Vypracovala :Božena Horváthová



Spoločný názov kvapalín a plynov je tekutiny. Kvapaliny a plyny sú tekuté. Príčinnou ich tekutosti je ľahká vzájomná pohyblivosť všetkých častíc z ktorých sa skladajú. Preto nemajú stály tvar, ale nadobúdajú tvar nádoby v ktorej sa nachádzajú. Rôzne tekutiny majú rôznu tekutosť. Jej príčinnou je vnútorné trenie – viskozita. Viskozita sa prejavuje vznikom odporových síl pôsobiacich proti smeru vzájomného pohybu častíc.

Ideálna kvapalina je bez vnútorného trenia, preto je dokonale tekutá, nestlačiteľná.

Ideálny plyn je dokonale tekutý a stlačiteľný.

Stav kvapaliny v pokoji v určitom jej mieste určuje fyzikálna veličina tlak.

Tlak : p = F / S ; je určený pomerom veľkosti sily F pôsobiacej kolmo na rovinnú plochu s obsahom S. Je to skalárna veličina.

[p] = 1 Pascal = 1 Pa = 1 N . m – 2 : je tlak, ktorý vykoná sila veľkosti 1 N pôsobiaca rovnomerne kolmo na plochu s obsahom 1 m 2.

Tlak v kvapaline môže byť vyvolaný :

1) pôsobením vonkajšou silou – hovorí o tom Pascalov zákon : keď pôsobí vonkajšia sila veľkosti F na povrch rovnej plochy s obsahom S uzavretého objemu kvapaliny a žiadne iné sily na kvapalinu nepôsobia, vznikne v kvapaline tlak p = F /S, ktorý je vo všetkých miestach kvapaliny rovnaký.

Zákon využívame v hydraulických zariadeniach :

Viď obr:

Pôsobením na malý piest silou F1 vyvoláme v kvapaline tlak p = F1 / S1 = F2 / S2.

To znamená že na väčší piest bude pôsobiť toľkokrát väčšia sila F2, koľkokrát má väčší obsah ako menší piest.

2) vlastnou tiažou kvapalinyv tiažovom poli Zeme – vzniká hydrostatický tlak ph = ρ . g . h.

ρ – hustota kvapaliny, g – tiažové zrýchlenie, h – hĺbka kvapaliny pod jej voľným povrchom. Zo vzťahu vidíme, že hydrostatický tlak je vo všetkých miestach kvapaliny rovnakej hĺbky rovnaký.

3) obidvoma spôsobmi naraz.

Vztlaková sila v kvapaline.

Ak ponoríme do kvapaliny hustoty ρk teleso s hustotou ρt a objemu V budú naňho pôsobiť dve sily : a) zvislo nadol tiažová sila FG = m . g = ρt . V . g

b) zvislo nahor hydrostatická vztlaková sila Fvz = F2 – F1 = ρk . g . h . S = ρk .V . g

Hovorí o tom Archimedov zákon : teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované hydrostatickou vztlakovou silou , ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom ako je objem ponorenej časti telesa.

Záver : na ponorené teleso v kvapaline pôsobí výsledná sila F = FG – Fvz.

Ak : 1) ρt > ρk , tak FG > Fvz teleso klesá ku dnu.

2) ρt = ρk, takFG > Fvz teleso sa vznáša

3) ρt < ρk , tak FG < Fvz teleso stúpa nahor až sa nakoniec určitá jeho časť vynorí nad voľnú hladinu.

Hydrostatický paradox : všetky nádoby majú rovnaký obsah dna, je v nich voda v rovnakej výške. Vo všetkých prípadoch je hydrostatická tlaková sila pôsobiaca na dno rovnaká.

Rovnica kontinuity:



Hydrodynamický paradox - pri veľkom zúžení trubice môže tlak klesnúť pod hodnotu atmosferického tlaku –vzniká podtlak a do trubice sa nasáva vzduch. Využite -rozprašovač


Obtekanie telies – na telesá pohybujúce sa v tekutináchpôsobia odporové sily. V kvapalinách hydrodynamické, v plynoch aerodynamické.

Veľkosť aerodynamickej odporovej sily vyjadruje Newtonov vzťah:





Použitá literatúra: Vladimír Lank , Miroslav Vondra- Fyzika v kocke pre

stredné školy

Gobel, Schulze-fyzika pre maturantov