Vodstvo oceánov

 Vypracoval: L. Petrovič

VODSTVO OCEÁNOV

Svetový oceán

Svetový oceán je hlavnou časťou hydrosféry, ktorý je tvorený dielčimi oceánmi, moriami, zálivmi. Svetový oceán reprezentuje 97% objemu hydrosféry. Jeho hlavný význam spočíva v obrovskej tepelnej absorpčnej kapacite.

Vlastnosti morskej vody

Teplota – hlavným zdrojom tepla je Slnko. Priamy vplyv slnečného žiarenia sa prejavuje len vo vrchných vrstvách, preto existuje veľký rozdiel medzi teplotou na hladine a v hĺbkach. Voda na hladine je teplejšia na severnej pologuli, ako na južnej. Priemerná teplota vody na hladine Svetového oceánu je 17,4 ºC. Dodávanie tepla z hladiny do hĺbok sa deje tzv. konvekciou. Sú to pohyby vôd, ktoré vznikajú tým, že vrchné vodné vrstvy sa v dôsledku výparu stávajú hustejšími a teda ťažšími a preto klesajú.

Čo sa týka zloženia, morská voda predstavuje roztok rôznych nerastov, plynov, organických a anorganických látok. Hlavnou súčasťou morských solí je chlorid sodný (NaCl). Pri ústiach veľkých riek je na hladine menšia slanosť, pretože sa sladká voda mieša s morskou. Takýmto sladko-slaným vodám hovoríme braktické. V šírom oceáne je zloženie vody stále, jej priemerná slanosť je 35%.

Bod mrazu – vplyvom mnohých rozpustených je morská voda hustejšia, ako sladká. Preto klesá jej bod mrazu pod 0 ºC. Pri priemernej slanosti môže klesnúť až na – 1,9 ºC. Pri ďalšom ochladzovaní voda začína zamŕzať, vznikajú ľadové kryštáliky, ktorých zrastaním vzniká súvislá ľadová pokrývka. To sa deje najprv pri pobreží, kde plytká voda rýchlejšie chladne. V polárnych moriach vzniká najskôr ľad tabuľový, ktorý môže dosiahnuť hrúbku až 3 m.

Dno oceánov a morí

Pohyby litosférických dosiek, ktoré vytvárajú zemskú kôru sformovali oceánske dno od plytkých kontinentálnych prahov až k rozsiahlym hlbokomorským rovinám. Tieto obrovské planiny sú prerušované podmorskými vrchmi, rozsiahlymi horskými pásmi, nazývanými chrbty a zvažujúcimi sa priekopami. Priemerná hĺbka oceána je 3 070 metrov. Medzi jednotlivými oceánmi sú však veľké rozdiely. Severný ľadový oceán je z ďaleka najplytkejší. Najhlbší je Tichý oceán, ktorý má najväčšiu priemernú hĺbku aj najhlbšie miesto v Mariánskej priekope (11 034 m). Oblasť dna sa nazýva bentál a oblasť voľnej vody pelagiál. Tieto oblasti sa ešte ďalej členia podľa hĺbky.

Dynamika vody a morské prúdy

Pohyby morskej vody sú dvojakého druhu. Buď sa dejú na mieste pri vlnení a dmutí, alebo sa dejú pri morských prúdoch.

Vlnenie – pri každom náraze vetra na morskú hladinu sa dostávajú jednotlivé vodné častice do kmitavého pohybu, ktorý prebieha v uzavretých kruhových krivkách, preto sa tieto častice vracajú na pôvodné miesto. Jeden pokles a jedno zdvihnutie hladiny (chrbát a dolina) tvoria jednu vlnu. U vĺn rozoznávame výšku, dĺžku a periódu. Za pokojného počasia sú vlny na otvorenom mori vysoké 2 – 4 m, dlhé 36 až 62 metrov, s periódou 4 – 5 sekúnd. Za búrky vysoké 15 – 16 m, dlhé 500 – 800 m s periódou 23 sekúnd. Na pobreží vlnenie nadobúda iný charakter a vzniká príboj. Osobitným javom sú zemetrasné vlnenia – tsunami. Vznikajú ako následok otrasu morského dna a šíria sa od dna až k hladine. Ich dĺžka býva 150 až 1 000 km a periódu majú aj 2 hodiny.

Slapové javy, čiže dmutie. Každý deň pôsobí príťažlivá sila Mesiaca na oceány a vytvára tak príliv na strane, ktorá je priklonená k mesiacu. Odstredivá sila spôsobená rotáciou Zeme spôsobuje príliv aj na opačnej strane. Keď sa Slnko a Mesiac dostanú do jednej línie (kojunkcie), súčet ich gravitácií vytvára zvlášť silné prílivy – skočné (konjunkčné) prílivy. Keď sú Slnko a Mesiac vzájomne v pravom uhle (kvadratúre), veľkosť prílivu a odlivu je malá a dochádza k tzv. hluchému (kvadratúrnemu) prílivu.

Morský prúd je horizontálny presun vodných más z jedného miesta oceánu na druhé. Morské prúdy majú významné úlohy: spôsobujú výmenu vôd, premiestňovanie tepla, prenos ľadu, vplývajú na cirkuláciu atmosféry a na klímu rôznych oblastí Zeme. Hlavnou hybnou silou morských prúdov sú hlavné veterné systémy, preto sú najdôležitejšími prúdmi vetrom hnané – nútené (driftové). Môžu pokračovať ako prúdy voľné i za oblasť pôsobenia vetra. Ďalej sú to prúdy vyrovnávacie (kompenzačné), ktorými je nahrádzaná nútenými prúdmi odvedená voda.

Veľký oceánsky dopravný pás – je globálny prúd roznášajúci teplo okolo Zeme. Povrchové prúdy privádzajú teplú vodu z Tichomoria cez Indický oceán až do Atlantiku. Voda schladne a vyparovanie zvýši jej slanosť. V severnom Atlantiku zostupuje táto hustejšia a chladnejšia voda do hĺbky a vytvára zostupný prúd, ktorý ju odnáša do Tichého a Indického oceánu.

Členenie svetového oceána

Oceán je časťou Svetového oceánu. Leží medzi pevninami, má hlboké panvy (4 000 až 6 000 m), vlastné vodné masy s typickým rozvrstvením teplôt a slanosti a vlastný systém morských sedimentov.

Moria sú časti oceánu vnikajúce do pevniny alebo oddelené od oceánu reťazou ostrovov. Ich minimálna plocha musí byť 11 600 km², čo je veľkosť Marmarského mora. Delia sa ba okrajové, stredozemné a medziostrovné.

Tichý oceán – je najväčším oceánom. Jeho rozloha je 155,6 miliónov km². Je dvakrát väčší a obsahuje dvojnásobok vody ako Atlantický oceán. Oddeľuje Áziu a Austráliu od oboch amerických kontinentov. Takmer celý oceán obklopujú oblasti vulkanickej a seizmickej aktivity, ktoré sú známe ako Ohnivý prstenec.

Atlantický oceán – je ohraničený Severnou a Južnou Amerikou na západe a Európou a Afrikou na východe. Je to druhý najväčší oceán s rozlohou 76,8 milióna km². Jeho dno je po celej dĺžke rozdelené Stredoatlantickým chrbtom, obrovským podmorským sopečným pohorím.

Indický oceán – je tretím najväčším oceánom o ploche 68,5 milióna km². Tiahne sa od východného pobrežia Afriky k západnému pobrežiu Austrálie a od južných brehov Ázie k Antarktíde. Od Arabského mora na juhovýchod až do stredu oceánu sa tiahne množstvo veľkých a rozsiahlych oceánskych chrbtov.

Severný ľadový oceán – pokrýva 14,1 km² plochy a je tak najmenším oceánom na svete. Obklopujú ho Severná Amerika, Európa a Ázia a k nim patriace ostrovy, vrátane najväčšieho ostrova na svete – Grónska.

Použitá literatúra:

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

P. Michal 2001: Vybrané kapitoly z hydrológie, UMB FPV KKE

Zdroj obrázkov:

http://censeam.niwa.co.nz/outreach/censeam_cruises/macridge/glossary