Základné ekonomické pojmy

Vypracovala: Ing. Anna Mattová

K základným ekonomickým pojmom patria:

• potreby

• spotreba

• statky

• služby

• výrobné faktory

• pôda a prírodné zdroje

• práca

• kapitál

• výroba

• produkt

• tovar

• ekonomika

• ekonómia

POTREBY

Každý človek počas svojho života pociťuje veľké množstvo rozmanitých potrieb, napríklad potrebu jesť, piť, potrebu lásky, uznania, pokoja, oddychu, pohodlia a podobne. Spoločným znakom týchto stavov je, že nám buď niečo chýba /napríklad jedlo, láska/ alebo máme niečoho prebytok /napríklad máme veľa pracovných povinností/.

Vznik ľudských potrieb súvisí s tým, že človek nie je v stave fyzickej či psychickej rovnováhy a pociťuje nevyhnutnosť tento stav dosiahnuť.

Cieľom každej ľudskej činnosti je teda snaha uspokojiť nejakú potrebu, priblížiť sa k stavu rovnováhy, v ktorom sa človek cíti lepšie a spokojnejšie.

POTREBA je uvedomený či neuvedomený pocit nedostatku (alebo nadbytku), ktorý sa odchyľuje od životného optima človeka, a ktorý sa človek usiluje odstrániť (uspokojiť).

Ľudské potreby možno skúmať a klasifikovať podľa rozličných kritérií. Najčastejšie rozlišujeme tieto druhy potrieb:

1. podľa významu pre život človeka:

• základné (primárne – existenčné, životne nevyhnutné) – ich uspokojenie je podmienkou existencie, patria tu potreby hygienické, potreby stravovania, bývania, odievania a iné.

• vyššie (sekundárne – získané, naučené, kultúrne a luxusné) – ich uspokojenie nie je podmienkou existencie, z určitého životného štýlu, či spoločenského postavenia vyplýva potrebanávštevy kina, divadla, nákupy luxusného a módneho tovaru, čítania a podobne.

2. podľa počtu ľudí, ktorých sa týkajú (podľa počtu nositeľov potrieb):

• individuálne – ide o potreby konkrétneho jednotlivca – človeka,

• skupinové (kolektívne) – sú to potreby určitého počtu ľudí, napríklad potreby obyvateľov mesta mať kino, divadlo, kruhový objazd a podobne,

• celospoločenské

3. podľa charakteru potrieb:

• hmotné – sú to potreby vlastniť či užívať veci materiálneho charakteru, napríklad vlastniť pekné auto, notebook, obliekať si módne šaty a podobne. Tieto potreby sa uspokojujú na základe výsledkov hospodárskej činnosti.

• nehmotné – tieto potreby vyjadrujú naše požiadavky užívať vedomosti a žiaduce vlastnosti, napríklad potreba učiť sa, potreba priateľstva, potreba lásky a podobne. Nehmotné potreby sa uspokojujú na základe výsledkov nehmotnej činnosti.

S rozvojom ľudskej spoločnosti rastie aj počet a rozmanitosť ľudských potrieb. Niektoré zanikajú, mnohé iné zasa vznikajú. Len čo uspokojíme jednu z nich, objaví sa nová, ktorá nás poháňa dopredu.

Alfréd Maslow vypracoval teóriu „hierarchie potrieb“, podľa ktorej potreby nie sú rovnocenné, ale sa dá určiť poradie, v akom musia byť postupne uspokojované. Maslow rozdelil potreby do piatich základných skupín potrieb, ktoré sa dajú prehľadne znázorniť v podobe pyramídy. Potreby na spodku pyramídy ľudia uspokojujú ako prvé a naopak potreby na vrchole pyramídy sa objavujú u ľudí až vtedy, keď sú uspokojené všetky ich ostatné potreby.

Ľudské potreby nie sú stále a nemenné. Vyvíjajú sa spolu zo zmenami prírodných a spoločenských podmienok, v ktorých žijeme. Ľudské potreby sú teda neohraničené, ale ohraničené sú však možnosti ich uspokojovania.

Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:

• dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie

• poradia dôležitosti ich uspokojovania.

Spoločnosť uspokojuje ľudské potreby prostredníctvom statkov a služieb.

SPOTREBA

Spotrebou rozumieme použitie statkov na uspokojenie ľudských potrieb.

STATOK

Statok v ekonómií je každá užitočná vec /hmotného či nehmotného charakteru/, ktorá slúži na spokojovanie ľudských potrieb.

Statky môžu byť výsledkom prírodných procesov /napr. uhlie, voda/ alebo výsledkom výroby /napr. stroje potraviny, obuv, autá/.

Členenie statkov:

1. podľa dostupnosti alebo množstva, v akom sa statky vyskytujú:

• voľné statky – sú tie, ktoré sa nachádzajú v prírode a sú prístupné každému bez toho, aby sme ich kupovali či predávali. Nie sú výsledkom výrobnej činnosti, sú to dary prírody. Sú to napríklad voda, vzduch, slnečné žiarenie, lesné plody a pod. V súčasnosti je však potrebné dbať o životné prostredie, pretože jeho neustále poškodzovanie vedie k tomu, že aj voľné statky sa čoskoro stanú vzácnymi. Voľné statky zväčša nemajú konkrétneho vlastníka.

• vzácne statky /ekonomické/ - statky, ktoré vznikajú výrobnou činnosťou. Sú v obmedzenom množstve, pretože nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. Tieto statky zvyčajne patria určitému človeku alebo skupine ľudí.

2. podľa účelu použitia:

• spotrebné statky – uspokojujú potreby ľudí priamo, napr., potraviny, šatstvo, rádio, televízor a pod. Teda bezprostredne slúžia na uspokojovanie potrieb ľudí.

• kapitálovéstatky /investičné alebo výrobné/ - uspokojujú potreby ľudí nepriamo. Znamená to, že prostredníctvom nich sa vyrábajú spotrebné statky /napr. zariadenie na výrobu auta, stroje na výrobu látok a pod./.

SLUŽBY

• vecné služby – ktoré súvisia s opravou a údržbou vecí /obuvi, televízora a pod./, so zabezpečovaním čistoty a hygieny /práčovne, čistiarne/ a s presunom osôb a tovaru /osobná a nákladná doprava/

• osobné služby – uspokojujú potreby ľudí priamo bez sprostredkovania pomocou vecí. Patria sem služby školstva, zdravotníctva, kultúry, rekreačné služby, holičstvo, kaderníctvo a pod.

Väčšinu statkov musí človek vyrobiť. Tým je daná ich ekonomická vzácnosť, keďže vyrobiť možno vždy len obmedzené množstvo statkov podľa zdrojov, ktoré máme k dispozícii. Ekonomické statky vznikajú premenou určitých zdrojov – vstupov do výroby vo výrobnom procese na užitočné produkty.

VÝROBNÉ FAKTORY

Výrobnými faktormi označujeme všetky vstupy do výroby – výrobné zdroje.

V podstate ich možno rozčleniť do troch základných skupín:

• Prírodné zdroje /najmä pôda/ - predstavujú tie výrobné faktory, ktoré sú ľudom k dispozícii v prírode, a nie sú výsledkom žiadnej predchádzajúcej výrobnej činnosti. K najzákladnejším z nich patrí pôda, tak poľnohospodárska, ako aj nepoľnohospodárska /napr. stavebné pozemky/. K ostatným prírodným zdrojom patria nerastné suroviny /uhlie/, energetické zdroje /slnečné žiarenie/ a časti životného prostredia /voda, vzduch/. Každý z výrobných faktorov má na trhu svoju cenu. Cena, ktorá sa platí sa používanie pôdy sa nazýva renta. Je príjmom vlastníka pôdy.

• Práca – je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť zameraná na výrobu užitočných statkov. Nositeľom tohto špecifického výrobného faktora je človek so svojimi schopnosťami tak fyzickými ako aj duševnými a svojím talentom. Práca predstavuje vlastne ľudský kapitál, ktorého množstvo a kvalita závisia od toho, aký počet ľudí pracuje a od ich schopností. Aj práca má na trhu svoju cenu. Táto cena sa nazýva mzda. Vlastníkom práce je človek a mzda je jeho príjmom za vykonanú prácu.

• Kapitál – rozumieme ním všetky statky, ktoré neslúžia na bezprostrednú spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov. Kapitál môže byť fyzický kapitál /kapitálové statky ako napríklad rôzne výrobné zariadenia, počítače.../ alebo peňažný kapitál /kapitálom sú peniaze, ktoré slúžia na nákup strojov a zariadení/. Aj kapitál má svoju cenu – úrok. Je to cena na používanie cudzieho kapitálu.

VÝROBA

Výroba je proces cieľavedomej premeny – transformácie výrobných faktorov /výrobných vstupov/ na statky užitočné pre ľudí.

VÝROBOK /PRODUKT/

Výrobkom – produktom označujeme všetky statky, ktoré sú výstupom z výroby. Môžu nimibyť výrobky /hmotné statky/ alebo služby /nehmotné statky/.

TOVAR

Tovarom označujeme také produkty /výrobky alebo služby/, alebo iné statky, ktoré sú určené na predaj a zákazníci ich môžu získať prostredníctvom trhu.

EKONÓMIA A EKONOMIKA sú pojmy, s ktorými sa stretávame v každodennom živote – v novinách, televízii, či v rozhovore s priateľmi. Stáva sa, že sa tieto pojmy často používajú ako synonymá, čo je chyba, lebo ich význam je odlišný.

V súčasnosti môžeme EKONÓMIU charakterizovať ako spoločenskú vedu, ktorá predstavuje systém poznatkov a procesov, na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych statkov a o ich rozdelení medzi rôzne skupiny obyvateľstva. Skúma činnosti, ktoré sú spojené nielen s výrobou, ale aj rozdeľovaním, výmenou a spotrebou statkov a služieb.

Členenie ekonómie:

Podľa toho, ako ekonómia pristupuje ku skúmaným otázkam rozlišujeme:

a/ pozitívnu ekonómiu – konštatuje fakty, objasňuje javy ekonomického života a vzťahy medzi ekonomickými subjektami. Zisťuje ako sa navzájom ovplyvňujú spotrebitelia a podniky a ako funguje celé hospodárstvo. Skúma javy také ako sú a nezaoberá sa tým, aké by mali byť.

Podľa toho, ako ekonómia skúma jednotlivé ekonomické javy a procesy ekonómiu delíme na:

• makroekonómiu - /z gréck. makros = veľký/ - skúma ekonomiku ako celok. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, celkovou mierou nezamestnanosti, mierou inflácie a pod.

• mikroekonómiu - /z gréck. mikros = malý/ - skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov /spotrebiteľov, domácností, podnikov/. Objasňuje ako napríklad firmy rozhodujú o tom, čo majú vyrábať, zaoberá sa stanovením cien, rozhodovaním spotrebiteľov o nákupe, vplyve cien na spotrebiteľov a pod.

Od ekonómie, ktorá teoreticky skúma využívanie a rozdeľovanie vzácnych zdrojov musíme odlišovať pojem EKONOMIKA, ktorá teoretické poznatky využíva prakticky.

Na pojem ekonomika môžeme pozerať z rôznych hľadísk:

1. ako činnosť – cieľavedomá hospodárska činnosť ľudí zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu statkov a služieb,

2. ako systém – je to štruktúra hospodárstva krajiny,

3. ako veda – vedná disciplína, ktorá skúma hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia hospodárstva krajiny /napr. ekonomika zdravotníctva, ekonomika dopravy a pod./

Ekonomika sa často spája s hospodárstvom. Ekonomiku a hospodárstvo možno používať ako synonymá. Ich význam je rovnaký.

Ekonomikou /hospodárstvom/ rozumieme súhrn nástrojov, inštitúcií, princípov a vzťahov, prostredníctvom ktorých sa uspokojujú ľudské potreby.

Použitá literatúra:

1. Mokos, O., a kol.: Ekonomika pre 1. ročník študijného odboru TIS, I. vydanie 2008, ISBN 978-80-8091-120-1

2. Lisý, J. – Zamečníková, Z., – Úvod do makroekonómie pre OA – SPN II vydanie 2007, ISBN – 978-89-10-01198-8

3. Jakubeková, M., a kol. – Ekonomika pre št. odbory výrobného a nevýrob. zamerania, SPN I. vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8

4. Novák, J., Šlosár, R.: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, prvé vydanie, SPN 2008, ISBN 978-80-10-01346-3