Jaroslav
Hašek
Osudy
dobrého vojáka Švejka za světové války
O autorovi:
Jaroslav
Hašek (30.4. 1883 – 3.1. 1923) sa narodil ako syn profesora. Pracoval ako
bankový úradník, neskôr sa zblížil s anarchistami a začal žiť
bohémskym životom. Počas 1. sv. vojny musel narukovať a v septembri
1915 sa nechal zajať Rusmi. Na jar 1916 vstúpil do československých légií
a neskôr do Ruskej armády. Druhý krát sa oženil a to aj napriek tomu,
že ešte nebol rozvedený s prvou manželkou. V 1920 sa vrátil do Česka
a začal pracovať na Osudoch. Všetky svoje životné skúsenosti v armáde
teda mohol realisticky premietnuť do knihy.
Skladba knihy:
Kniha
Osudy je zložená zo 4 samostatných románov. Ich názvy sú V zázemí, Na fronte,
Slavný výprask a Pokračování slavného výprasku. Prvé 3 časti napísal
sám Hašek, ale po jeho smrti v písaní Osudú pokračoval novinár a redaktor
Karel Vaněk (1887-1933).
Tento bol taktiež priamym účastníkom bojov na
východnom fronte a teda pokračoval tiež v realistickom tóne písania
Osudú. V 1925 boli Osudy dokončené. Viackrát boli ešte redigované
a upravované.
Súčasná
podoba Osudú má viac ako 800 strán a naposledy bola upravovaná v r.
1983. Táto kniha je najznámejším a najviac vydávaným dielom českej
literatúry. Preložená bola do 58 jazykov. Existuje aj v rozhlasovej podobe
a divadelných predstaveniach.
Charakteristika diela:
40
ročný pražský obchodník so psami - Jozef Švejk je síce strhnutý vírom 1.sv.
vojny, ale spôsob jeho sebaobrany voči vojenskej mašinérii - humor,
nezničiteľný optimizmus, slepé plnenie rozkazov a neúcta k autoritám
všetkého druhu vytvára román, ktorý je aj po 80. rokoch od vydania stále
populárny.
Kniha začína slovami „Tak nám zabili
Ferdinanda.“ Švejk reaguje ako vždy humornou poznámkou- „Kterýho Ferdinanda?“
Toto ešte nerobilo Švejkovi starosti.
Tie
nastali až po tom, keď sa Švejk v hospode U Kalicha nevhodne vyjadril
na adresu štátu. V hospode sedel strážnik Bretschneider, ktorého úlohou
bolo zatýkať všetkých, čo viedli protištátne reči. Tak strážnik zatkol Švejka
pre velezradu. Odviedol ho na policajnú stanicu. Na stanici bol Švejk podrobený
výsluchu. Po príchode do vypočúvacej miestnosti Švejk oznámil vypočúvacej
komisii, že je „superarbitovaný pre blbost a vyhlásený zvláštnou komisiou
za úradného blba.“
Zo stanice ho odviedli na komisiu pred
súdnymi lekármi. Tu prebiehali testy, ktoré mali zistiť, či je Švejk spôsobilý
na výkon trestu. Po zodpovedaní všetkých otázok komisia uznala Švejka za
notorického blba a idiota podľa všetkých prírodných zákonov. Komisia
nariadila odvoz do psychiatrickej kliniky.
Na klinike bol Švejkov duševný stav opätovne
skúmaný a výsledkom bolo, že Švejka uznali za simulanta a prepustili
ho domov. Potom nastala mobilizácia. Švejk bol aj napriek silnému reumatizmu
predvolaný pred vojenskú lekársku odvodovú komisiu.
Na odvodovej komisii bol Švejk uznaný za
simulanta z dôvodu reumatizmu. Ako simulant bol odvedený do nemocnice, kde
drastickými metódami zo simulantov tvorili zdravých ľudí – chlapov schopných
narukovať. Po pár dňoch pobytu ho ako nenapraviteľného simulanta odviedli do
vojenského väzenia.
Vo väzení bol zatvorený s podobnými
ľuďmi ako on. Keď raz mali vojenskú svätú omšu, hlavý celebrant Otto Katz bol
opitý. Pil vždy a všade, bol známy svojimi pletkami so ženami
a podvádzaním v kartách. Tento človek si všimol Švejka a vybrali
si ho za vojenského sluhu.
Potom sa stala nečakaná vec. Kňaz prehral
Švejka v kartách. A tak Švejk putoval k víťazovi –
k nadporučíkovi Lukášovi. Tu sa zaučil za jeho sluhu. Musel plniť všetky
jeho rozkazy. A keďže to bral naozaj vážne, splnil príkaz aj vtedy, keď
k nadporučíkovi prišla jeho milenka a hľadala chlapa na noc. Potom
mohol Švejk nadporučíkovi zahlásiť, že splnil všetky jeho príkazy.
Zaujímavým želaním nadpor. Lukáša bolo, aby
mu Švejk zohnal nejakého psa. Švejk mu ho zabezpečil. Ukradol psa plukovníkovi
Krausovi. Ten keď videl, že sa nadpor. prechádza s jeho psom, rozhodil sa
nadpor. potrestať. Odvelil ho do Budějovíc k 91. pluku. Tu sa
formovali roty, ktoré išli na front. A tak Švejk so svojím pánom nastúpil
na vlak, ktorý ich mal odviezť do Budějovíc.
Vo vlaku Švejk zatiahol za záchrannú brzdu.
Z toho sa vyvodili dôsledky. Švejka zadržali na stanici a on následne
zmeškal odchod svojho vlaku. Tak sa musel vydať na cestu do Budějovíc po
vlastných.
Ako prechádzal cez rôzne dediny, zadržala ho
hliadka. Tá ho po výsluchu uznala za ruského špióna. Hliadka ho odviedla na
okresné riaditeľstvo, kde Švejka oslobodili. Zo špióna sa stal opäť „úradný
blb.“
Odtiaľto ho znova poslali do Budějovíc.
V Budějoviciach prebiehali vojenské manévre. Po čase nastal presun vojska
vlakom na východ – do Haliče. Na ceste vlakom sa však vyskytli zdržania
a zastávky.
Na jednej z týchto zastávok chcel
nadpor. Lukáš od Švejka, aby mu zohnal niečo na večeru. O chvíľu priviedla
Švejka vojenská hliadka s odôvodnením, že ho zadržala pri rabovaní. Švejk
ukradol sliepku. Po pár hodinách prišiel rozkaz – odchod na hranice Haliče do
Humenného.
V Humennom si nadpor. Lukáš rozkázal
priniesť fľašu koňaku od potulného predavača. Švejk mu ju kúpil, ale pri
príchode do vlaku ho zadržal poručík Dub. Ten mal podozrenie, že vo fľaši je
alkohol. A tak Švejk vymyslel výhovorku, že vo fľaši je voda. Na dôkaz
celú fľašu vypil. Toto zvládol a po usadnutí do vlaku okamžite zaspal
opileckým spánkom.
Z Humenného sa vlak presunul už na
miesta, kde sa predtým bojovalo. Po príchode do Sankoku sa celá rota vydala na
peší pochod na front. Večer, keď rota hľadala miesto na spanie, bol Švejk spolu
s tromi chlapmi vyslaný napred, aby našiel vhodné miesto a zabezpečil
stravu. No ale to by nebol Švejk, keby sa nevyskytli nejaké problémy.
V rybníku sa kúpal ruský vojak, ktorý
utiekol z transportu zajatcov. Keď Rus zbadal vojakov, rýchlo vyliezol
z vody a utiekol. Na brehu zostala ležať jeho uniforma. Švejk si zmyslel,
že si vyskúša ruskú uniformu. Obliekol si ju teda, ale hneď ho zobrala vojenská
hliadka, ktorá si myslela, že je utečencom z transportu. Hliadka ho
zobrala do zajateckého tábora. Tu ho uznali za zbeha – teda z Rak.-Uh.
armády prebehol k Rusom. Za velezradu bola smrť obesením. Švejka pred
slučkou zachránil telegram, ktorý poslala jeho rota, ktorá ho hľadala. Švejka
prepustili a on sa vrátil ku svojej rote, ktoré ešte len čakala na boj.
Postavy: hl.
postava – Jozef Švejk
vedľajšie
postavy – strážnik Bretschneider, nadpor. Lukáš, poručík Dub, kňaz Otto Katz,
veľa iných postáv z vojenskej oblasti
Charakteristika postáv: Švejk – svojou prostoduchosťou, presným
plnením rozkazov a zmyslom pre humor sa dokáže vysekať z akejkoľvek
situácie
poručík Dub –
veľa rečí a málo činov. Typický vojenský kecal. Samé rozkazy, výsledkom
ktorých je jeho úplná ignorácia zo strany vojakov.
nadpor. Lukáš –
veľmi citovo labilná osoba. Keď počúval Švejkove reči, privádzali ho úplne do
šialenstva.
Môj názor na dielo:
Táto
kniha ma veľmi zaujala a to aj napriek svojej rozsiahlosti a použitému
slovník
(česko
–nem. slang). Román poukazuje na stav Rak.-Uh. armády v čase 1. sv. vojny.
Alkoholizmus,
krádeže, prostitútky, a nezmyselné rozkazy. Takisto poukazuje aj na
zbytočnosť
vojny. Pri opise bojiska po boji človeka napadajú otázky „je to naozaj
pravda?“
, „je potrebné takto bojovať?“. Knihu by som rád odporučil tým, ktorý sa
zaujímajú
o dejiny 1. sv. vojny, aby zistili, ako to asi vtedy fungovalo.