Vypracovala: B. Horváthová
Dynamika telies pohybujúcich sa rýchlosťami pri ktorých sa prejavujú relativistické javy : relativistická hmotnosť a relativistická energia sa nazýva relativistická dynamika.
Relativistická hmotnosť m je hmotnosť telesa pohybujúceho sa v inerciálnej vzťažnej sústave rýchlosťou v je daná vzťahom:
m0 je pokojová hmotnosť telesa , hmotnosť vo vzťažnej sústave , vzhľadom ku ktorej je v pokoji .
Relativistická hmotnosť telesa m rastie s jeho rýchlosťou. Zo vzťahu pre relativistickú hmotnosť platí , že rýchlosť svetla vo vákuu je hraničná rýchlosť , ktorá nemôže byť žiadnym telesom s nenulovou pokojovou hmotnosťou dosiahnutá ani prekročená. Ak by platilo že , musela by sa hmotnosť
, čo je nemožné.
Zákon zachovania hmotnosti : Celková relativistická hmotnosť telies izolovanej sústavy je konštantná .
Na základe vzťahu pre relativistickú hmotnosť sa konštruujú urýchľovače, urýchľujúce elementárne častice až na rýchlosti blízke rýchlosti svetla. Pri týchto rýchlostiach sa prejavuje relativistický nárast ich hmotností a správna funkcia urýchľovačov potvrdzuje správnosť relativistického vzťahu.
Princíp urýchľovača je v tom , že častica s nábojom Q preletí medzi miestami s potenciálovým rozdielom U , čo zvýši jej kinetickú energiu o Q.U. Na získanie dostatočne vysokej energie sa nechá častica daným priestorom preletieť mnohokrát.
Moderné lineárne urýchľovače majú dĺžku niekoľko km a môžu časticiam dodať energiu do 1000 MeV.
Cyklotrón je kruhový urýchľovač. Častice sú urýchľované elektrickým poľom medzi polkruhovými elektródami , ku ktorým je pripojené striedavé napätie . Konštantná frekvencia je volená tak , aby napätie zmenilo polaritu presne za tú dobu , ktorú častica potrebuje na prelet polkruhovej dráhy od jednej štrbiny k druhej. Na kruhovej dráhe udržuje častice magnetické pole veľkého magnetu . Rýchlosť častíc sa zväčšuje a dráha je špirálovitá. Cyklotróny sa dnes využívajú na výrobu rádionuklidov , ktoré umožňujú sledovať kolobeh látok v organizme (v medicíne- diagnostika ochorení).
Pohybový stav fyzikálneho objektu v relativistickej mechanike charakterizuje relativistická hybnosť.
Pre veľkosť relativistickej hybnosti pohybujúceho sa telesa platí vzťah :
Zákon zachovania hybnosti: Celková relativistická hybnosť izolovanej sústavy je konštantná.
Relativistická energia telesa E je energia telesa pohybujúceho sa v danej inerciálnej vzťažnej sústave rýchlosťou v a je daná vzťahom ,m je relativistická hmotnosť, c je rýchlosť svetla vo vákuu.
Tento vzťah sa nazýva Einsteinov vzťah medzi hmotnosťou a energiou.
Z Einsteinovho vzťahu sú odvodené jednotky hmotnosti častíc používané v jadrovej a časticovej fyzike.
Zo vzťahov pre relativistickú energiu a hybnosť je možné odvodiť vzťah platný medzi energiou a hybnosťou:
Relativistická energia telesa je daná súčtom jeho pokojovej energie a kinetickej energie . Relativistická kinetická energia je daná vzťahom :
- 1)
Pri zrážke elektrónu a pozitrónu dochádza k úplnej premene ich hmotností na energiu , ktorá sa vyžiari ako žiarenie .
Táto premena sa nazýva anhilácia. Einsteinov vzťah a anhilácia , respektíve jej opak potvrdzujú existenciu dvoch foriem hmoty – látka a pole.
Príklad:
Jadro ťažkého vodíka sa skladá z neutrónu a protónu.
Pokojová hmotnosť neutrónu je ,
pokojová hmotnosť protónu je ,
pokojová hmotnosť deuterónu . .
Deuterón možno rozštiepiť na neutrón a protón dodaním energie. Určte energiu , ktorú musíme dodať na rozbitie deuterónu?
Pre rozdiel hmotností dostávame:
Pre energiu platí:
Na rozbitie deuterónu je nutné dodať enrgiu 2,25 MeV
Otázky:
1) Čím sa zaoberá relativistická dynamika?
2) Aký vzťah platí pre relativistickú hybnosť?
3) Čo nazývame pojmom anhilácia?
4) Ako je určená relativistická kinetická energia?
Použitá literatúra:
Kniha :Zmaturuj z fyziky, P. Tarábek a kol.

