Nezamestnanosť ako makroekonomický problém

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

Jednou z najvýznamnejších makroekonomických veličín je nezamestnanosť. Nezamestnanosť ako sociálno-ekonomický jav sa v určitej miere vyskytuje v každej ekonomike, sprevádza vždy vývoj trhového hospodárstva a je súčasne javom, ktorý prináša negatívne a sociálne dôsledky. Nezamestnanosť možno označiť nielen za vážny ekonomický a sociálny problém, ale aj vážny politický problém. Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav, ktorý kráča ruka v ruke s infláciou, znižuje HDP, klesajú dôchodky, dopyt, zhoršuje sa využitie zdrojov. Vzniká vtedy, ak je na trhu práce skupina nezamestnaných, ktorí hľadajú prácu.

Práca je zvláštny druh tovaru, ktorý neexistuje sám osebe, ale vzniká schopnosťou ľudí pracovať. Cena práce je mzda. Tak, ako na iných trhoch i na trhu práce sa stretáva dopyt a ponuka a platia tu určité zákonitosti.

Dopyt po práci určuje počet pracovných príležitosti. Zvýši sa, ak narastú ceny výrobkov na trhu, alebo ak narastie dopyt po určitom výrobku či službe. Krivka dopytu po práci vyjadruje závislosť množstva práce od mzdovej sadzby.

Ponuka práce je určená počtom práceschopného obyvateľstva. Závisí od ochoty pracovať. Ponuku práce ovplyvňuje početnosť populácie v produktívnom veku, počet hodín, ktoré pracovník odpracuje za rok, kvalita a množstvo práce pracovníka. Krivka ponuky práce má zvláštny tvar, vyjadruje závislosť ponúkanej práce od mzdy.

Rovnováha na trhu práce sa vytvára v priesečníku kriviek dopytu a ponuky a určuje mzdu. Tieto veličiny sa navzájom neustále ovplyvňujú.

Nezamestnanosť vyjadruje taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť na trhu prácu.

Nie všetci obyvatelia krajiny tvoria jej pracovnú silu. Tá pozostáva len z práceschopného obyvateľstva, ktoré zároveň skutočne chce pracovať. Časť obyvateľov sa nachádza mimo pracovnej sily. Ide o ľudí, ktorí nemôžu pracovať, napr. žiaci a študenti pripravujúci sa na budúce povolanie, starobní a invalidní dôchodcovia, či osoby dobrovoľne sa starajúce iba o domácnosť, ktoré nemajú záujem za žiadnych okolností záujem pracovať.

Práceschopné obyvateľstvo sa v ekonomike člení na 3 základné skupiny:

• Zamestnaní – ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk či dovolenku.

• Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu alebo sa chcú vrátiť do práce. Nezamestnaný človek sa musí zaregistrovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo len vtedy sa považuje za nezamestnaného. Sú to všetci tí, ktorí majú záujem zamestnať sa.

• Ekonomicky neaktívni /obyvateľstvo mimo pracovnú silu/ - sú to všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to tá časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu, je v invalidnom či starobnom dôchodku alebo jednoducho vôbec nehľadá prácu. Sú to všetci ľudia, ktorí zamestnanie nemajú a ani z akýchkoľvek dôvodov aktívne prácu nehľadajú.

Celková nezamestnanosť sa v bežnej hospodárskej praxi obvykle meria dvoma spôsobmi:

• počtom nezamestnaných osôb,

• percentuálnou mierou nezamestnanosti.

Počet nezamestnaných osôb – vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily /v tisíckach/ a počtom zamestnanej pracovnej sily /v tisíckach/.

Percentuálna miera nezamestnanosti predstavuje počet nezamestnaných v pomere k pracovnej sile, po vynásobení stomi.

Percentuálna miera nezamestnanosti = (počet nezamestnaných : počet pracovných síl) x 100

Formy nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa v trhovej ekonomike môže vyskytovať vo viacerých formách.

Frikčná nezamestnanosť je dočasná nezamestnanosť, vzniká ako dôsledok presunov ľudí medzi regiónmi či pracovnými miestami a v dôsledku prirodzených životných situácií, napríklad pri sťahovaní, nástupe po materskej dovolenke, hľadaní nového miesta, po návrate z pobytu v zahraničí a podobne.

Štrukturálna nezamestnanosť vzniká pri nesúlade medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Tento nesúlad vzniká v dôsledku prebiehajúcich štrukturálnych zmien v ekonomike. Znamená to, že význam jedného odvetvia sa zvyšuje a iného odvetvia sa znižuje. Dopyt po určitom druhu práce sa zvyšuje, po inom druhu práce sa znižuje a ponuka nepôsobí dostatočne rýchlo. Preto často nastáva nerovnováha v regiónoch, odvetviach i sektoroch ekonomiky. Mzdy nereagujú dostatočne rýchlo na meniacu sa situáciu v ekonomike, neprispôsobujú sa plynule ponuke a dopytu. Niektoré pracovné miesta sú neobsadené, no napriek tomu ľudia ostávajú bez práce. Riešenie vyžaduje rekvalifikáciu, celoživotné vzdelávanie a cestovanie za prácou.

Cyklická nezamestnanosť vzniká v dôsledku cyklického vývoja ekonomiky, počas ktorého sa striedajú obdobia rastu a rozmachu s obdobiami kríz a recesie. Krízy sprevádza znížená ekonomická aktivita podnikov, ktorá sa premieta do vzniku nezamestnanosti.

Sezónna nezamestnanosť je prechodná nezamestnanosť v odvetviach, ktoré majú sezónny charakter, napríklad poľnohospodárstvo, cestovný ruch a podobne.

Skrytá nezamestnanosť prejavuje sa skracovaním pracovného času, platením nižšej mzdy, keď zamestnanci nemajú prácu.

Kategórie nezamestnanosti

Dobrovoľná nezamestnanosť má špecifický charakter. Aktuálny nezáujem dobrovoľne nezamestnaných pracovať vyplýva len z momentálnej situácie na trhu práce a danej výšky miezd. Pri zmene miezd by si títo ľudia začali hľadať prácu. Tu patria aj frikčne nezamestnaní, ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie, prípadne rozhodli sa zostať doma alebo cestovať, venovať sa výchove detí. Dobrovoľná nezamestnanosť je prirodzenou súčasťou každej trhovej ekonomiky.

Nedobrovoľná nezamestnanosť vzniká vtedy, keď je počet pracovných síl absolútne väčší ako počet voľných pracovných miest. Ak je celkový dopyt po práci nižší, ako celková ponuka práce, vzniká nedobrovoľná nezamestnanosť. Dôvodom je nepružnosť miezd. Mzdy sa dostatočne rýchlo neprispôsobujú aktuálnemu stavu na trhu práce a majú sklon reagovať na zmeny v ekonomike veľmi pomaly. Ak sa mzdy nemenia, vzniká nerovnováha medzi tými, ktorí miesto hľadajú a voľnými pracovnými miestami.

Politika plnej zamestnanosti

Prirodzená miera nezamestnanosti nie je optimálnou mierou nezamestnanosti a nie je nemenná. Ide o najnižšiu udržateľnú mieru nezamestnanosti, ktorú možno v trhovej ekonomike dosiahnuť bez rizika rastu, či zrýchľovania sa inflácie.

Nezamestnanosť na Slovensku v roku 2011

Nezamestnanosť na Slovensku, ktorá je najväčším problémom Slovenska rastie a približuje sa k hranici 15%. V januári 2011 vzrástla o 2,74% čo je o 10 428 nezamestnaných viac ako v decembri 2010. Bez práce je 14,68% čo predstavuje 391 637 ľudí, ktorí nemajú zamestnanie. Nezamestnanosť je najvyššia za posledných 6 rokov. Iba 20 okresov na Slovensku má nezamestnanosť nižšiu ako 10%. Najhoršie je na tom okres Rimavská Sobota kde je skoro 40% nezamestnanosť a viac ako 14000 nezamestnaných, Revúca, Rožňava, ktoré majú percentuálne najvyššiu nezamestnanosť. Vývoj v nezamestnanosti je neistý nakoľko sa zvyšujú ceny elektriny, plynu, vody, tepla, zvýšila sa DPH. Ceny ropy, benzínu a nafty idú nahor a to určite nebude mať dobrý vplyv na zamestnanosť

Nezamestnanosť a Európska únia v roku 2011

Vysoká miera nezamestnanosti je hlavným pretrvávajúcim hospodárskym problémom Európskej únie. Nezamestnanosť na Slovensku sa vo februári 2011 vyvíjala nepriaznivejšie v porovnaní s priemerom za celú eurozónu aj v porovnaní s priemerom Európskej únie. Nezamestnanosť v SR zostala na úrovni 14 %, rovnako ako v januári 2011. Sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci eurozóny sa znížila na 9,9 % z januárových 10 % a nezamestnanosť v rámci celej EÚ klesla na 9,5 % z januárových 9,6 %.

V rámci členských krajín EÚ mali vo februári 2011 najnižšiu nezamestnanosť v Holandsku (4,3 %), Luxembursku (4,5 %) a Rakúsku (4,8 %). Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Španielsku (20,5 %), Litve (17,4 % v štvrtom kvartáli 2010) a Lotyšsku (17,3 % v štvrtom kvartáli). Podľa odhadu Eurostatu bolo vo februári 2011 v EÚ bez zamestnania 23,051 mil. ľudí. V rámci eurozóny bolo bez práce 15,747 mil. ľudí.
V porovnaní s februárom minulého roka miera nezamestnanosti klesla v trinástich členských krajinách EÚ, nezmenila sa v dvoch a vzrástla v dvanástich. Najviac nezamestnanosť klesla v Lotyšsku (z 20,1 % na 17,3 % od štvrtého kvartálu 2009 po štvrtý kvartál 2010), Estónsku (zo 16,1 % na 14,3 % od štvrtého kvartálu 2009 po štvrtý kvartál 2010) a Švédsku (z 8,8 % na 7,6 % vo februári tohto roka). Najviac nezamestnanosť vzrástla v Grécku (z 10,2 % na 14,1 % od štvrtého kvartálu 2009 po štvrtý kvartál 2010), Bulharsku (z 9,4 % na 11,6 % vo februári tohto roka) a v Írsku (z 13 % na 14,9 %).

Kontrolné otázky:

1. Vysvetlite pojem nezamestnanosť.

2. Ako sa člení práceschopné obyvateľstvo v ekonomike?

3. V akých formách sa môže vyskytovať nezamestnanosť v trhovej ekonomike?

4. Vysvetlite rozdiel medzi dobrovoľnou a nedobrovoľnou nezamestnanosťou.

5. Vysvetlite pojem politika plnej zamestnanosti

Použitá literatúra:

1. Lisý, J., Zámečníková, Z.: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, druhé vydanie, SPN 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

2. Novák, J., Šlosár, R.: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, prvé vydanie, SPN 2008, ISBN 978-80-10-01346-3

3. Jakubeková, M., a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, prvé vydanie 2004, SPN, ISBN 80-10-00363-8

4. http://www.24hod.sk/nezamestnanost-na-slovensku-stagnuje-priemer-eu-klesa-cl155824.html

5. http://juniorhrmanager.wordpress.com/2011/02/24/nezamestnanost-na-slovensku-sa-priblizuje-k-15/