Vypracovala: Juráková Beata



História školstva na Slovensku

 

Začiatky školstva na Slovensku sú spojené s príchodom slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda (r. 863). Zaslúžili sa o vytvorenie písma – hlaholiky a založenie prvých škôl, v ktorých sa vyučovalo v staroslovienskom jazyku.

V stredoveku väčšinu škôl zriaďovala rímsko-katolícka cirkev - kláštorné školy, farské školy a kapitulské školy. Hlavným obsahom vyučovania boli: latinčina (gramatika, rétorika, dialektika), vedy (aritmetika, geometria, astronómia, muzika) a základy kresťanského učenia. Hlavným poslaním týchto škôl bola príprava na prácu v cirkevných službách. Neskôr vznikali v mestách mestské školy pre potreby svetského života.

 

V období humanizmu prevládalo domáce školstvo, prístupné pre bohaté vrstvy spoločnosti. Bolo to obdobie rozkvetu vysokého školstva. V roku 1465 vznikla v Bratislave prvá univerzita Academia Istropolitana, ktorá mala štyri fakulty – artistickú, lekársku, právnickú a teologickú.

 

V období reformácie (16. storočie) vznikali evanjelické školy, na Slovensko prichádzali učitelia z Nemecka a študenti odchádzali študovať do Nemecka na univerzity. Okrem latinských stredných škôl vznikali gymnáziáa elementárne ľudové školy, v ktorých sa popri vyučovaní náboženstva používal aj materinský jazyk.

V 16.-17. storočí počas katolíckej protireformácie vznikali jezuitské gymnáziá a kolégiá s prísnou disciplínou. V tomto období vznikli univerzity v Trnave (1635) - s filozofickou, teologickou a právnickou fakultou a v Košiciach (1657) - bola to kalvínska vysoká škola, neskôr premenovaná na Kráľovskú akadémiu.

 

Veľkým prínosom pre školstvo bolo pôsobenie učiteľa Jána Amosa Komenského, ktorý zaviedol poriadok do školskej organizácie a riešil problematiku výchovy a vzdelávania. Vďaka tomu získal prezývku učiteľ národov“.

 

   

Ján Amos Komenský

Zdroj:http://www.psatt.edu.sk/pedagogika.htm

 

 

Veľké zmeny v školstve nastali za vlády Márie Terézie (1740 – 1780) a Jozefa II.(1780 – 1790). Mária Terézia začala s reformou trnavskej univerzity (stala sa kráľovskou univerzitou) a so zakladaním odborných škôl. Základom reforiem (Ratio educationis) bola jednotná školská sústava, ktorá mala tri stupne elementárnych škôl:  Triviálne školy - pre deti dedinskej a mestskej chudoby, Hlavná škola – pripravovala žiakov na ďalšie štúdium a Normálne školy – boli zriaďované v krajských mestách. V tereziánskom období vznikli aj vyššie odborné školy – Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici a Collegium economicum v Senci. V reformácii školstva pokračoval Jozef II. - nariadil povinnú školskú dochádzku od 6 do 12 rokov.

 

V 19. storočí sa v Uhorsku stala maďarčina vyučovacím jazykom. Slovenčina a nemčina sa používali len ako jazyky pomocné. V tomto období sa začala maďarizácia.
V roku1863 bola založená Matica slovenská. Slováci zriadili tri slovenské gymnáziá: Revúca (1862), Martin (1867) a Kláštor pod Znievom (1869). Tieto gymnázia neskôr pod vplyvom maďarských vládnucich tried, ktoré sa usilovali o vytvorenie národnostne jednotného maďarského štátu, zanikli. Slovenský jazyk bol vytlačený zo všetkých vyšších škôl. Materinskú reč sa deti mohli učiť len na niektorých ľudových cirkevných školách, po vydaní Apponyiho zákonov (1907) sa pomaďarčovalo vyučovanie aj vo zvyšku slovenských škôl. Do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie (1918) slovenské školstvo prakticky neexistovalo.


 

Školstvo na Slovensku v 1. ČSR

 

Po vzniku prvej Československej republiky sa pomery v slovenskom školstve zlepšili. Hlavné úlohy boli: vybudovať slovenské školstvo a vychovať slovenskú inteligenciu. Keďže slovenských pedagógov bolo málo, požiadali predstavitelia štátnej moci na Slovensku o pomoc českých učiteľov a profesorov. Vyučovalo sa po slovensky, budovala sa sieť škôl, čo umožnilo mládeži získať základné, stredné odborné, učňovské a vysokoškolské vzdelanie.

 

Malý školský zákon (1922) upravil školstvo v celej republike:

 

  • povinná školská dochádzka sa predĺžila na 8 rokov,

  • vznikali materské školy (detské opatrovne) - ich úlohou bolo starať sa o výchovu detí vo veku od 3 do 6 rokov,

  • ľudové školy boli cirkevné, štátne a súkromné. Patrili sem osemročné školy pre deti vo veku od 6 do 14 rokov, meštianske školy boli trojtriedne školy, do ktorých mohli postupovať žiaci po ukončení 5. ročníka ľudovej školy, gymnázia boli výberovými školami, ktoré sa delili sa na nižšie (1.- 4. ročník), a vyššie (5. - 8. ročník).

  • vznikali nižšie a vyššie odborné školy (obchodné, priemyselné, poľnohospodárske, učiteľské ústavy, odborné školy pre ženské povolanie, učňovské školy a pod.). Medzi významné umelecké školy v Bratislave patrili Hudobná a dramatická akadémia (1919) – dnes Konzervatórium a Škola umeleckých remesiel (1928 – 1937).


 

Školské pomôcky

Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997    Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997    Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997



 

Rozvoj vysokého školstva na Slovensku

 

Vysoké školy sa začali po roku 1918 rozvíjať aj na Slovensku. Podľa vládneho nariadenia zo dňa 11. novembra 1919sa zriadila v Bratislave Československá štátna univerzita - Univerzita Komenského. Vyučovacím jazykom mali byť čeština a slovenčina. Do roku 1940 mala tri fakulty - lekársku, právnickú a filozofickú. Prvým rektorom univerzity sa stal profesor Kristián Hynek.

 

Požiadavka na založenie vysokej školy technickej vyvrcholila v roku 1937 založením Vysokej školy technickej M. R. Štefánika v Košiciach. Neskôr bola preložená do Martina a nakoniec, v roku 1939, do Bratislavy. Táto škola dostala pomenovanie Slovenská vysoká škola technická (SVŠT) v Bratislave a mala 6 odborov: odbor inžinierskeho staviteľstva, odbor špeciálnych náuk, odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva, odbor chemicko-technologického inžinierstva, odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva a odbor obchodného inžinierstva. Prvým rektorom bol Juraj Hronec.


 

Univerzita Komenského v Bratislave a rektorská reťaz

Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997



 

Úlohy:

 

1. Kedy a kde vznikla prvá univerzita na Slovensku?

2. Kto v Rakúskej monarchii urobil najviac školských reforiem?

3. Aké boli najdôležitejšie úlohy slovenského školstva v roku 1918?

4. Aké typy škôl vznikali na Slovensku po roku 1918, vymenuj najznámejšie školy?

 

Použitá literatúra:

1. Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

2. Somr, M. a kol: Dejiny školstva a pedagogiky, SPN, Praha 1987

3. Encyklopédia Slovenska. V. zväzok, SAV, Bratislava 1981


Obrazové materiály:

Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997

http://www.psatt.edu.sk/pedagogika.htm