Fyzická geografia - Pedosféra, klasifikácia pôd

Vypracoval: L. Petrovič

KLASIFIKÁCIA PÔD

Pôda sa skladá zo zvetranej časti materskej horniny, zmesi už rozloženého organického materiálu a zvyškov rastlín a živočíchov. Pôdy sú produktom konkrétneho miestneho prostredia, čo vplýva na ich variabilitu. Na ich vzniku sa podieľajú rozmanité horniny, ktorých zvetrávanie ovplyvňuje miestna klíma. Teploty a zrážky vplývajú aj na druhy organizmov v pôde a typ rastlinného krytu, ktoré majú podiel na vytváraní pôdy. Prvý pokus o klasifikáciu pôd sa pripisuje ruským vedcom v 19. Storočí. V súčasnosti má veľa krajín vlastnú pôdnu klasifikačnú schému. Najčastejšie sa používa americká taxonómia, ktorá rozdeľuje pôdy do dvanástich radov.

Hlavné pôdne typy:

Pôdne typy Zeme

V závislosti od prostredia vzniklo niekoľko hlavných typov pôd. V púšťach vznikli entisoly, vo vlhkých trópoch oxisoly. Mollisoly vznikajú pod pastvinami a listnatými opadavými lesmi mierneho pásma. Aridisoly sa zasa nachádzajú v arídnych (suchých chladnejších) oblastiach. Podľa toho vznikla horizontálna klasifikácia pôd.

• Entisoly – sú pôdy s málo vyvinutými horizontmi alebo bez nich, napríklad znehodnotené pôdy, alebo pôdy vzniknuté z riečnych sedimentov. Sú typické pre subtropické púšte.

• Spodosoly – sú lesné pôdy bohaté na organický materiál. Sú kyslé, miestami s ťažkou podpovrchovou vrstvou bohatou na hliník alebo železo. Sú typické pre severské ihličnaté lesy.

• Oxisoly – sú intenzívne zvetrané pôdy bohaté na oxidy hliníka a železa. Sú typické pre tropické a subtropické vlhké lesy.

• Ultisoly – sú kyslé pôdy majúce menej ako 35% z celkového množstva živín a ílovitých horizontov blízko povrchu. Sú typické v tropických oblastiach s periodickým vysychaním pôd.

• Andisoly – sú pôdy vzniknuté na sopečnom popole. Sú hlboké, svetlé, bohaté na železo a hliník. Sú typické pre pohoria a ostrovy vulkanického pôvodu, či s aktívnou vulkanickou činnosťou.

• Alfisoly – sú pôdy s najmenej 35% živín, vyplavenými do nižších vrstiev, kde sa ukumuluje aj ílový materiál. Sú typické pre savany a stepi.

• Gelisoly – sú pôdy z oblastí, kde vrstva permafrostu (trvalo zamrznutá pôda) siaha do hĺbky 2 m pod povrchom. Sú typické pre polárne tundry a studenú centrálnu Áziu.

• Inceptisoly – sú veľmi mladé pôdy. Majú malý obsah organického materiálu a slabo vyvinuté pôdne horizonty. Sú typické pre záplavové oblasti a delty riek.

• Aridisoly – sú pôdy s podpovrchovým horizontom obsahujúcim uhličitan vápenatý a často i soľ, ktorá v suchu kryštalizuje. Sú typické pre púšte a polopúšte mierneho pásma.

• Mollisoly – sú pôdy s povrchovou vrstvou bohatou na organický materiál s obsahom živín približne 50%. Sú typické pre pastviny a lesy mierneho pásma.

• Histosoly – sú pôdy s mocnou vrstvou bohatou na organický materiál (aspoň 40 cm), umiestnenou v nadloží minerálneho horizontu. Sú typické pre rašeliniská a močiare.

• Vertisoly – sú pôdy s vyše 30% ílu, ktorý vplyvom vlhka napučí a v období sucha po vyschnutí sa zmršťuje a praská. Sú typické pre monzúnové lesy a stepi.

Pôdy na Slovensku

Pôdne druhy na Slovensku

- Piesočnaté pôdy (ľahké) – obsahujú veľa piesku, vznikli najmä v Záhorskej a Východoslovenskej nížine na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Majú medzi zrnami piesku veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu a odplavujú živiny do hlbších vrstiev a sú málo úrodné a nevhodné pre poľnohospodárske využitie.

- Hlinité pôdy (stredne ťažké) – obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa predovšetkým na sprašiach Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Vyskytujú sa a na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy. Hnedozem a černozem.

- Ílovité pôdy (ťažké) – sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.

- Skeletnaté pôdy - nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňov, ktoré vznikli zvetraním materskej horniny. Zle sa obrábajú, rastú tu zväčša lesy.

Pôdne typy na Slovensku

Pôdotvorné činitele, na základe ktorých vznikajú pôdy , sa od miesta k miestu menia a s nimi sa menia aj vlastnosti pôdy. V podobných podmienkach vznikajú podobné pôdy, ktoré sa nazývajú pôdne typy. Výskyt pôdnych typov je na Slovensku podmienený najmä polohou v nadmorskej výške – vertikálna zonálnosť.

- Nivné pôdy – vznikli na nivách riek, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou.

- Lužné pôdy – sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné.

- Černozeme, hnedozeme – nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách. Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy.

- Hnedé lesné pôdy – pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi.

- Podzoly – ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množstvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou.

- Rendzina – pôdny typ ktorý vznikol v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami.

Kontrolné otázky:

Koľko je pôdnych typov Zeme?

Aké pôdne druhy máme na Slovensku?

Použitá literatúra:

M., Geltzová 2003: Ekológia terestrických ekosystémov, UMB FPV KKE

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

J., Kobza 2001: Environmentálna pedológia, UMB FPV KKE

Zdroj obrázkov:

http://youngatvanier.blogspot.com/2010/01/friday-january-8-2010.html