Bratislava – metropola Slovenska

Vypracovala: Juráková Beata

História Bratislavy

Prvé možné osídlenie územia Bratislavy sa odhaduje okolo roku 5000 pred Kristom.

1. storočiepred Kr. - Kelti postavili opevnené osídlenia v Devíne a Bratislave.

1. - 4. storočie - nadvláda Rimanov.

5. - 6. storočie - príchod slovanských kmeňov.

7. - 8. storočie - územie Bratislavy sa stalo centrom Avarsko - slovanskej ríše.

9. storočie - vznik Veľkomoravskej ríše - miesto, na ktorom stojí Bratislavský hrad bolo vojenským, administratívnym a cirkevným centrom.

907 - prvá písomná zmienka o Bratislave (ako Brezalauspurc) v Salzburgských análoch.

10. - 11. storočie - Bratislavský hrad sa stal dôležitou pohraničnou pevnosťou Uhorska a sídlom župana a kapituly.

1291- kráľ Ondrej II. udelil Bratislave mestské privilégiá.

1430 - kráľ Žigmund Luxemburský udelil Bratislave mincovné právo a v roku 1436 aj právo užívania erbu.

1465 - kráľ Matej Korvín založil prvú univerzitu na Slovensku - Academiu Istropolitanu.

1536 - 1848 - Bratislava bola hlavným a korunovačným mestom Uhorska, snemovým mestom, sídlom centrálnych úradov a sídlom arcibiskupa.

1740-1780 - obdobie najväčšieho rozvoja mesta za vlády Márie Terézie.

1805 - Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom uzavretý po bitke pri Slavkove v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.

Erbová listina Bratislavy z roku 1436

Historické názvy Bratislavy

Wratislaburgum, Brezesburg, Brezalauspurc, Istropolis, Pozsony, Braslavespurch, Posonium, Pressburg, Prešporok, Wilsonovo Mesto a od roku 1919 Bratislava.

Bratislava v 20. storočí

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bola Bratislava druhým najpriemyselnejším mestom Uhorska. V meste sa rozvíjal priemysel a doprava, ktorá umožňovala rýchle spojenie s Viedňou a s Budapešťou. Úspechy v priemyselnom podnikaní sa prejavili vo vyššej životnej úrovni obyvateľstva. Koniec prvej svetovej vojny v novembri 1918 priniesol rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik 1. Československej republiky. Koncom roku 1918 bolo isté, že Bratislava bude začlenená do 1. ČSR a predstavitelia mesta ho chceli premenovať na Wilsonov (Wilsonovo mesto), na počesť amerického prezidenta T.W. Wilsona. Tento názov sa však neujal.Maďarská vláda si aj po vzniku 1. ČSR (28. 10. 1918) robila nárok na Bratislavu, ktorú v januári 1919 od Maďarov oslobodilo československé vojsko.

Bratislava – centrum priemyslu

Prvú významnú továreň v meste založil švédsky vynálezca dynamitu  Alfred Nobel v roku 1873 - vtedajší obyvatelia ju poznali pod názvom Dynamit Nobel. Vyrábala trhaviny pre baníctvo, stavebníctvo a počas 1. svetovej vojny aj pre Rakúsko-Uhorskú armádu. V roku 1946 ju znárodnili a pod rôznymi názvami (Chemické závody Dynamit Nobel, Závod Juraja Dimitrova, Istrochem, a.s.) funguje dodnes.

V roku 1895 vznikla na území dnešnej mestskej časti Ružinov (Mlynskéh Nivy) rafinéria s názvom Apollo. Ropu na spracovanie do rafinérie dovážali z Ruska, Poľska, Rumunska, Texasu a z neďalekých Gbelov. Hotové výrobky sa potom vyvážali do krajín Európy, Ázie a Ameriky. Stará Apolka ukončila svoju činnosť v roku 1963.

V roku 1896 si nemeckí bratia Stollwerckovci vybrali Prešporok ako centrum výroby cukroviniek.

Bývalá továreň Stollwerck (neskôr Figaro, Jacobs Suchard, teraz firma Kraft - stále stojí v Bratislave na Račianskej ulici) vyrábala nové druhy čokolády a cukroviniek – hlavne však mliečne karamelové cukríky, známe ako„štolverky“.

Medzi ďalšie významné továrne patrili aj textilná továreň Danubius, Uhorská cvernová továreň, jutová fabrika H. Klinger, Kablo Bratislava, pivovar Stein a iné.

Bratislava – hlavné mesto Slovenska

Slovensko ako súčasť 1. ČSR potrebovalo svoje hlavné mesto. O štatút hlavného mesta bojovala Bratislava s Turčianskym sv. Martinom, ale nakoniec zvíťazila Bratislava, lebo v roku 1919 bola najväčším mestom Slovenska, mala lepšie materiálne predpoklady, železničné, letecké a lodné spojenie s okolitými krajinami. 27. marca 1919saBratislava stala hlavným mestom Slovenska.

V Bratislave sídlili rôzne inštitúcie - Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, neskôr Krajinský úrad, banky, hospodárske úrady, politické strany, redakcie novín, univerzita, SND, Slovenské múzeum, diplomatické zastúpenia, konali sa tu Dunajské veľtrhy a Bratislava sa stala strediskom slovenského športu.

Pripojenie Bratislavy k Československu znamenalo odchod značnej časti obyvateľstva maďarskej národnosti a príchod obyvateľov z Čiech. Až do obdobia druhej svetovej vojny tu žili viaceré národnostné a kultúrne spoločenstvá (slovenské, nemecké, maďarské, židovské, české, chorvátske a iné).

Obrázky starej Bratislavy (Prešporku)

Samuel Zoch – prvý bratislavský župan

Samuel Zoch (1882 - 1928) bol evanjelický kňaz, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ. Bol autorom textu Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenskí politici v roku 1919 prihlásili k spoločnému štátu Čechov a Slovákov. Po vzniku ČSR pôsobil v rokoch 1918-1919 najskôr ako správca SNR pre Bratislavu a okolie, neskôr ako prvý župan a vládny komisár Bratislavskej župy a mesta Bratislavy. Zaslúžil o usporiadanie národnostných pomerov, riadny chod zásobovania a výroby, zriaďoval a podporoval kultúrne a školské inštitúcie. Zaslúžil sa o zaistenie Žitného ostrova pre ČSR. Roku 1919 sa vzdal županského úradu pre nesúhlas s niektorými krokmi vlády. Až do svojej smrti sa venoval cirkevným záležitostiam evanjelickej cirkvi a vo funkcii biskupa sa pričinil o založenie evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave.

1. Aké dôležité dátumy v histórii Bratislavy poznáš?

2. Vymenuj niektoré historické názvy Bratislavy.

3. Kedy a prečo sa stala Bratislava hlavným mestom Slovenska?

4. Kto bol Samuel Zoch?

Použitá literatúra:

1. Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

2. Kropilák, M. a kolektív: Dejiny Slovenska V., Veda, Bratislava 1985

3. Salner, P. a kol.: Taká bola Bratislava, Veda, Bratislava 1991.

Obrazové materiály:

http://durinda.blog.sme.sk/c/128099/Bratislava-stratena-v-case-pohladnic.html

http://zoch.sk/genealogia/Foto/SamuelZoch/FotoSZoch.html