Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská


 

 

Huby (Fungi) tvoria druhovo najpočetnejšiu ríšu rozmanitých organizmov. Ich počet sa odhaduje na 200 000 až pol milióna, čo približne zodpovedá počtu semenných rastlín. Väčšinu z nich tvoria mikroskopické huby (Micromycéty), ktoré sú predmetom štúdia mnohých vedných disciplín, napr. mikrobiológie, potravinárskej chémie, biotechnológie a pod. Vedeckých štúdiom húb sa zaoberá mykológia.

Huby patria medzi eukaryotické, heterotrofné organizmy. Ich telo tvorí stielka, ktorá môže byť jednobunková (kvasinky), častejšie vláknitá, niekedy rôsolovitá neurčitéhotvaru (plazmódium). Nie sú schopné fotosyntézy, zdrojom energie sú pre ne organické látky. Získavajú ich buď paraziticky alebo saprofyticky. Spolu s baktériami plnia v ekosystéme funkciu reducentov. Rozkladajú – mineralizujú organické látky a vracajú ich do potravového reťazca. Osídľujú najrozmanitejšie substráty, vyžadujú mierne kyslé prostredie, dostatok kyslíka, vlhkosť a teplotu medzi 20 – 30°C. Najčastejšie sa rozmnožujú výtrusmi – spórami, ktoré sú veľmi odolné a dokážu prežiť aj veľmi nepriaznivé podmienky.

Ako parazity a saprofyty spôsobujú veľké množstvo ochorení - mykóz rastlín, živočíchov i človeka. Nevyhnutným predpokladom úspešného liečenia týchto ochorení je poznanie ich životného cyklu.

Huby – najmä mikroskopické kvasinkysú základom priemyselných biotechnológií. Úspešne sa uplatňujú v potravinárskom (pekárne, mliekarne, liehovary, pivovary), farmaceutickom priemysle a medicíne (vitamíny, minerálne látky, probiotiká, antibiotiká, cytostatiká, antimykotiká). Mnohé biologicky účinné látky, ktoré huby poskytujú, ešte nevieme dostatočne využiť (napr. hliva ustricová).

K najjednoduchším hubám patria slizovky (Myxomycota). Môžu byť jednobunkové alebo ich stielku tvoria plazmódiá. Mnohé z nich sú obávané parazity rastlín, čím najmä v poľnohospodárstve spôsobujú veľké škody. Pôvodcom mykózy viniča je parazitická plazmopara viničová – perenospóra. Tá tvorí na listoch viniča hnedé škvrny. Jeho bobule sú malé a nedozrejú. Táto choroba viniča sa preniesla do Európy zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Hnednutie a následné odumretie listov zemiakov a rajčiakov spôsobuje fytoftóra zemiaková.

 

Zdroj: http://www.okusnivrt.com/bolezni/glive/perenospora_trte.php

 



Nádorové ochorenia rastlín vyvolávajú nádorovky (Plasmodiophora), ktoré parazitujú na kapustovitých rastlinách (kapusta, kel, karfiol, kaleráb). Rakovinovec zemiakový napáda klíčky zemiakových hľúz. Jeho výtrusy si zachovávajú klíčivosť aj 20 rokov.

 

Zdroj: http://www.vsuz.sk/data/upimages/Rakovina3.jpg

 

 


Mikroskopické, väčšinou saprofytické huby sú aj spájavé plesne (Zygomycetes). Sú pôvodcami mykóz, najmä človeka. Ich početné výtrusy s čiastočkami prachu vyvolávajú alergie.Najviac sa im darí na zahnívajúcich organických substrátoch – chlieb, pečivo, ovocie, zelenina, zaváraniny, mlieko, mliečne výrobky a pod. Typickým zástupcom tohto typu plesní je pleseň hlavičkatá (Mucor mucedo), ktorá vytvára biele kožovité podhubie. Z neho vyrastajú hubové vlákna s čiernou hlavičkou – výtrusnicou. V hlavičkách výtrusníc sa tvoria rozmnožovacie častice – výtrusy, rozlíšiteľné aj voľným okom.

 

Pleseň hlavičkatá

Zdroj: Lenochová, M. et al: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava: SPN. 1994. 215 s. ISBN: 80-08-02318-X

 

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Mature_sporangium_of_a_Mucor_sp._fungus.jpg

 

 

Z hľadiska výskytu za najčastejšie jednobunkové huby sú považované kvasinkové huby, hovorovo kvasinky. Ich jednobunková stielka sa rozmnožuje pučaním. V priemyselných biotechnológiách sa úspešne využívajú ich fermentačné schopnosti známe už z čias starých Slovanov z 5. storočia n. l., ktorí varili jačmeňové pivo. Kvasinka pivná (Saccharomyces cerevissiae) ako najstaršia známa kvasinka sa aj v súčasnosti využíva na skvasovanie jačmenného sladu pri výrobe piva. Lisovaním kvasinky pivnej s prímesou múky sa vyrába pekárske droždie. Kvasinka vinná (Saccharomyces elipsoideus) prítomná v bobuliach hrozna spôsobuje alkoholové kvasenie cukrov prítomných v hrozne, čo je princíp výroby vína. Čisté kultúry kvasiniek sa dnes pre priemyselné účely získavajú a rozmnožujú laboratórne. Používajú sa pri výrobe mliečnych výrobkov, napr. kefíru. Pre bohatý obsah vitamínov, najmä skupiny B a probiotík sa z kvasiniek vyrábajú aj vitamínové a probiotické liečivá.

 

Kvasinka pivná

Zdroj: http://www.instructables.com/id/Kitchen-laboratory-II%3A-The-CO2-trap/

 

 


Kvasinky sú aj príčinou mnohých nepríjemných ochorení. Napr. kvasinky rodu Candida spôsobujú mnohé kožné, pľúcne ale aj gynekologické ochorenia so zdĺhavým liečením. Kandidózy – zápaly sú často krát dôsledkom zníženej obranyschopnosti organizmu, napr. po dlhotrvajúcej liečbe antibiotikami alebo chemoterapiou.

 

Na hnilobe ovocia, zeleniny, potravín a iných organických produktov sa podieľajú aj paplesňotvaré huby (Eurotiales). Žijú saprofyticky na najrôznejších podkladoch. Na rozdiel od plesní sú pestro sfarbené – modrozeleno, žlto, čierno. Farebnosť podmieňujú výtrusy, ktoré sa tvoria vo veľkých množstvách. Často ohrozujú ovocné stromy a poľnohospodárske plodiny.

 

Pleseň na citróne

Zdroj: http://www.flickr.com/photos/h35312/4173745023/

 

 


Múčnatka jabloňová spolu s chrastavosťou jabĺk sú závažné ochorenia jabloní spôsobené plesňami. Múčnatka prezimuje v podobe podhubia v listových a kvetných púčikoch. Prejavuje sa degeneratívnymi zmenami na púčikoch, neskoršie škvrnitosťou plodov a malou nekvalitnou úrodou. Pleseň chrastavitosti prezimuje v opadaných listoch, na jar sa šíri v podobe výtrusov a napáda listy aj plody. Obe plesňové ochorenia sa šíria najmä v chladnom a vlhkom lete. Ako prevenciu možno využívať odrody ovocných stromov s vyšším stupňom odolnosti. Dôležité je odstraňovať aj napadnuté listy, plody a púčiky a vhodne ich chemicky ošetrovať.

 

Niektoré druhy paplesní produkujú nebezpečné jedy – mykotoxíny. Ich výtrusy môžu byť biele (napadnuté búrske oriešky, kešu, ryža ale aj múka). Mykotoxíny sú jedovaté pre bakteriálne, rastlinné a živočíšne bunky. Potraviny napadnuté paplesňami sa nesmú konzumovať, pretože mykotoxíny môžu vyvolať rôzne ochorenia od alergií, cez oslabovanie imunity až po vznik karcinómov.

 

Produktami paplesní sú aj antibiotiká. Prvé antibiotikum – penicilín bolo vyrobené a izolované z druhu Penicilium notatum. Iné druhy rodu Penicilium sa vyžívajú pri výrobe syra, napr. Penicillium camemberi (syr Encián), Penicillium roequoforti (syr Niva).

 

Penicilium

Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=4&file=vyssie

 

 


V semenníku ražecudzopasí huba – kyjanička purpurová (Claviceps purpurea). Semenník raže sa po infikovaní touto hubou premení na tvrdý, čierny útvar podobný rožku – námeľ (ražná hubka). Námeľ obsahuje toxické látky, ktoré sa využívajú pri výrobe liečiv. Životu nebezpečná je konzumácia múky s prímesou kyjaničky.

 

Námeľ v semenníku, z ktorého vyrastie kyjanička purpurová

Zdroj: http://bulletin.ipm.illinois.edu/article.php?id=791

 

Kyjanička purpurová

Zdroj: http://www.pilzfotopage.de/Ascomyceten/slides/Claviceps_purpurea.html

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Charakterizujte huby.

  2. Čím sa odlišujú plesne od paplesní?

  3. Ktorá jednobunková huba sa používa na výrobu droždia?

  4. Ako sa nazývajú ochorenia spôsobené kvasinkami?

  5. Ktoré mikroskopické huby majú využitie vo farmaceutickom priemysle?


 

 

Použitá literatúra:

 

Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA. 2008. 196 s. ISBN: 978-80-8091-133-1

http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=209



 

Obrazové materiály:

 

http://www.okusnivrt.com/bolezni/glive/perenospora_trte.php

http://www.vsuz.sk/data/upimages/Rakovina3.jpg

Lenochová, M. et al: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava: SPN. 1994. 215 s. ISBN: 80-08-02318-X

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Mature_sporangium_of_a_Mucor_sp._fungus.jpg

http://www.instructables.com/id/Kitchen-laboratory-II%3A-The-CO2-trap/

http://www.flickr.com/photos/h35312/4173745023/

http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=4&file=vyssie

http://bulletin.ipm.illinois.edu/article.php?id=791

 http://www.pilzfotopage.de/Ascomyceten/slides/Claviceps_purpurea.html