Vypracoval: L. Petrovič
Turkmenistan (Türkmenistan Jumhuriyäti)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
488 100 km² |
5 042 920 |
10 ob. / km² |
Ašchabad |
turkmenčina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Turkménsko je štát v strednej Ázii. Na juhovýchode susedí s Afganistanom, na juhozápade s Iránom, na severovýchode s Uzbekistanom, na severozápade s Kazachstanom a na západe s Kaspickým morom.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Turkménsko je najrovinatejšou stredoázijskou krajinou. 80% rozlohy krajiny zaberá púšť Karakum, ktorá je súčasťou Turanskej nížiny. Prevažnú časť púšte tvoria pieskové presypy. Pozdĺž Kaspického mora sa tiahne Kaspická nížina, bohatá na ložiská ropy a zemného plynu. Na východe zasahuje do krajiny pohorie Tugitangtaou, ktoré dosahuje výšku až 3 000 m. n. m. Na západe sa ťahá horský masív Kopetdag Gerši, úpätie ktorého sa vyznačuje silnou seizmickou činnosťou. Okrem veľkých zásob ropy a zemného plynu (prevažne na poloostrove Čelekem), krajina disponuje i ložiskami síry, olova a iných kovov.
Vodstvo
Vodných plôch v krajine je zanedbateľné množstvo. Dôležitým je hlavne Kaspické more, ktoré je vlastne jazerom a väčšie jazero Sarugamuš na severe krajiny. Turkménsko má tiež veľmi slabú riečnu sieť. Okrem Amudarji, na hraniciach s Uzbekistanom, v Afganistane prameniacou riekou Murghab a rieky Atrak, tečúcej cez Irán do Kaspického mora, sa tu nenachádza významnejší vodný tok. Nesmierne významný je preto Karakumský kanál, dokončený v roku 1988, ktorý sa ťahá pozdĺž južnej hranice cez hlavné mesto a v najvýchodnejšom cípe sa napojuje na Amudarju. Tento zavlažovací kanál, ktorý znamená prísun vlahy pre poľnohospodárstvo a pitnú vodu, spája väčšinu južných miest a obcí a je pozdĺž neho vybudovaná hlavná trať inak riedkej železničnej siete.
Podnebie
Podnebie krajiny je extrémne kontinentálne, subtropické arídne (púštne). Zrážky sú mimoriadne zriedkavé. Charakteristická je mierna a suchá zima, väčšina zrážok spadne medzi januárom a májom. Najviac zrážok padá na svahoch Kopetdag Gerši. Priemerné teploty v lete bežne dosahujú 40°C.
Rastlinstvo
Asi 90% krajiny tvoria púšte a stepi. Na púšti Karakum rastie riedka vegetácia odolných travín a púštnych krovín. V znesiteľnejšom prostredí údolí južných pohorí rastie divý vinič (Vitis sp.), figovníky (Ficus carica) a prastaré lesy orechovníkov (Juglans regia). Svahy pokrývajú lesy ihličnanov, niekedy aj 200 rokov starých, a pistáciovníkov (Pistacia vera). Husté kroviny, nazývané tugai, rastú v údoliach riek.
Živočíšstvo
Zo šeliem v horách Turkmenistanu prevládajú rysy karakali (Caracal caracal), gepardy (Acinonyx jubatus) a snežné leopardy (Panthera uncia). Typické sú muflóny (Ovis musimon). V púšti sa darí gazelám, líškam veľkouchým (Vulpes velox) a divým mačkám (Felis silvestris ornata). V tugai žijú šakaly (Canis aureus), diviaky (Sus scrofa), stredoázijské jelene (Cervus wallichi). Z plazov sa tu vyskytuje kobra stredoázijská (Naja oxiana), varan púšťový (Varanus exanthematicus) a niekoľko druhov gekónov (Gecco sp.). V zime sa na veľkých jazerách (Kaspické more) usadzujú rôzne druhy migrujúcich vodných vtákov ako sú kačice (Anas sp.), husi (Anser sp.), labute (Cignus sp.).
Ochrana prírody
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v krajine rázne zmenil prístup k ochrane prírody. Vzniklo Ministerstvo využívania prírodných zdrojov a ochrany životného prostredia, s rezortmi ochrany prostredia, flóry a fauny, lesníctva, hydrometeorológie a územného plánovania. Bola založená aj Environmentálna nadácia, ktorá mala získavať prostriedky z environmentálnych poplatkov a pokút. Tie sú však v krajine príliš nízke, aby z nich mohla mať nadácia užitočný zisk. Vďaka Spoločnosti pre ochranu prírody a Akadémii vied sa podarilo vytvoriť niekoľko rezervácií na ochranu flóry a fauny. Za veľké poplatky sa však bohatým obchodníkom z arabských a západných krajín naďalej darí vybíjať živočíchy v rezerváciách.
Národná prírodná rezervácia Amudarja bola zriadená v roku 1982. Zaberá celkom 48 500 hektárov a pozostáva z troch od seba oddelených území na strednom toku Amudarji (Nargiz, Gabaklinskij, Gereldinskij). Sú v nej zastúpené takmer všetky rastlinné spoločenstvá a biotopy Turkmenistanu.
Socio-ekonomické pomery
História
Názov Turkmenistan pochádza z perzštiny a znamená „krajina Turkménov“ (slovné spojenie „Turk – men“ znamená doslova: „som Turk“, „som Turkit“). Územie krajiny bolo osídlené už v 5. – 4. tisícročí pred naším letopočtom. V 6. storočí oblasť obsadila Perzská ríša a neskôr tadiaľto prešiel s armádou aj Alexander Veľký. Od 3. storočia p. n. l. bola krajina súčasťou Partskej ríše. V tomto období do krajiny začali prenikať kočovné Turkitské (Turecké, Turkotatarské) kmene z dnešného Mongolska. V 7. storočí celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. storočí Seldžucký Turci a v 14. storočí patrila oblasť do mongolskej Timurovej ríše. Nastala islamizácia krajiny a miešanie starousadlých íránskych a kočovných tureckých kmeňov. V tomto období vznikli aj dnešný Turkméni. Po rozpade Timurovej ríše tu vznikli Chivský chanát a Bucharský emirát. Od 16. storočia sa začali prvé kontakty s Rusmi. Prvé ruské cárske vojská prenikli do Turkménska v 19. storočí a v druhej polovici bola krajina pripojená k cárskemu Rusku. V tomto období skončili neustále vojny medzi kmeňmi a rozvíjalo sa hospodárstvo. Po revolúcii tu bola nastolená sovietska vláda a v roku 1924 vznikla Turkménska SSR, ktorá v roku 1990 vyhlásila autonómiu. Krajina sa stala tiež členom Spoločenstva nezávislých štátov. Totalitný autoritársky režim prezidenta Nyýazowa skončil v roku 2006.
Obyvateľstvo
Väčšina obyvateľov sa hlási k turkménskej národnosti (85%). Asi 5% tvoria Uzbeci, 4% Rusi a zvyšných 6% Azerbajdžanci, Arméni a Tatári. Úradným jazykom je turkmenčina, ale v styku medzi národnosťami sa používa aj ruština. Najrozšírenejším náboženstvom je islam (85%), ďalej ruské pravoslávne kresťanstvo (5%) a asi 2% ostatné náboženstvá a bez vyznania. Od roku 1993 sa používa prispôsobená latinská abeceda, v sovietskom období to bola azbuka.
Územné členenie
Turkménsko sa z hľadiska štátnej správy člení na päť územných celkov pod názvom welayat so sídelnými mestami (v zátvorkách) a jedno nezávislémesto (hlavné mesto Ašchabad).
1. Ahal welayati (Ašchabad)
2. Balkan welayati (Balkanabad)
3. Dašoguz welayati (Dašoguz)
4. Lebap welayati (Turkmenabad)
5. Mary welayati ň(Mary)
Hospodárstvo
Turkménsko je poľnohospodársko-priemyselný štát. Tradíciu tu má chov dobytka (karakulské ovce, kozy, ťavy), pestuje sa bavlna a obilie. Priemysel je hlavne textilný (vlna, bavlna) a spracovateľský (nerasty a fosílne palivá). Krajina má značné zásoby ropy a hlavne zemného plynu. O stavbe ropovodu a plynovodu v súčasnosti jednajú s Čínou. V ťažbe zemného plynu sú na 4. až 5. mieste na svete.
Kontrolné otázky:
Ako sa volá významný umelý vodný kanál v krajine?
Kedy vzniklo nezávislé Turkménsko?
Akej suroviny sú v krajine najväčšie zásoby?
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com
Zdroj obrázkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Turkmenistan.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_Turkmenistan.svg
http://www.kishtpc.com/global_turkmenistan.htm
http://icehockey.wikia.com/wiki/Turkmenistan
http://en.wikipedia.org/wiki/File:TurkmenistanNumbered.png