Slováci a revolúcia 1848
Všetko sa to začalo 13.3. 1848, keď vypukla revolúcia vo
Viedni. Veci sa začali hýbať. 18.3. 1848 zasadal Uhorský snem. Tento prijal
Marcové zákony, ktoré vytvorili 1. uhorskú vládu. Maďari vycítili svoju šancu
na odtrhnutie sa od Uhorska alebo na vytvorenie autonómie. Panovník nemal šancu
odporovať. Pre zachovanie pokoja v ríši musel ustúpiť. Maďarské revolučné
gardy víťazili na uhorskými vojskami. Toto potlačil panovník až po vojenskom
zásahu Ruska. Toto všetko sa však ešte netýkalo Slovákov a Slovenska.
Slovensko v tomto období
takisto pociťovalo utláčanie z rôznych strán. Násilne sa natláčal
maďarizmus. Preto počas revolúcie zacítili svoju šancu aj Slováci. Keď mohli
Maďari, prečo by nemohli aj oni? Zložili si preto Žiadosti národa slovenského.
Tieto boli uverejnené 11.5. 1848 v Ondrášovej pri Lipt. Mikuláši. Žiadosti
obsahovali 14 bodov. Patrilo medzi ne napríklad zavedenie autonómie, vlastného
snemu a národných gárd. Obsahovali aj volebné právo pre všetkých mužov, slobodu
tlače a združovania sa. Uhorská vláda však zareagovala tak, ako sa dalo
očakávať. Vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu a vyhlásila stanné
právo.
Slováci zareagovali 16.9. 1848 založením SNR. SNR
zorganizovala dobrovoľnícky zbor a vyzvala občanov, aby sa zapojili do
povstania. Lenže očakávania sa nenaplnili. Povstalci museli bojovať proti
cisárskym vojskám aj proti maďarským revolučným gardám. Obyvatelia boli chladní
voči povstaniu. Nezapájali sa tak, ako si želala SNR. Dobrovoľníci mali slabé
vybavenie a malé bojové skúsenosti. Toto všetko prispelo k neúspechu
povstania. Po jeho skončení boli jeho vedúci predstavitelia prenasledovaní,
väznení a niektorí aj popravení. (K. Holuby, V. Šulek).
Toto Slováci nechceli. Rozhodli sa teda zmierniť svoje požiadavky a spojiť sa s vládou vo Viedni. Zorganizovala sa 2. výprava, ktorá spolu s cisárskou armádou obsadila celé územie Slovenska. Za pomoc cisárovi Slováci očakávali odmenu v podobe splnenia Prosbopisu z marca 1849. Panovník im to prisľúbil. Slováci vo veľkom očakávaní pomohli panovníkovi poraziť uhorské povstanie. Po skončení povstania boli dobrovoľnícke zbory rozpustené. Panovník zachránil krajinu, potlačil povstanie a už necítil potrebu splniť akýsi Prosbopis. Nakoniec všetko skončilo tak, že Uhorsko sa čiastočne odčlenilo od Rakúska. Uhorsku pripadlo aj územie Slovenska. Žiadosti ani Prosbopis neboli splnené. A tak Slovensko zostalo až do 1918 súčasťou Uhorska.
Dúfam, že vám tento referát pomôže.
Martin Surový