Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Genológia - veda, ktorá sa venuje problematike literárnych druhov a žánrov v rámci teórie literatúry.

Členenie literatúry na lyriku, epiku a drámu zaviedol v 4. storočí pred n. l. starogrécky filozof ARISTOTELES, ktorý urobil uvedené členenie na základe poznania antickej gréckej literatúry. Uvedené členenie uviedol prvýkrát v diele POETIKA.

Aristoteles (384 pred Kr. – 322 pred Kr.) bol starogrécky filozof, encyklopedický vedec, zakladateľ logiky a iných vedných disciplín - psychológia, zoológia, meteorológia,...

 

Literárny druh - sústava vlastností, ktoré sú podstatné a spoločné pre istú skupinu literárnych diel.

 

V rámci literatúry rozlišuje tri literárne druhy: LYRIKA, EPIKA a DRÁMA.


 

EPIKA:

 

Z gréckeho slova epikos – dejový, vyrozprávaný, od epos – slovo, rozprávanie

 

  • Najrozšírenejší literárny druh.

  • V epike prevláda a dominuje rozprávanie.

  • Má veršovanú aj prozaickú podobu.

  • Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.

  • Zachytáva rôzne udalosti.

  • Sled udalostí tvorí epický dej.

  • Dôležitú úlohu v epike zohrávajú postavy.

  • Rozlišujeme tri druhy epiky:

veľká (epos, román)

stredná (novela, humoreska, poviedka)

krátka (drobná – báj, bájka, rozprávka, povesť, legenda, vtip)

 

 

 

ZNAKY EPIKY:

 

objektívnosť – nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť

sujetovosť - dejovosť

naratívnosť - rozprávanie

hovorovosť

minulý čas

dynamické motívy

dialogickosť

rozprávanie


 

Veršovaná epika:

 

Epos – žáner, ktorý patrí do epiky.

 

  • Základný žáner veľkej epiky.

  • Pravdepodobne najstarší žáner veľkej epiky.

  • Od svojho vzniku prešiel istými zmenami.

  • Veršovaný žáner.

  • Existuje niekoľko druhov eposov – napr. epos bohatiersky (hrdinský), rytiersky, zvierací, romantický, duchovný, idylický, moderný.

 

 

Druhy eposov:

 

Hrdinské eposy:

 

  • Starogrécke eposy pravdepodobne vznikali z menších veršovaných povestí ľudového pôvodu.

  • Predpokladali poslucháča, nie čitateľa.

  • Prednášali ich rapsódovia – osobitní prednášatelia – pre veľké zhromaždenia ľudí.

  • Rozprávajú o významných udalostiach, ktoré ovplyvňovali celý národ a jeho život.

  • Mali väčšinou jedného hlavného hrdinu – vyznačoval sa mimoriadnymi vlastnosťami, konal mimoriadne činy.

  • Do deja takmer vždy zasahovali bohovia, výrazne menili dejovú líniu.

  • Bohovia sú antropomorfizovaní – poľudštení – nemali ideálne božské vlastnosti (okrem nesmrteľnosti), podobali sa ľuďom vlastnosťami aj charakterom (milovali, nenávideli, intrigovali,...).

  • Okrem hlavnej dejovej línie sa v nich nachádza aj vedľajšia, resp. väčšie množstvo vedľajších línií.

  • Súčasťou deja eposov sú podrobné opisy prostredia, v ktorom sa dej odohráva, bitiek, súbojov, predmetov, postáv,...

  • V uvedených eposoch ale chýba charakteristika vnútorného sveta postáv, ich psychiky.

  • Eposy sa vyznačujú teda veľkou epickou šírkou – mnohé udalosti je potrebné kvôli porozumeniu podrobne prerozprávať.

  • Na začiatku hrdinských eposov sa nachádza invokácia – vzývanie múz, ktoré mali básnikovi pomáhať pri písaní diela. Antický človek veril, že takto si získa náklonnosť nadpozemských bytostí.

  • Po invokácii sa nachádza propozícia – krátke naznačenie deja.

  • Po uvedených udalostiach už autor priamo vstupuje do deja – in medias res.

 

Patrí sem napr. dielo Ilias a Odysea – Homér.

 

 

Rytierske eposy:


  • Hlavnou postavou bol rytier.

  • Vyznačoval sa výnimočnými vlastnosťami.

  • Do popredia sa dostáva aj zábavnosť príbehu.


Patrí sem napr. dielo Tristan a Izolda (francúzska literatúra).


 

Historické eposy:


  • Vychádzajú zo skutočných historických udalostí (bohatiersky vychádza zo starých povestí a mytológie).

  • Vznikali v rôznych historických obdobiach.

  • V jednotlivých historických obdobiach mali aj rôznu umeleckú výstavbu.


Patrí sem napr. dielo Svätopluk (J. Hollý).


 

Idylické eposy:


  • Zobrazujú udalosti z dedinského života.

  • Zobrazujú život blízky prírode.

  • Pozadie deja často tvoria významné historické udalosti.


Patrí sem napr. dielo Běla (K. Kuzmány).


 

Komické eposy:


  • Vznikali ako paródia (posmešné napodobňovanie) iného vážneho, napr. hrdinského eposu.

  • Dej je bezvýznamný, nízky.

  • Využité sú ale výstavbové a štylistické prvky eposu.

  • Prvé komické eposy vznikli už v antickej literatúre a parodovali vtedajšie homérske eposy.


Patrí sem napr. dielo Batrachomyomachia – Žabomyšia.


 

Zvieracie eposy:


  • Hlavnými hrdina sú teda zvieratá.

  • Vznikol v stredoveku.

  • Vychádzal zo starších literárnych a ľudových rozprávaní o zvieratách.

  • Ide o meštiansku paralelu rytierskeho eposu.


Medzi zvieracie eposy patrí napr. dielo Roman de Renart z francúzskej literatúry.


 

Duchovné eposy:


  • Námet čerpali z Biblie.

  • Slúžili najmä potrebám náboženstva.

  • Po stránke výstavby a štylistiky sa v mnohom podobali hrdinskému a historickému eposu.


Patrí sem napr. dielo Stratený raj (J. Milton).


 

Moderné (reflexívne) eposy:


  • Takto označujeme veľké epické skladby od čias romantizmu.

  • Nazývame ich aj lyrickoepickou básnickou poviedkou.

  • Výrazným prvkom moderného eposu sú subjektívne a reflexívne prvky.

  • Uplatňuje sa v nich subjekt autora.


Patrí sem dielo Childe Haroldova púť (G. G. Byron).


 

 

Idyla – stredný epický žáner.


  • Hlavnými hrdinami sú pastieri a roľníci.

  • Vyzdvihuje život vidieckych ľudí.

  • Vyzdvihuje spätosť človeka s prírodou.

  • Vidiek a prírodu stavia do protikladu so životom v meste.


Medzi idyly patrí napr. dielo Selanky (J. Hollý).


 

Balada – stredný epický žáner.


  • Z lat. slova ballare – tancovať.

  • Má ľudový pôvod.

  • Dej balady je pochmúrny a tragický.

  • Často sa v nej vyskytujú nadprirodzené postavy a bytosti, personifikované (zosobnené) prírodné javy, víly, strašidlá a pod.

  • Hrdina obvykle zahynie, resp. ho stihne krutý trest.

  • Pôvodne bola balada ľudovou tanečnou piesňou.

  • Často sa v nej vyskytuje refrén.

  • Rozlišujeme niekoľko druhov balád: ľudová balada, poloľudová balada (ponáška na ľudovú baladu) a sociálna balada.


Medzi najznámejšie balady patria diela: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky (J. Kráľ), Žltá ľalia, Margita a Besná (J. Botto), Kytice (K. J. Erben),...


 

Romanca – vznikla v Španielsku ako ľudová pieseň.


  • Spracovaná je v nej radostná, optimistická tematika.


Medzi najznámejšie romance patrí napr. dielo Balady a romance (J. Neruda).


 

Ukážka veršovanej epiky:


G. G. Byron – Childe Haroldova púť


Tak zbohom buď, blednúca, hoj,

vlasť moja v modre vĺn;

vzdych vetra lká a rackov roj

zapúdza vesiel žbln.

Za slncom diaľ sa plaví loď,

čo tríme mora moc;

buď zbohom, slnce v hĺbkach vôd,

vlasť moja – dobrú noc.


 

Zhrnutie rozdelenia jednotlivých epických žánrov:

Veršovaná epika Neveršovaná epika Veršovaná/neveršovaná

epos

román

legenda

idyla

novela

bájka

balada

poviedka

báj

romanca




 

Žánre vecnej (odbornej) literatúry:

Prvky epiky sa nachádzajú aj v žánroch vecnej literatúry, napr. v žánroch:

Esej, dejepisné kroniky, životopisy, nekrológy, pamäti, výťah, referát, recenzia,...

 

Zhrnutie základných znakov jednotlivých literárnych druhov:


Lyrika Epika Dráma

verš (rytmus)

próza

verš/próza

nesujetovosť

sujetovosť

sujetovosť

nedejovosť

dejovosť

dejovosť

gnómický čas

minulý čas

prítomný čas

statické motívy

dynamické motívy

dynamické motívy

monologickosť

dialogickosť

dialogickosť

obraznosť

hovorovosť

hovorovosť/obraznosť

opis, reflexia

rozprávanie

dianie (akčnosť)


 

 

Zopakujte si:

  1. Vymenujte základné znaky epiky.

  2. Vysvetlite členenie žánrov epiky, k jednotlivým druhom priraďte konkrétne žánre.

  3. Definujte znaky eposu, románu a bájky.

 

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4