Epika - literárny druh II.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

Genológia - veda, ktorá sa venuje problematike literárnych druhov a žánrov v rámci teórie literatúry.

Členenie literatúry na lyriku, epiku a drámu zaviedol v 4. storočí pred n. l. starogrécky filozof ARISTOTELES, ktorý urobil uvedené členenie na základe poznania antickej gréckej literatúry. Uvedené členenie uviedol prvýkrát v diele POETIKA.

Aristoteles (384 pred Kr. – 322 pred Kr.) bol starogrécky filozof, encyklopedický vedec, zakladateľ logiky a iných vedných disciplín - psychológia, zoológia, meteorológia,...

Literárny druh - sústava vlastností, ktoré sú podstatné a spoločné pre istú skupinu literárnych diel.

V rámci literatúry rozlišuje tri literárne druhy:LYRIKA, EPIKA a DRÁMA.

Z gréckeho slova epikos – dejový, vyrozprávaný, od epos – slovo, rozprávanie.

• Najrozšírenejší literárny druh.

• Prevláda a dominuje v nej rozprávanie.

• Má veršovanú aj prozaickú podobu.

• Autora v nej väčšinou zastupuje rozprávač.

• Zachytáva rôzne udalosti.

• Sled udalostí tvorí epický dej.

• Dôležitú úlohu zohrávajú postavy.

• Rozlišujeme tri druhy epiky:

veľká (epos, román)

stredná (novela, humoreska, poviedka)

krátka (drobná – báj, bájka, rozprávka, povesť, legenda, vtip)

ZNAKY EPIKY:

objektívnosť – nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť

sujetovosť - dejovosť

naratívnosť - rozprávanie

hovorovosť

minulý čas

dynamické motívy

dialogickosť

rozprávanie

Neveršovaná epika:

Román:

• Názov je odvodený z fran. slova roman, z lat. slova lingua Romana – jazyk románsky, t. j. ľudový.

• Najväčší prozaický žáner, vyznačuje sa veľkou pestrosťou.

• Má hlavnú dejovú líniu a epizódy.

• Má hlavné a epizódne postavy.

• Čas má neobmedzený – môže zobrazovať roky, storočia.

• Má často rozsiahly priestor, v ktorom sa dej odohráva.

Druhy románu:

Podľa témy - spoločenský, ľúbostný, detektívny, generačný, vojnový, rodinný, sociálny, dobrodružný, vedecko-fantastický, didaktický román

Podľa literárneho smeru – stredoveký, klasicistický, romantický, realistický, naturalistický, socialistickorealistický, postmodernistický, expresionistický, francúzsky nový román

Podľa formy - román v listoch, román – denník, autobiografický, biografia, román – rieka, komorná forma románu, románové cykly, román v románe, trilógia, dilógia,...

Medzi romány patria napr. diela: Vojna a mier (L. N. Tolstoj), Generácia (V. Mináč), Sklený vrch (A. Bednár), Tisícročná včela (P. Jaroš),...

Novela:

• Vznikla v Taliansku.

• Z tal. slova novella – novinka.

• Jej názov mal pôvodne predznačovať, že umelecké zobrazenie udalosti alebo epizódy sa vyznačuje novotou a neobyčajnosťou.

• Pôvodne mala predstavovať oslobodenie sa od literárnych tradícií dovtedajšej literatúry.

• Snažila sa spracovávať nové, originálne námety.

• Veľký rozvoj zaznamenala najmä v 19. storočí.

• Patrí medzi stredné epické žánre.

• Stojí medzi poviedkou a románom – hranice medzi nimi sú veľmi mäkké.

• Má väčšinou dve a viac dejových línií.

• Predstavuje súbor niekoľkých udalostí zo života človeka, zachytáva určitý úsek z jeho života.

• Nepodáva komplexný a rozsiahly záber zo života človeka.

• Príbeh je jednoduchý, ale má vnútorné napätie.

• Príbeh sa odohráva v kratšom časovom rozpätí.

• Dej má rýchly spád a väčšinou sa končí prekvapivo a nečakane.

• Novela má viacej postáv ako poviedka, ale menej postáv ako román.

• Postavy sú už na začiatku novely ľudsky i charakterovo sformované.

• Počas deja neprechádzajú zásadnými a prevratnými zmenami.

Medzi novely patria napr. diela: Dekameron (G. Boccaccio), Skúsenosť (B. S. Timrava),...

Poviedka:

• Predstavuje malý alebo stredný žáner epiky.

• Zobrazuje jednu udalosť zo života postavy.

• Má len jednu zápletku.

• Vystupuje v nej malý počet postáv.

• Postavy sa v priebehu deja nemenia – do deja vstupujú sformované, nevyvíjajú sa.

• Poviedky čerpajú námet z rôznych oblastí života.

• Rozlišuje poviedky dedinské, sociálne, humorné, monografické,...

Medzi poviedky patria napr. diela: Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apoliena (J. G. Tajovský), Rysavá jalovica (M. Kukučín).

Humoreska:

Poviedka alebo novela so žartovnou tematikou. Ide predovšetkým o kratšie útvary, ktoré vtipne a humorne charakterizujú napr. istú osobu, istý typ ľudí.

Patrí sme napr. dielo Slnečný kúpeľ (J. Jesenský).

Romanetá:

Krátke prózy (poviedky aj novela) s hrôzostrašnými námetmi. Ide napr. o dielo Ukřižovaná (J. Arabes).

Facécie:

Krátke žartovné rozprávania. Významné zastúpenie mali napr. v stredoveku a v období renesancie. Mali podobu dnešných anekdot.

Ukážka neveršovanej epiky:

B. S. Timrava - Hrdinovia

„V kancelárii, kam poberajú sa chlapi, je viac pánov pospolu. Sú tiež vzrušení, no oni inak ponímajú veci ako ľud. Pravdaže, z nich ani jeden nemá ísť na vojnu. Srdcia im bijú zmužilosťou, oči horia oduševnením, na tvári rumeň. Nič iného nebolo treba, len vojna. To je, čo teraz blaží každého človeka, po čom túži každý dobrý vlastenec!“ To muselo prísť,“ rozpráva pán Baláň, vysoký, ešte mladý čiernovlasý človek. Okrúhlu bradu dvíha víťazne. On je notárom okresu a najoduševnenejší zo všetkých. „To ináč nemožno. Pre našu krajinu je spása vo vojne!“ Ostaní kývajú hlavami rezko a chcú všetci vravieť veľké slová za to, no on nedá nikomu prísť k slovu. Rozpráva rozhodne: „V hlavnom meste je neslýchané oduševnenie, krajina plesá. So spevom a rozkošou ide mužstvo na vojnu. Dobrovoľne sa hrnú pod zástavu brániť vlasť nielen mladí, ale i starci šesťdesiatroční. Veľké časy nastali, slávne časy a vznešené...! Pravda, to náš sedliak nerozumie...“

Veršovaná a neveršovaná epika:

• Predstavuje stredný epický žáner.

• Rozpráva o udalostiach zo života svätých.

• Svätí sú nositeľmi kresťanských cností.

• Hlavné postavy často viedli asketický spôsob života.

• Legendy boli zamerané na posmrtný život a život v ňom.

• Výrazné zastúpenie mali v období baroka.

Medzi legendy patrí napr. dielo: Moravsko-panónske legendy, Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (Maurus),...

Bájka:

• Patrí medzi malé epické žánre.

• Hlavnými postavami sú v nej väčšinou zvieratá.

• Postavy sú antropomorfizované – sú nositeľmi ľudských vlastností.

• Bájka vždy prináša ponaučenie, resp. sa vysmieva zlu.

• Veľmi obľúbené boli v starovekej gréckej literatúre.

Medzi najznámejšie bájky patria bájky Ezopa.

Báj (mýtus):

• Hlavnými postavami sú nadprirodzené bytosti (bohovia, škriatkovia,...).

• Človek, nevediac si vysvetliť mnohé javy v živote a v prírode, pripisoval ich nadprirodzeným bytostiam.

• Existujú aj báje o vzniku miest, vrchov, horstiev,...

Medzi báje patria napr. diela: Báj Turca (J. Botto), Čakanka (Ľ. Podjavorinská).

Ukážka neveršovanej a veršovanej epiky:

Ezop – Krab a jeho mať (bájka)

Krab žil so svojou matkou na dne mora. Matka bola na svojho syna veľmi pyšná, no ustavične ho nabádala, aby bol lepší. Raz ráno si všimla, že jej malý krab beží po morskom dne bokom, tak ako všetky kraby. „Bola by som rada, keby si chodil rovno,“ povedala mu. „Vyzeralo by to krajšie.“ „Budem, mama, ak mi ukážeš ako,“ odvetil jej syn. Mamka krabka to skúsila, no zistila, že inak ako bokom chodiť nevie.

Poučenie: Nemali by sme kritizovať ľudí za to, za čo nemôžu.

Zhrnutie rozdelenia jednotlivých epických žánrov:

Žánre vecnej (odbornej) literatúry:

Prvky epiky sa nachádzajú aj v žánroch vecnej literatúry, napr. v žánroch:

Esej, dejepisné kroniky, životopisy, nekrológy, pamäti, výťah, referát, recenzia,...

Zopakujte si:

1. Vymenujte základné znaky epiky.

2. Vysvetlite členenie žánrov epiky, k jednotlivým druhom priraďte konkrétne žánre.

3. Definujte znaky eposu, románu a bájky.

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4