Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
Hormonálna (látková) sústava človeka a nervová sústava sa podieľajú na kontrole a riadení ľudského organizmu. Obidve sústavy sú vo vzájomných vzťahoch. Niektoré hormóny ovplyvňujú centrálnu nervovú sústavu. Nervová sústava riadi činnosť niektorých endokrinných žliaz, napr. dreň nadobličiek.
Nervová sústava zabezpečuje riadenie, koordinovanie funkcií organizmu a kontakt s okolitým prostredím. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka (neurón). Neurón má schopnosť prijať podnet z prostredia, premeniť ho na nervový vzruch a odovzdať ďalšiemu neurónu, t.j. základnou úlohou nervových buniek je prijímať, viesť a odovzdávať signály.
Zloženie neurónu:
Z tela nervovej bunky vybiehajú:
dendrity- dostredivé výbežky, krátke, bohato vetvené. Dendritmi vstupuje do neurónu nervový vzruch.
neurit (axón)- odstredivý výbežok, je iba jeden. Nervový vzruch vedie. Povrch neuritu je chránený dvojitou pošvou, jej vnútorná vrstva je tvorená myelínom (vrstvička tukovitej látky).Vonkajšia vrstva je tvorená Schwannovými bunkami.
Vznik nervového vzruchu
Na vonkajšom a vnútornom povrchu cytoplazmatickej membrány neurónu sú nerovnomerne rozmiestnené ióny Na+, K+, Cl–. Keď nie je nervová bunka podráždená koncentrácia iónov K+ vo vnútri membrány je väčšia ako na vonkajšom povrchu membrány, kde naopak prevažuje koncentrácia iónov Na+. Pokojový membránový potenciál je elektrické napätie medzi vnútrom a povrchom bunky ako dôsledok nerovnomerného rozloženia iónov. Ak na neurón pôsobí adekvátny podnet vzniká nervový vzruch. Pri podráždení nervovej bunky sa mení priepustnosť membrány. Na základe koncentračného spádu je umožnené vstúpiť iónom Na+ do bunky, membrána je depolarizovaná. Pokojový potenciál sa mení na akčný potenciál= nervový vzruch. Po prebehnutí vzruchu neurónom začnú z bunky unikať ióny K+, čím sa obnovuje rozloženie náboja a membrána sa repolarizuje. Pôvodné rozloženie iónov sa po repolarizácii membrány zabezpečí tzv. sodíkovo-draslíkovou pumpou (K+ ióny, ktoré unikajú von z bunky sú po repolarizácii zamenené za ióny Na+).
Šírenie nervového vzruchu
Synapsia- miesto kontaktu dvoch neurónov, axón nervovej bunky sa napája na telo alebo výbežky ďalších neurónov. Prostredníctvom spojenia neurónov, synapsií sa prenáša nervový vzruch medzi bunkami.
Zloženie synapsie: váčky s mediátorom (chemický prenášač) sú zakončením axónu jednej nervovej bunky, synaptická štrbina a postsynaptická membrána- je membránou cieľového neurónu. Po príchode vzruchu do zakončenia axónu, mediátor vtečie do synaptickej štrbiny, čím sa podráždi postsynaptická membrána, ktorá sa depolarizuje a vzruch sa šíri ďalej. Aby sa neurón, z ktorého vzruch vychádzal stal opätovne dráždivou (funkčnou) bunkou musí sa v nej po prechode akčného potenciálu obnoviť pokojový potenciál. Uskutočňuje sa to pomocou sodíkovo-draslíkovej pumpy. Špeciálnymi prenášačmi sa ióny K+ a Na+ dostávajú na pôvodné miesto, čím sa obnovuje pokojový potenciál (pričom sa vyžaduje energia ATP).
V centrálnej nervovej sústave sa okrem nervových buniek nachádzajú aj tzv. gliové bunky, ktorých hlavnou funkciou je výživa a ochrana neurónov.
Stavba a funkcia nervovej sústavy
Nervová sústava sa skladá z:
centrálnej nervovej sústavy (CNS)- mozog, miecha,
obvodovej (periférnej) nervovej sústavy- mozgové, miechové a autonómne nervy.
Centrálnej nervovej sústavy (CNS)
Je zložená z dvoch typov nervového tkaniva:
sivá hmota- tvoria ju telá a dendrity neurónov,
biela hmota- je tvorená axónmi neurónov.
MIECHA (medulla spinalis)
Je to povraz nervového tkaniva dlhý asi 40 – 45 cm, uložený v chrbticovom kanály. Horný koniec prechádza do predĺženej miechy, dolný koniec končí v oblasti druhého driekového stavca. Miecha reguluje vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, je centrom reflexov (napr. erekcia, ejakulácia a tiež svalových, šľachových reflexov).
Na priereze miechy rozlišujeme:
- Sivú hmotu- ktorá obklopuje centrálny kanál, má reflexnú funkciu, sú v nej uložené reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové centrum, zrenicové a potové centrá. Zo sivej hmoty miechy vystupujú predné a zadné korene miechy, spojením ktorých vznikajú nervy.
- Bielu hmotu- nachádza sa okolo sivej hmoty, prechádzajú ňou vzostupné nervové dráhy- odovzdávajú impulzy do vyšších častí CNS a zostupné dráhy- privádzajúce podnety z vyšších častí CNS pre činnosť motorických buniek (vedomé pohyby).
MOZOG (cerebrum, encephalon)
Mozog dospelého človeka dosahuje hmotnosť približne 1400 g.
Je zložený z viacerých oddielov:
- Predĺžená miecha (medulla oblongata)- nadväzuje na chrbticovú miechu. Je centrom dýchania a činnosti srdca a tiež významných reflexov- hltania, vracania, kýchania.
- Varolov most (pons Varoli)- je to súbor nervových vláken, je uložená nad predĺženou miechou.
- Mozoček (cerebellum)- tvoria dve hemisféry. Je centrom telesnej rovnováhy, reguluje svalové napätie.
- Stredný mozog (mesencephalon)- nachádza sa medzi Varolovým mostom a medzimozgom. Je centrom pohybov hlavy a očí, ovplyvňuje vzpriamené držanie tela.
- Medzimozog (diencephalon)- je tvorený z dvoch častí, funkčne odlišných:
Talamus (lôžko)- zabezpečuje spojenie medzi mozgovou kôrou a nižšími oddielmi CNS.
Hypotalamus (podlôžko)- je umiestnené v prednej časti medzimozgu, vplýva na činnosť vnútorných orgánov, je centrom sympatika a parasympatika, ovplyvňuje tiež termoreguláciu atď. Na spodnú časť podlôžka sa pripája hypofýza (podmozgová žľaza).
- Predný mozog (telencephalon)-je najväčšou časťou mozgu, tvorená dvomi hemisférami, navzájom sú spojené svorovým telesom, pokryté sú sivou mozgovou kôrou s množstvom záhybov. Je sídlom vyššej nervovej činnosti.
Mozgovomiechový mok- je bezfarebnou tekutinou, ktorá vypĺňa dutiny CNS, je fyziologickým prostredím pre neuróny, podieľa sa na látkovej výmene, mechanicky chráni CNS.
Obvodovej (periférna) nervovej sústavy
Nerv- je zväzok axónov, nervových vláken. Obvodová nervová sústava zabezpečuje spojenie CNS s orgánmi celého tela.
Rozoznávame:
mozgovomiechové nervy- vystupujú priamo z mozgu a miechy. Sú tvorené nervovými vláknami: senzitívnymi (dostredivými, ktoré privádzajú vzruchy zo zmyslov a kože) a motorickými (odstredivými, vedúce vzruchy k priečne- pruhovaným svalom).
a. mozgové (hlavové) nervy- 12 párov, vystupujú z mozgu. Môžu byť senzitívne, motorické alebo zmiešané (so senzitívnymi aj motorickými vláknami).
Rozoznávame:
1. čuchový nerv, 2. zrakový nerv, 3. okohybný nerv, 4. kladkový nerv, 5. trojklanný nerv, 6. odťahujúci nerv, 7. tvárový nerv, 8. polohovo- sluchový nerv, 9. jazykovo- hltanový nerv, 10. blúdivý nerv, 11. vedľajší nerv, 12. podjazykový nerv.
b. miechové nervy- 31 párov. Sú zmiešanými nervami.
Rozoznávame:
8 párov krčných nervov,
12 párov hrudníkových nervov,
5 párov driekových nervov,
5 párov krížových nervov,
1 pár kostrčových nervov.
2. vegetatívne (autonómne) nervy
Ústredia vegetatívnej nervovej sústavy sú uložené v mieche, predĺženej mieche, hypotalame a v mozgovej kôre,
Vegetatívne nervy- vychádzajú z ústredia a inervujú hladké svaly v stenách vnútorných orgánov, ciev, vývodov žliaz.
Vegetatívna nervová sústava je tvorená sympatikom a parasympatikom, ktoré sú antagonistami, pôsobia protikladne.
Sympatikus- jeho vlákna vychádzajú z krčného, hrudníkového a driekového oddielu miechy- zrýchľujú činnosť srdca, zvyšujú krvný tlak, rozširujú zrenice atď.
Parasympatikus- jeho vlákna vychádzajú z mozgového kmeňa a krížovej časti miechy- spomaľujú činnosť srdca, znižujú krvný tlak, zužujú zrenice atď.
Nervová činnosť
Mozgová kôra je najvyšším centrom riadenia. Je centrom reflexných oblúkov, v ktorých prebieha analýza vzruchov a tvorba odpovedí na dané vzruchy.
Reflexy sú automatickou odpoveďou organizmu na podráždenie, prebiehajú po dráhe tzv. reflexnom oblúku. Zloženie reflexného oblúka:
receptor (zmyslová bunka)- zachytáva podnet z vonkajšieho prostredia,
dostredivá nervová dráha- vedie vzruch do centrálnej nervovej sústavy,
reflexné centrum- mozog alebo miecha, vzruch sa spracuje a vytvorí sa odpoveď,
odstredivá nervová dráha- vedie odpoveď do efektora,
efektor (výkonný orgán)- výkonný orgán, odpovedá na podráždenie.
Rozoznávame:
Nepodmienené reflexy- sú vrodené, dedičné, podráždenie receptora vyvolá vždy rovnakú reakciu (odpoveď), centrum sa nachádza v mieche a mozgu. Vrodenými reflexami sú napr. reflex cicaví a hltací, zrenicový, slinenie, kýchanie, kašľanie atď.
Podmienené reflexy- tvoria sa počas života jedincov, umožňujú adaptáciu. Centrá sa nachádzajú v mozgovej kôre. Podmieneným reflexom je napr. pribehnutie psa na zapískanie. Ich objaviteľom je I. P. Pavlov.
Podmienené reflexy zabezpečujú vyššiu nervovú činnosť. Dané reflexy vznikajú na základe určitých podnetov (signálov). Súhrn podnetov vytvára signálnu sústavu:
I. signálna sústava– existuje u človeka i zvierat, podnety sú chemické, fyzikálne, biologické.
II. signálna sústava- je vlastná iba človeku, podnetom sú abstraktné pojmy (slová). Je základom myslenia a reči.
Použitá literatúra:
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.