Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Pri riešení základných ekonomických problémov – čo, ako a pre koho vyrábať – treba rešpektovať určité všeobecne platné princípy a zákonitosti, ktoré možno označiť aj ako základné ekonomické zákony. Základné zákony, z ktorých ekonómia vychádza, vyjadrujú hranice – limity rastu bohatstva. Ekonomické zákony vychádzajú z toho, že zdroje spoločnosti sú obmedzené, zatiaľ čo ľudské potreby sú nekonečné. Je preto dôležité, aby spoločnosť využívala vzácne zdroje na výrobu statkov a služieb tak, aby čo najlepšie /efektívne/ uspokojovali ľudské potreby.


K základným ekonomickým zákonom patrí:

 

  • Zákon vzácnostia alternatívne náklady

  • Hranica výrobných /produkčných/ možností

  • Zákon klesajúcich výnosov



ZÁKON VZÁCNOSTI A ALTERNATÍVNE NÁKLADY


Zákon vzácnosti vyjadruje, že ekonomické statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať.


Pre zabezpečenie chodu ekonomiky treba uskutočniť rozhodnutia, ktoré vyplývajú z obmedzenosti zdrojov. Keďže zdroje výrobných faktorov sú obmedzené, každá spoločnosť musí rozhodnúť, ako ich rozdelí na výrobu jednotlivých produktov. Ekonómovia skúmajú možnosti voľby z viacerých alternatívnych zdrojov, ktoré sú podnikom, domácnostiam a vláde k dispozícii. V podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov každé rozhodnutie mať niečoho viac, je zároveň rozhodnutím o tom, mať niečoho iného menej.

 

V ekonómii hovoríme, že cenou každého rozhodnutia je cena alternatívneho výstupu, teda cena ďalšej najlepšej alternatívy, ktorej sme sa dobrovoľne vzdali. Cena alternatívneho výstupu v ekonómii sa tiež označuje pojmom alternatívne náklady alebo pojmom cena obetovanej príležitosti.


Alternatívne náklady pri každom rozhodnutí o spôsobe použitia disponibilných zdrojov na určitý účel predstavujú sumu obetovaného zisku alebo inej hodnoty, ktorú by bolo možné získať realizáciou druhého najlepšieho variantu, ktorý už nemôže byť realizovaný, keďže disponibilné zdroje stačia len na najlepší variant.


Alternatívne náklady predstavujú hodnotu statku alebo služby, ktorého sme sa vzdali.


Alternatívne náklady nie sú nákladmi skutočne vynaloženými na realizáciu určitej ekonomickej aktivity. Predstavujú sumu zisku, ktorú by sme získali z realizácie iného variantu, ale prišli sme o ňu tým, že sme existujúce zdroje použili inak. Keďže možnosti použitia dostupných zdrojov sú mnohoraké, hodnotu alternatívnych nákladov vždy určuje nerealizovaný zisk z  druhého najlepšieho variantu, keďže zrealizuje sa len prvý najlepší variant.



 

HRANICA VÝROBNÝCH /PRODUKČNÝCH/ MOŽNOSTÍ


Každá ekonomika by sa mala snažiť využívať zdroje, ktoré má k dispozícii čo najefektívnejšie, teda tak, aby sa zamedzilo ich plytvaniu a aby sa vďaka nim uspokojilo čo najviac potrieb.


Efektívna ekonomika je taká, ktorá naplno využíva všetky zdroje, ktoré má k dispozícii tak, aby z ich produkcie dosahovala čo najvyšší spoločenský blahobyt. Efektívna ekonomika je taká, ktorá sa nachádza na hranici výrobných možností. Znamená to, že nemôže zvýšiť výrobu jedného statku bez toho, aby súčasne neznížila výrobu iného statku, pretože všetky zdroje ekonomiky sú naplno a efektívne využívané.


Hranica výrobných možností vychádza zo zákona vzácnosti. Jej podstata teda spočíva v tom, že bez toho, aby sa znížila výroba jedného statku nemožno zvýšiť výrobu druhého statku. Poukazuje na obmedzenosť vzácnych zdrojov a na to, že spoločnosť sa musí rozhodnúť čo a v akom množstve bude vyrábať.


Predpokladajme zjednodušene, že spoločnosť sa rozhoduje medzi výrobou dvoch produktov a to napríklad zbraní a potravín. Zdroje na výrobu týchto statkov sú obmedzené /čo vyjadruje krivka výrobných možností na obrázku nižšie/. Keby spoločnosť vynaložila všetky disponibilné zdroje na výrobu potravín /bod G na obrázku nižšie/, nemohla by vyrábať zbrane - ani jeden kus /bod A/. A naopak, ak by sa spoločnosť rozhodla vyrábať zbrane nevyrobila by žiadne potraviny. Ak sa spoločnosť rozhodne kombinovať výrobné zdroje, potom môže vyrábať aj rôzne množstvá zbraní a potravín /všetky ostatné body B – F na krivke/.


Zdroj.: Mokos, O., a kol.: Ekonomika pre 1. ročník študijného odboru TIS, prvé vydanie 2008

 


Ak ekonomika nevyužíva všetky disponibilné zdroje /bod Y/, potom je neefektívna. Všetky body vo vnútri krivky znamenajú, že ekonomika zvolila neefektívnu kombináciu výrobných zdrojov. Bod všetky disponibilné zdroje /bod Y/, potom je neefektívna. Všetky body vo vnútri krivky znamenajú, že ekonomika zvolila neefektívnu kombináciu výrobných zdrojov. Bod Z vyjadruje situáciu, ktorá je nereálna – t.j. ekonomika nemá dostatok zdrojov na výrobu statkov a služieb.



 

ZÁKON KLESAJÚCICH VÝNOSOV


Zákon klesajúcich výnosov vychádza zo skutočnosti, že účinnosť použitia určitého výrobného faktora závisí od toho, aké a koľko iných výrobných faktorov máme pre danú činnosť zároveň k dispozícii.


Tento zákon vyjadruje, že ak postupne zvyšujeme množstvo nejakých vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy zostávajú nezmenené, zväčší sa celkový výstup, ale množstvo dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať.


Zákon klesajúcich výnosov platí len za predpokladu, že sa mení objem len jedného výrobného faktora, pričom ostatné zostávajú nezmenené.


 

 

Použitá literatúra:

  1. Novák, J., Šlosár, R.,: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3

  2. Lisý, J., Zámečníková, Z.,: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN, druhé vydanie, 2007, ISBN 978-80-10-0198-8

  3. Mokos ml, O., a kol.: Ekonomika pre 1. ročník študijného odboru technické a informatické služby, Expol Pedagogika, prvé vydanie, 2008, ISBN 978-80-8091-120-1