Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
Hlístovce patria k vývojovej vetve prvoústovcov – protostomia (Gastroneuralia), do skupiny necélomových prvoústovcov(Acoelomata). Podľa súmernosti tela zaraďujeme hlístovce k trojlistovcom (Triblastica), ich telo je dvojstranne - bilaterálne súmerné a je tvorené z 3 zárodočných vrstiev - ektoderm, mezoderm a endoderm.
Nematoda sú živočíchy s podlhovastým, nečlánkovaným telom, ktoré je na priereze okrúhle. Medzi ektodermom a endodermom sa nachádza prvotná telová dutina pseudocél vyplnená tekutinou, ktorá je pod tlakom, a tým sa udržiava telo pružné. V tekutine sa tiež sústreďujú splodiny látkovej premeny. Typ kostry spevnenej tlakom sa nazýva hydroskelet, udržiava pevnosť a pružnosť tela. Hydroskelet je základom pre sťahovanie svalov, pomocou ktorých sa pohybujú. Telo je pokryté pevnou kutikulou, ktorá chráni organizmus pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi (pri endoparazitoch - pred účinkami tráviacich enzýmov hostiteľa). Kutikula sa pri raste zvlieka.
Tráviaca sústava je tvorená tráviacou rúrou s dvoma otvormi. Za ústnym otvorom sa nachádzajú cicavé zariadenia, rovné črevo končiace análnym otvorom.
Vylučovaciu sústavu tvoria protonefrídie alebo nie je vyvinutá.
Nervová sústavaje pásová, je tvorená okolo hltanovou obrúčkou, z ktorej vybiehajú do tela nervové pásy a tiež do prednej časti, kde sa koncentrujú zmyslové orgány.
Cievna sústava nie je vyvinutá.
Dýchacia sústava - hlístovce dýchajú celým povrchom tela, endoparazity dokážu prijímať kyslík anaeróbne - získavajú ho rozkladom sacharidov z potravy. Hlístovce sú gonochoristi, vyskytuje sa u nich často pohlavná dvojtvarosť- pohlavný dimorfizmus (samce sú menšie ako samice). Vývin je nepriamy - z oplodneného vajíčka sa liahnu larvy, ktoré po viacnásobnom zvliekaní dospievajú. Ich životným prostredím je pôda (zúčastňujú sa na tvorbe humusu), sladká i morská voda. Mnohé druhy parazitujú na rastlinách, živočíchoch alebo človeku.
Skupina necélomových prvoústovcov (ploskavce, hlístovce) - je považovaná za východiskovú pre vznik zvliekajúcich sa druhov živočíchov (napr. pomalky- Tardigrada, pazúrikovce - Onychophora, článkonožce - Arthropoda).
Hlísta detská (Ascarislumbricoides) - parazituje v tenkom čreve, hlavne u detí. Vývojový cyklus: oplodnené vajíčka hlísty nachádzajúce sa vo výkaloch sa hnojením zeleninových polí zachytávajú na zelenine, nedostatočne umytou zeleninou sa dostávajú do tráviaceho ústrojenstva človeka, v čreve sa zárodok uvoľňuje a preniká cez epitel čreva do krvného a miazgového obehu, krvou sú roznášané do pečene a pľúc, vykašliavaním sa dostávajú do ústnej dutiny, opätovným prehltnutím hlienu sa vracajú do tráviacej sústavy, do tenkého čreva, kde pohlavne dospievajú. Pohlavná dvojtvarosť hlísty detskej - samček je menší, má nápadne zahnutý koniec tela, samička je dlhšia.
Obr.1: Hlístovce: 1. mrľa ľudská, 2. Háďatko repné, 3. Hlístadetská, 4. Svalovec špirálovitý (hore) a jeho larva vo svale(dole)
Mrľa ľudská (Enterobiusvermicularis) - črevný parazit, vyskytuje sa hlavne u detí, spôsobuje svrbenie konečníka. Samice vyliezajú na okraje konečníka, kladú oplodnené vajíčka v okolí análneho otvoru, čím vyvolávajú dráždenie jeho epitelu, čo spôsobuje svrbenie.
Obr. 2: Mrľa ľudská
Svalovec špirálovitý (Trichinellaspiralis) - jeho larvy žijú špirálovito stočené v rôznych živočíchoch (ošípané, diviaky...). Nedostatočne tepelne spracovaným mäsom sa dostáva do tela človeka, prenikne do svalov, zapuzdrí sa a spôsobuje horúčkovité ochorenia. Larvy sa môžu lymfatickými cestami a krvou dostať až do mozgu, prípadne srdcového svalu a spôsobiť smrť.
Obr.3: Svalovec špirálovitý
Háďatko pšeničné - parazituje na pšeničných klasoch.
Háďatko repné - parazituje v koreňovej sústave repy.
Zopakujme si:
1. Aká je funkcia hydroskeletu hlístovcov?
2. Čo tvorí vylučovaciu sústavu kmeňa Nematoda?
3. Ako sa nazýva telová dutina hlístovcov?
4. Aký je vývojový cyklus hlísty detskej?
5. Ako by si charakterizoval pohlavný dimorfizmus u hlísty detskej?
Použitáliteratúra:
-
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
-
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.
-
Ušáková a kol.: Biológia pre gymnáziá 4, Bratislava: SPN, 2006, 88 s.