Vypracoval: L. Petrovič
PÔDA – ZÁKLADNÉ POZNATKY
Pôda je prírodný útvar, ktorý sa vyvíja v dôsledku zložitého, komplexného pôsobenia vonkajších (exogénnych) činiteľov na materskú horninu ako na vnútorný (endogénny) činiteľ a vyznačuje sa úrodnosťou. Skladá sa z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická časť, živú zložku tvoria živé organizmy. Pôdna voda a vzduch sú vo voľných priestoroch medzi pevnými časticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznačuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom. Výskumom pôdy sa zaoberá pedológia.
Vlastnosti pôdy
Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitosť a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnosť – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnosťou pôdy je zrnitosť, t.j. veľkosť horninových a minerálnych častíc. Častice väčšie ako 2mm tvoria skelet a častice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitosť (textúru).
Základné pôdne druhy:
-
pôdy ľahké – piesočnaté
-
pôdy stredne ťažké – hlinité
-
pôdy ťažké – ílovité
Pôdna štruktúra je schopnosť pôdnych častíc zhlukovať sa alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnosť pôdy je úrodnosť – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia.
Vznik pôdy
Pôdotvorný proces je prírodný jav, ktorý zahŕňa všetky deje, prebiehajúce pri vzniku pôdy, ako aj všetky nasledujúce premeny pôdnych zložiek súvisiace s ďalším vývojom pôdnej vrstvy. Súčasne sa uplatňuje aj spätný vplyv pôdy na okolité prostredie, takže pôdotvorný proces je vlastne súčasťou celkového obehu látok a energie v prírode. Dôležité miesto v ňom má biologický a geologický kolobeh látok.
Pri zvetrávaní hornín sa medzi horninovými čiastočkami začnú zakoreňovať rastliny, hromadia sa odumreté časti organizmov, ktoré sa vplyvom baktérií rozkladajú. Zrážková voda vyplavuje živiny do hlbších častí, ktoré postupne zvetráva. Časom vznikajú ďalšie a ďalšie pôdne horizonty.
-
Regolit – je vrstva zvetraného piesku, kamenia, štrku a ďalšieho materiálu na materskej hornine. Ešte nie je pôdou.
-
Mladá pôda – vrstva na povrchu je už bohatá na organický materiál. Pod povrchom sa zatiaľ len vytvárajú pôdne horizonty.
-
Geneticky vyvinutá pôda – obsahuje minimálne tri pôdne horizonty. Recyklované živiny prijímajú korene rastlín.
Pôdne horizonty
Pôdny profil (vertikálny prierez pôdou) znázorňuje pôdne vrstvy – pôdne horizonty. Štyri hlavné vrstvy sa dajú ešte rozdeliť na ďalších ešte asi desať horizontov. Určitým typom pôd však niektoré vrstvy chýbajú.
Horizont 0 – obsahuje vrstvu organických zvyškov a vrstvu čiastočne rozložených organických zvyškov.
Horizont A – obsahuje vrstvu horninového materiálu s drobnými čiastočkami organického materiálu, vrstvu horninového materiálu s obsahom živín z povrchu a prechodnú vrstvu.
Horizont B – obsahuje prechodnú vrstvu, vrstvu s obsahom najväčšieho množstva živín.
Horizont C – obsahuje prechodnú vrstvu erodovaných skál, vrstvu materskej horniny a skalnatého vrstvu podložia
Organizmy a pôda
Pôda sa stala spojovacím článkom medzi minerálnou (neživou) a organickou (živou) prírodou. Živú zložku pôdy tvoriace organizmy sa nazývajú edafon. Existuje veľmi úzka vzájomná závislosť medzi vznikom pôdy a živými organizmami, predovšetkým vyššími rastlinami a mikroorganizmami, ktoré sa zúčastňujú rôznych premien povrchových zvetraných hornín a zároveň ich obohacujú o organické a minerálne látky. Pôda je dôležitým stanovišťom pre vyššie rastliny, ktoré sú základným zdrojom obživy živočíchov. Odumreté časti rastlín a živočíchov sa dostávajú do pôdy a stávajú sa hlavným zdrojom humusu a tým i energie v pôde. Pôda je tiež životným prostredím pre mnohé ďalšie organizmy, ako sú huby, baktérie, hmyz, červy, hlístovce, cicavce (krty, piskory, drobné hlodavce), plazy, obojživelníky.
Živé organizmy v pôde
Erózia a degradácia pôdy
Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov, slabý acidifikačný trend u pôd na kyslejších pôdotvorných substrátoch), fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutňovanie podornice vplyvom ťažkej mechanizácie a veľkoplošných závlah, pokles humusu najmä v ornici vplyvom dlhodobého uprednostňovania priemyselných hnojív pred organickými a zvýšená plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok veľkoplošného hospodárenia bez primeraných protieróznych opatrení) a málo vyskytujúca sa, ale predsa len
existujúca biologická degradácia pôd.
Použitá literatúra:
M., Geltzová 2003: Ekológia terestrických ekosystémov, UMB FPV KKE
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.
J., Kobza 2001: Environmentálna pedológia, UMB FPV KKE
Zdroj obrázkov:
http://schools-wikipedia.org/wp/s/Soil_horizon.htm
http://www.droevendaal.wur.nl/UK/Research/soil/soil/
http://www.fao.org/docrep/004/y3557e/y3557e08.htm