Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Jeden zo štýlov verejného styku.

 

ŠTÝL – spôsob výberu, usporiadania a využitia jazykových prostriedkov v hovorenom aj písanom prejave.

 

ROZDELENIE ŠTÝLOV:

 

Podľa funkcie prejavu rozlišujeme tzv. funkčné štýly, ktoré rozdeľujeme na:

 

  1. štýly verejného styku: náučný, publicistický, administratívny, rečnícky, umelecký

  2. štýly súkromného styku: hovorový

 

Funkcia rečníckeho štýlu: presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča.

 

 

Fázy prípravy rečníckeho prejavu:

 

1. Predpríprava – v predpríprave by si mal každý rečník dokonale premyslieť napr.:


  • Tému prejavu – o čom bude hovoriť, aký má k uvedenej téme vzťah, aké sú jeho vedomosti z danej témy, aké má s ňou už  skúsenosti,...

  • Funkciu prejavu – čo je cieľom prejavu. Chce niekoho len informovať o niečom? Chce vysvetľovať, zapôsobiť, presvedčiť, resp. pobaviť poslucháčov?

  • Publikum - rečník by mal vedieť o počte prítomných, o ich veku, pohlaví. Mal by mať informácie o intelektuálnej úrovni publika, o jeho očakávaniach, o vzťahu publika k téme,... Zároveň by rečník mal neustále počítať so spätnou väzbou zo strany adresáta, resp. s existenciou virtuálneho dialógu (prejavy nesúhlasu zo strany publika).

  • Miesto a čas prejavu – otvorený priestor, uzatvorený priestor, veľký, malý priestor, potreba ozvučenia, čas na prenesenie prejavu,... Prostredie je činiteľom, ktorý môže rečníka nepríjemne prekvapiť, napr. hlučnosťou, osvetlením, neprimeranou teplotou, rozsiahlosťou prostredia, ruchom z ulice, zlou akustikou...

  • Možnosť využitia technických pomôcok – mikrofón, počítač, spätný projektor, premietačka

  • Presnú štylizáciu hlavnej myšlienky prejavu – rečník musí mať presne premyslenú hlavnú myšlienku prejavu, o čom ide hovoriť.


 

2. Zhromažďovanie a triedenie materiálu – rečník v príprave využíva rôzne zdroje, ktoré by mu pomohli vypracovať dobrý prejav – odbornú literatúru, umeleckú literatúru, noviny, časopisy, zdroje z internetu, vlastné vedomosti, skúsenosti, zážitky, rôzne výpisky,...


3. Kompozícia, usporiadanie prejavu – je veľmi dôležitá, pretože prejav je určený poslucháčovi, ktorý by ho mal ľahko zachytiť a zapamätať si základné a najdôležitejšie myšlienky. Kompozícia by mala zodpovedať situácii a charakteru publika.

 

Rečnícky prejav má klasické členenie: úvod – jadro – záver

 

Úvod – úlohou rečníka je predovšetkým nadviazať kontakt s publikom, upútať jeho pozornosť. Rečník využíva oslovenie, ale aj zaujímavé myšlienky, citáty, rečnícke otázky, zaujímavé príhody, prekvapujúce tvrdenia,...

Jadro – najrozsiahlejšia časť rečníckeho prejavu. Autor v jadre rozvinie tému, vyjadruje sa k problému,...

Záver – môžeme ho nazvať aj ako zhrnutie. Rečník zhrnie svoje najdôležitejšie myšlienky, postoje, vyjadrí želanie, apeluje, vyzýva, dáva podnety na ďalšie zamyslenie sa, úvahu,...

 

 

4. Štylizácia prejavu – ide o proces, v ktorom rečník vyberá jazykové a nejazykové prvky a pracuje s nimi tak, aby vytvoril hodnotný prejav. Rečník má možnosť pracovať s množstvom verbálnych (zvukových, morfologických, syntaktických, lexikálnych) prostriedkov, s množstvom neverbálnych výrazových prostriedkov (mimika, gestikulácia, držanie tela, pohyby tela, pohľad, fyzická vzdialenosť, sociálna vzdialenosť,...). Je potrebné si dokonale premyslieť, aké jazykové prostriedky použijeme – nocionálne slová (bezpríznakové), termíny, knižné slová, cudzie slová, expresívne,...


5. Prednes prejavu - rečnícky prejav je potrebné pripraviť si vopred, väčšinou v písomnej podobe. Prednášame ho ale ústne.

 

 

Rozlišujeme niekoľko typov prednesu:

 

  1. Voľný prednes – bez písomnej podoby, resp. pomocou osnovy. Osnova môže obsahovať oporné body, hlavné myšlienky, presné údaje, citáty, ťažšie zapamätateľné fakty, údaje,...


  1. Kombinovaný prednes - rečník striedavo voľne prednáša a číta.


  1. Čitateľský prednes – ide o doslovné čítanie textu.


  1. Deklamačný prednes – prednes spamäti. Ide o náročný typ prednesu, ktorý vyžaduje aj zrelého a dokonale pripraveného rečníka.


 

Dobrý prednes vyžaduje:

 

  • vysokú kultivovanosť prednesu

  • primeranú a premyslenú intonáciu

  • správne tvorenie a používanie hlások

  • správne dýchanie

  • správne využívanie fyziologických a logických prestávok

  • primerané využívanie páuz

  • správne využívanie prozodických a zvukových vlastností jazyka

  • dobrý kontakt s publikom

  • primeranú gestikuláciu

  • mimiku

  • dôstojné vystupovanie

  • dôstojné oblečenie, úpravu, účes

  • použitie technických pomôcok (počítač, mikrofón, spätný projektor,...)


 

Niekoľko poznámok k celkovému vzhľadu rečníka:

 

Celkový vzhľad rečníka zohráva veľkú úlohu v realizácii rečníckeho prejavu. Rečník ním odovzdáva publiku informácie ešte skôr, ako začne hovoriť.

Mimoriadne dôležitá je voľba oblečenia. Výberu oblečenia sa dnes už venuje mnoho odborníkov z oblasti módy a spoločenského protokolu, preto sa nedajú ospravedlniť jeho nedostatky. Povinnosťou rečníka je mať na sebe oblek, resp. kostým, nie bežné oblečenie (sveter, tričko,...). Rečník pri výbere oblečenia musí zvažovať aj rôzne iné okolnosti, napr, či jeho oblečenie nebude prekážkou pri práci s tabuľou, s rekvizitami,... V niektorých prípadoch môže rečník požiadať aj o možnosť čiastočnej úpravy oblečenia. V letných dňoch napr. o možnosť uvoľnenia kravaty, vyzlečenia saka, nasadenia slnečných okuliarov,...

 

Pri výbere oblečenia musíme dbať aj na jeho farebnosť. Farby celého oblečenia by mali byť decentné, najvhodnejšie sú tmavé farby, úplne nevhodné sú výrazné, krikľavé farby. Celé oblečenie by malo byť farebne doladené, napr. u mužov kravata s oblekom a košeľou,... Celé oblečenie musí byť samozrejme dokonale čisté, vyžehlené, bez poškodení, z nekrčivého materiálu, doladené vhodnou obuvou a doplnkami. Doplnky nesmú byť výrazné, nesmú pôsobiť výstredne, pútať pozornosť. Aj v prípade doplnkov platí pravidlo: „Menej je niekedy viac...“.

A napokon nesmieme zabudnúť aj na fakt, že pri rečníckom vystúpení je potrebné aj príjemne voňať, mať upravené vlasy, jemné líčenie,...

Ak je rečníkom žena, mala by sa na verejné vystúpenie ustrojiť tak, aby si poslucháč uvedomoval najskôr to, že pred ním vystupuje dokonale ustrojený človek, a až potom, že je to žena.


 

 

Zopakujte si:

1. Vymenujte fázy prípravy rečníckeho prejavu.

2. Vymenujte druhy prednesu a charakterizujte ich.

3. Akú úlohu v rečníckom vystúpení hrá oblečenie a úprava zovňajšku rečníka?

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2010. Enigma. Bratislava. ISBN978-80-89132-93-5

HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 1. vyd. 2008. SPN. Bratislava. ISBN 978-80-10-01557-3

HOLIČ, Š.: Rétorika. 1. vyd. 2002. Enigma. Bratislava. ISBN 80-85471-99-X

LORENCOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A.: Maturujem zo slovenčiny – gramatika a sloh. 1. vyd. 2003. SPN – Mladé letá. Bratislava. ISBN 80-10-00020-5

OLOŠTIAK, M., OLOŠTIAKOVÁ – GIANITSOVÁ, L.: Krok za krokom k maturite - slovenský jazyk. 1. vyd. 2007.Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-066-7