková úroveň cien všetkých tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú.

Meranie inflácie:

Na meranie vývoja cenovej hladiny sa používa cenový index.

Cenový index je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach.

Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:

• Index spotrebiteľských cien

• Index cien výrobcov,

• Deflátor HDP.

INDEX SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN /ang. CPI – Consumer Price Index/ je cenový index, ktorý vyjadruje cenovú hladinu spotrebných tovarov pomocou spotrebného koša. Používa sa na meranie a vyjadrovanie dopadu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady. Ak index spotrebiteľských cien má byť schopný poskytnúť informácie, musí byť zostavený tak, aby zahŕňal typické výdavky domácnosti. Základom je výber reprezentatívneho koša výrobkov a služieb, ktorý sa ocení trhovými cenami produkcie vo východiskovom roku. Index spotrebiteľských cien sa vypočítava na základe cien potravín, šatstva, bývania, dopravy, výdavkov na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť a iných tovarov každodennej spotreby domácnosti. Podľa Štatistického úradu SR obsahuje približne 711 druhov výrobkov, ktoré tvoria reprezentatívny kôš výrobkov, ktoré spotrebúvajú domácnosti.

Spotrebný kôš teda tvoria vybrané skupiny tovarov a služieb. Váhou, ktorou sa vážia ceny tovarov spotrebného koša, je ekonomický význam jednotlivých tovarov a skupiny tovarov. Ekonomický význam je daný podielom výdavkov domácnosti na príslušnú skupinu tovarov a služieb. Podiel výdavkov sa zisťuje výberovým štatistickým zisťovaním.

Ukážka indexov spotrebiteľských cien v roku 2011 oproti rovnakému obdobiu minulého roka

Index spotrebiteľských cien sa vyjadrí tak, že spotrebný kôš /Q/ ocenený v cenách bežného roka /P1/ vydelíme spotrebným košom oceneným v cenách minulého roka, prípadne iného roka, ktorý berieme za základ /P0/

Index spotrebiteľských cien potrebujeme na to, aby sme vedeli vypočítať mieru inflácie. Inflácia signalizuje ekonomickú nerovnováhu, ktorej vonkajším prejavom je rast cenovej hladiny.

Miera inflácie vyjadruje zmenu cenovej hladiny meranej indexom spotrebiteľských cien za určité obdobie /mesiac, štvrťrok, rok/. Vyjadrujeme ju v percentách. Mieru inflácie vypočítame podľa vzorca:

I_n = {(ISCn – ISC_n-1) : ISC_n-1} x 100%

Pričom:

I_n = miera inflácie v bežnom roku

INDEX CIEN VÝROBCOV /angl. PPI – Producer Price Index/ - je cenový index, ktorým sa meria cenová hladina na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Podľa Štatistického úradu SR zahŕňa približne 3400 rôznych cien výrobkov potravín, priemyselných výrobkov, banských produktov a podobne.

DEFLÁTOR HDP je považovaný za súhrnný cenový index, pretože porovnáva nominálny a reálny produkt /vyjadruje mieru inflačného znehodnotenia HDP/.

Jadrová inflácia:

•  Vylúčenie zlata z vnútorného peňažného obehu a jeho nahradenie neplnohodnotnou menou nevymeniteľnou za zlato. Takáto mena má trvalé sklony k znehodnocovaniu.

• Monopolizácia ekonomík.

• Odčerpávanie veľkej časti vytvoreného produktu štátom na neproduktívne účely, predovšetkým na zbrojenie.

• Tlak odborov na zvyšovanie miezd v súvislosti s rastúcimi cenami.

• Vládna rozpočtová politika, deficit štátneho rozpočtu a zvyšujúci sa štátny dlh.

• Monetárna politika, ktorá sa uskutočňuje tak, že tempo rastu množstva peňazí v obehu je rýchlejšie ako tempo rastu reálneho HDP.

DRUHY INFLÁCIE:

Druhy inflácie z kvantitatívneho hľadiska:

• Mierna inflácia – je charakterizovaná ako jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny (1 až 9 %). Pre miernu infláciu je typické pomalé stúpanie cien, peniaze nestrácajú hodnotu, mena je dôveryhodná, nárast cien zohľadňujú úrokové sadzby, peňažný systém funguje a HDP neklesá. Táto inflácia je v rámci ekonomiky akceptovateľná, ekonomika je stabilná.

• Cválajúca inflácia – znamená dvojciferné až trojciferné ročné tempo rastu cenovej hladiny (10 až 999%). Ceny rastú rýchlejšie oproti výkonnosti ekonomiky a spôsobuje to ťažkosti v peňažnom obehu. Jej dôsledkom je klesajúca kúpna sila peňazí, čo sa prejavuje v správaní ľudí. Obyvateľstvo si ponecháva len nevyhnutné množstvo peňazí, lebo majú slabú schopnosť uchovávať hodnotu do budúcnosti, ľudia investujú. HDP klesá, ekonomika je nestabilná.

• Hyperinflácia – predstavuje taký typ inflácie, ktorý presahuje 1000-percentný rast cenovej hladiny ročne. Znamená výraznú dezorganizáciu ekonomiky a úplný rozpad peňažného systému krajiny. Peniaze sú znehodnotené, prestávajú plniť svoje funkcie.

Druhy inflácie z hľadiska príčin vzniku:

• Dopytová inflácia – /inflácia ťahaná dopytom/ je makroekonomickým dôsledkom zvýšenia agregátneho dopytu pri nezmenenej agregátnej ponuke. Ak sa zvyšuje kúpna sila a tým aj zamýšľané výdavky domácnosti, podnikov, štátu alebo zahraničných subjektov na nákup tovarov, vyvoláva to tlak na zvyšovanie celkovej cenovej hladiny v ekonomike. Významným zdrojom dopytovej inflácie je rast vládnych výdavkov, čo spôsobuje deficit štátneho rozpočtu. K ďalším zdrojom dopytovej inflácie patrí rýchlejší rast nominálnych miezd, ako je rast produktivity práce, rýchly rast vládnych investícií, zlacňovanie úveru znížením úrokovej miery môže tak zvýšiť dopyt po investíciách a spotrebe, že to vyvolá infláciu.

• Nákladová inflácia - /inflácia tlačená nákladmi/ - impulzom pre vznik inflácie môže byť aj zníženie agregátnej ponuky pri inak nezmenenej situácií na agregátnom trhu. Jedným z hlavných dôvodov zníženia agregátnej ponuky podnikov je zvyšovanie ich výrobných nákladov pri nezmenených cenách produktov. To znamená nižšie zisky podnikov, ktoré preto začnú obmedzovať svoju výrobu, prípadne ju úplne zastavia. Znížená agregátna ponuka znamená pri nezmenenom agregátnom dopyte tlak na zvyšovanie cien v ekonomike.

Druhy inflácie z hľadiska očakávania:

• Anticipovaná alebo očakávaná inflácia – vzniká ako dôsledok toho, že domácnosti i podniky si v priebehu času zvykli na pretrvávajúcu infláciu. Svoje ekonomické postavenie sa snažia brániť tým, že do všetkých obchodov zabudujú očakávanú mieru inflácie. Podniky sa snažia zvyšovať ceny svojich produktov takým tempom, ako je očakávaný rast inflácie. Tie isté opatrenia zavádzajú aj odbory a pracovníci pri podpisovaní kolektívnych dohôd. Teda ak ekonomické subjekty očakávajú určité percento nárastu inflácie, potom tento predpoklad automaticky zabudujú do svojich rozhodnutí o budúcich cenách a mzdách. Tak môže nastať situácia, že tieto očakávania sa stanú skutočnými.

• Neanticipovaná alebo neočakávaná inflácia – ide o takú infláciu, ktorá vypukne náhle. Takáto inflácia sa väčšinou nedá predvídať. Ekonomické subjekty sa na jej dôsledky nemôžu pripraviť. Rast cien má podobu cenových skokov a ceny rastú zo dňa na deň.

Druhy inflácie z hľadiska proporcionality:

• Proporcionálna inflácia – ide o situáciu, keď absolútne rastie cenová hladina, ale vzájomný pomer cien sa nemení. Ceny aj mzdy rastú rovnakým tempom a v ekonomike sa nič mimoriadne nedeje. Ide o extrémny prípad, ktorý v reálnom živote nenastáva.

• Neproporcionálna inflácia – znamená situáciu, keď absolútne rastie cenová hladina a zároveň sa menia pomery medzi cenami jednotlivých tovarov. Ceny niektorých tovarov rastú prudko, iných len mierne. O neproporcionálnej inflácii hovoríme aj vtedy, ak ceny tovarov rastú, ale mzdy zostávajú na rovnakej úrovni, resp. rastú pomalšie.

Druhy inflácie z hľadiska zjavnosti:

• Otvorená alebo zjavná inflácia – predstavuje situáciu, keď rast cien je viditeľný a jednotlivé ekonomické subjekty sa podľa toho správajú.

• Potlačená alebo blokovaná inflácia – potlačená inflácia nastáva vtedy, keď je v ekonomike nerovnováha na trhu tovarov a služieb a aj na agregátnom trhu. Cenové relácie a cenová hladina sú chybné, pretože ceny sú regulované zo strany štátu a nie sú výsledkom fungovania trhového mechanizmu. Pretože ceny sú fixné, nerastú úmerne k podmienkam, ktoré vznikajú na trhu, nastáva potlačená inflácia. O potlačenej inflácii sa hovorí aj vtedy, ak sa príjmu opatrenia na jej potlačenie či zastavenie, zastaví sa rast cenovej hladiny a vzniká potlačená inflácia.

• Skrytá inflácia – predstavuje takú situáciu v ekonomike, keď sa ceny menia, ale to sa neprejaví v zmene cenových indexov. Cenové indexy nesignalizujú infláciu, pretože v realite cenové indexy nie sú schopné zachytiť všetky cenové pohyby /nezachytia ceny tých výrobkov, ktoré nepatria do spotrebného koša/

Potlačená a skrytá inflácia sa v praxi prejavujú nedostatkom tovarov na trhu, vynúteným rastom úspor, rozvojom čierneho trhu a podobne.

DÔSLEDKY INFLÁCIE

Inflácia ako ekonomický jav ovplyvňuje tak výrobu, ako aj rozdeľovanie a spotrebu v národnom hospodárstve.

• spôsobuje pokles reálnych príjmov obyvateľstva, a tým aj jeho kúpyschopnosť,

• znehodnocuje hotové peniaze a úspory,

• mení štruktúru spotreby /rastú výdavky na základné životné potreby a klesajú výdavky na iné tovary/,

• znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí,

• prináša isté výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom,

• zanecháva vážne sociálne následky na najchudobnejších obyvateľoch,

• rýchle tempo rastu inflácie brzdí ekonomický rast a vedie k stagnácii výroby

• rýchlejší rast cien v jednej krajine posilňuje tendencie k pasívnej platobnej bilancii, lebo vývoz sa stáva nevýhodný a klesá, zatiaľ čo dovoz narastá.

   

Použitá literatúra:

1.  J. Lisý, Z. Zámečníková: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, druhé vydanie, SPN 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

2. J. Novák, R. Šlosár: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, prvé vydanie, SPN 2008, ISBN 978-80-10-01346-3

3. M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, prvé vydanie 2004, SPN, ISBN 80-10-00363-8

4. www.portal.statistics.sk