Kmeň: Článkonožce (Arthropoda)

 Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

KmeňČlánkonožce je tretím kmeňom, ktorý je podľa systému zaraďovaný do skupiny célomových prvoústovcov (Coelomata).

Kmeň: Článkonožce (Arthropoda)

• druhovo najbohatší kmeň, odvodený od obrúčkavcov zmenou homonómnej na heteronómnu článkovanosť

• zrastom článkov vznikla: hlava (caput = cephalon), hruď (thorax) a bruško(abdomen) + každý článok nesie článkované končatiny, často rôzne špecializované

• vonkajšia kostra spevnená chitínom, inkrustovaná uhličitanom vápenatým, ktorý tvorí pancier, odolnosť, pri raste sa zvlieka

• telová dutina vyplnená hemolymfou

• cievna sústava je otvorená, rúrkovité srdce

• dýchaciu sústavu tvoria žiabre, pľúcne vaky alebo vzdušnice

• vylučovacími orgánmi sú premenené nefrídie na tykadlové alebo čeľustné žľazy (ústia na povrch tela) alebo Malpighiho rúrky (ústiace do čreva)

• gangliová nervová sústava, vysoká koncentrácia uzlín v hlavovej a hrudnej časti

• zmyslová sústava: zložené oči, tykadlá, hmatové a čuchové elementy ústnych orgánov

• neurohormonálny systém, hormóny dôležité pri zvliekaní a premenách vo vývine

• oddelené pohlavie, pohlavný dimorfizmus, vnútorné oplodnenie, priamy i nepriamy vývin, často okrem larvy aj pokojové štádium kukly

• obsadili všetky biotopy, evolučne pochádzajú z prvohôr

• parazitické, dravé, prenos vírusov a baktérií, opeľovače ...

1. Podkmeň: Trilobity (Trilobitomorpha)

• vyhynutá, fylogeneticky významná skupina

• telo pozdĺžne i priečne rozdelené na tri laloky

• hlava, hruď a telson

• dvojvetvové končatiny

• žili v prvohorách, u nás náleziská pri Dobšinej a Barandién pri Prahe

2. Podkmeň: Klepietkavce (Chelicerata)

• telo: hlavohruď a bruško, na hlave chelicery (klepietka) a pedipalpy (hmatadlá) + 4 páry kráčavýchkončatín

• po bokoch hlavy jednoduché oči

• početné výbežky čreva, tráviace enzýmy

• dýchajú vzdušnicami alebo pľúcnymi vakmi

• cievna sústava otvorená, rúrkovité srdce

• oddeleného pohlavia, častý pohlavný dimorfizmus, vývin priamy alebo nepriamy

• dravé, ektoparazity, prevažne suchozemské

Trieda: Hrotnáče (Merostomata)

• žijú v mori, široký pancier zakončený chvostovitým výrastkom, 1m dlhé

• dvojvetvové končatiny, dýchajú žiabrami

• zástupca:

Ostrochvost americký (Xiphosura polyphaemus)

Ttrieda: Pavúkovce (Arachnoidea)

• suchozemské, na povrchu tela zmyslové štetiny, typické špecializované žľazy (jedové)

• časté mimotelové trávenie, do koristi vylúčia tráviace enzýmy a natrávenú potravu cicajú

• svadobné tance, oplodnenie priamym prenosom spermatofórov, aj kopuláciou

• rady:

- Šťúry – pľúcne vaky, hrot na konci bruška s jedovou žľazou (šťúr karpatský)

- Šťúriky – len niekoľko milimetrov (šťúrik obyčajný)

- Pavúky – jedové žľazy na chelicerách, snovacie bradavice na spodnej strane bruška, pľúcne vaky i vzdušnice (pavúk vodný, kútnik domový)

- Kosce – v nebezpečenstve môžu odhodiť nohu - neregeneruje (kosec domový)

- Roztoče – malé, rýchlo sa rozmnožujú, rýchlo sa rozširujú, dravé, mnohé parazitujú, prenášajú rôzne ochorenia (kliešť obyčajný, klieštikovec kurí)

3. Podkmeň: Kôrovce (Crustacea)

    

• vodné živočíchy, článkované telo, končatiny dvojvetvové, postupne sa menili, špecializovali

• telo: hlavohruď a bruško, chitinózny pancier, zvliekanie

• hlavohruď – dva páry tykadiel, hryzadlá a dva páry čeľustí, 1 – 3 páry čeľustných nožičiek na spracovanie potravy, 1 pár klepiet, 4 páry kráčavých nôh

• bruško – nohy prispôsobené na nosenie vajíčok, kopulačné orgány

• statocysta – rovnovážny orgán v blízkosti tykadiel

• zložené oči často na stopkách, pri niektorých larvách naupliové oko

• dýchajú žiabrami

• priamy aj nepriamy vývin cez larvu nauplius alebo zoeu

• rozdeľujú sa na nižšie a vyššie kôrovce

• nižšie: jedince veľkosti  do 1 cm, sú súčasťou zooplanktónu (dafnie, cyklopy, lastúrničky, žiabronôžky, veslonôžky)

• vyššie: majú na hlavohrudi 5 párov končatín, prvý pár často zakončený klepetami (rak riečny, kraby, homáre, langusty)

4. Podkmeň: Viacnôžky (Myriapoda)

    

• telo: hlava a bruško

Trieda: Stonôžky (Chilopoda)

• na každom článku jeden pár končatín, telo ploské

• jedové žľazy, sú dravé

• zástupca: Stonôžka ucholaková

Trieda: Mnohonôžky (Diplopoda)

• na každom článku (vznikol splynutím dvoch) dva páry končatín, telo okrúhle

• zástupca: Mnohonôžka zemná – bylinožravá

5. Podkmeň: Článkonožce (Arthropoda)

    

Trieda: Hmyz (Insecta)

• vonkajšia kostra, skupiny článkov zrástli a vytvorili hlavu, hruď a bruško

• hlava: po bokoch ústneho otvoru sú pod vrchnou perouhryzadlá (mandibuly) a 2 páry čeľustí (maxily). Čeľuste 1. páru sú článkované, kým čeľuste 2. páru zrástli a vytvorili spodnú peru. Pôvodné ústne ústroje hmyzu sú hryzavé (šváby, rovnokrídlovce).Tento typ umožňuje spracovávať súčasti tiel rastlín aj živočíchov. Medzi ďalšie bežné typy ústnych ústrojov patria cicavé ústne (motýle) umožňujúce cicať rastlinnú šťavu. Prispôsobením cicavých ústrojov vznikli bodavo-cicavé ústne ústroje (bzdochy, vošky, komáre), ktoré umožňujú nabodnúť rastlinné pletivá alebo živočíšne tkanivá.U včiel sa zachovali pôvodné hryzavé ústne ústroje, ale čeľuste a spodná pera čiastočne splynuli a vytvorilihryzavo-lízavé ústne orgány.

• na hlave aj tykadlá a zložené oči

• hruď: lietajúci hmyz na 2. a 3. článku krídla (2 páry krídel),3 páry končatín

• nervová sústava – dobre vyvinutá, dokonalé zmysly, inštinktívne správanie, spoločensky žijúci hmyz, účelné spôsoby komunikácie (dotyková, pachová)

• dýchanie: vzdušnice – sústava bohato rozvetvených rúrok, ktoré začínajú na povrchu tela otvormi (stigmami). Rozvádzajú kyslík priamo k tkanivám celého tela bez účasti obehovej sústavy

• oddelené pohlavie, prevláda kopulácia

• hmyz s dokonalou premenou (holometabola) - z vajíčka sa liahne larva, ktorá sa vôbec nepodobá na dospelého jedinca, môže mať dokonca úplne iný typ ústnych orgánov ako dospelé jedince. Larva sa niekoľkokrát zvlieka aby sa potom mohla zmeniť na kľudové štádium - kuklu. V kukle prebieha konečná premena na dospelého jedinca.

• hmyz s nedokonalou premenou (hemimetabola) - z vajíčka sa vyliahne larva (nymfa alebo najáda), ktorá sa podobá na dospelého jedinca, väčšinou má podobné ústne ústroje ako dospelý jedinec, viditeľné nohy a základy krídel. Nemá však vyvinuté funkčné gonády. Takáto larva sa niekoľkokrát zvlieka a prechádza niekoľkými rastovými štádiami (instary). Po poslednom zvliekaní sa mení na dospelého jedinca (imago).

• veľký hospodársky význam (včely), opeľovače

• škodcovia kultúrnych rastlín (hlavne v monokultúrach), proti ním chemický boj (insekticídy), biologický (feromóny, bakteriálne a plesňové ochorenia), mechanický (zber a ničenie)

1. Podtrieda: Bezkrídly hmyz (Apterygota)

    

• počas fylogenézy nikdy nemali krídla, stará, primitívna skupina hmyzu

• chvostoskoky, švehly

2. Podtrieda: Krídlatý hmyz (Pterygota)

    

• dva páry rôzne formovaných krídel

Skupina: hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabola)

rad: Podenky - dospelé jedince neprijímajú potravu, rozmnožujú sa a hynú

rad: Vážky - dva páry krídel, larva najáda, žije v inom prostredí ako dospelý jedinec.

Vážky, hadovky, šidlá

rad: Šváby

šváb obyčajný, rus domový

rad: Modlivky - dravé, samica po kopulácii samca zožerie = manželský kanibalizmus

rad: Vši - zakrpatené krídla, cicajú krv, sú slepé

voš detská, voš šatová, voš lonová

rad: Bzdochy

cifruša bezkrídla, ploštica posteľná, vodomerka obyčajná

rad: Vošky - škodcovia v poľnohospodárstve

voška chmeľová, voška maková

skupina: hmyz s dokonalou premenou (Holometabola)

lajniaky, drobčíky, zdochlináre, hrobáriky – na zdochlinách

fúzače, roháč veľký, lykožrút smrekový – na stromoch

pásavka zemiaková, múčiar obyčajný, zrniar čierny – škodcovia

rad: Blanokrídlovce - sociálny hmyz, mnohé opeľovače rastlín

rad: Dvojkrídlovce - zadný pár krídel premenený na kyvadielka, udržuje im to rovnováhu za letu

mucha domová, mäsiarka obyčajná, mucha tse-tse, komár piskľavý, anofeles škvrnitý

rad: Blchy - skákacie nohy, cudzopasia

blcha ľudská

rad: Motýle - dva páry širokých krídel, cuciak špirálovito stočený

• denné – mlynárik kapustový, žltáčik rešetliakový, babôčka pávooká, babôčka admirálska, babôčka pŕhľavová, vidlochvost feniklový, hnedáčiky, modráčiky, očkáne, perlovce

• večerné a nočné – lišaj orgovánový, lišaj smrtihlav, lišaj mliečnikový, mníška obyčajná

Použitá literatúra:

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. Ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL Pedagogika. 2008. 196 s. ISBN: 978-80-8091-133-1

http://giobioobrazky.ic.cz/zoologie.htm

http://acantho.webgarden.cz/vsetko-o-pavukoch