Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Ekonomické myslenie sprevádza ľudskú spoločnosť od počiatku ľudskej civilizácie a je také staré ako ľudstvo samé.


Dejiny ekonomického myslenia môžeme rozdeliť do troch období:

 

  • starovek – učenie antických filozofov,

  • stredovek – učenie scholastikov,

  • novovek – vzniká množstvo ekonomických myšlienok, názorov, prúdov a teórií.



 

STAROVEK


Počiatky ekonómie majú svoje počiatky v dielach starovekých mysliteľov antického Grécka, akými boli Xenofón, Platón, či Aristoteles a Ríma /Cicero, Seneca/. Xenofón vo svojom spise s názvom Oikonomikus /oikos = dom, domáce hospodárstvo, nomos = pravidlo/ rozoberal princípy rozumného hospodárenia domácnosti a zamýšľal sa nad významom poľnohospodárstva, ktoré je pre ľudí zdrojom obživy. Viaceré podnetné myšlienky možno nájsť aj v prácach Platóna či Aristotela. Platón vyzdvihoval význam spoločného – verejného vlastníctva a deľby práce. Aristoteles zasa veril, že veľký význam pre spoločnosť má súkromné vlastníctvo, no zároveň za odsúdeniahodnú považoval snahu dosahovať ekonomický zisk. Veľkým prínosom sú jeho myšlienky o podstate ekonomickej činnosti. Tá by podľa neho mala byť produkciou a výmenou tovarov na bezprostredné uspokojenie ľudských potrieb. Podľa neho peniaze pri výmene často zvádzajú k nesprávnym snahám dosiahnuť iba peňažný zisk, čo vedie ku vzniku úžery.


Medzi prvé historické zdroje ekonomických teórií možno tiež zaradiť Bibliu, ktorá obsahuje mnoho ponaučení o práci, pôde a kapitále.



 

STREDOVEK


Na myšlienky filozofov starovekého Grécka i Ríma nadviazalo v stredoveku učenie scholastikov. Rozvíjalo sa v období od 13. do 16. storočia. Dovtedy vývoj ekonomického myslenia stagnoval. Súviselo to so spoločensko-ekonomickými podmienkami v stredoveku, najmä s raným stredovekom, ktorý sa často označuje ako obdobie temna.

Prvými autormi, ktorí sa zaoberali fungovaním rozvíjajúcej sa ekonomiky v západnej Európe boli scholastici. Scholastici boli vzdelaní mnísi, ktorí sa pokúšali aplikovať náboženské princípy na svetský život. Nesnažili sa analyzovať ekonomickú činnosť, ale snažili sa vytvoriť pravidlá hospodárskej činnosti, ktoré by boli v súlade s cirkevným učením.

 

K najvýznamnejším predstaviteľom scholastiky patrí taliansky mních Tomáš Akvinský (1225 – 1274). Vo svojom diele sa pokúšal reagovať na rozvíjajúcu sa ekonomickú aktivitu hospodárskych subjektov. Nadviazal aj na Aristotelove myšlienky o význame súkromného vlastníctva a úžere. Zamýšľal sa nad tým, ako by sa mali určovať spravodlivé ceny, aby boli v súlade s učením cirkvi. Nevysvetľoval ekonomickú podstatu tvorby cien, zameriaval sa len na ich morálnu stránku.


Scholastika v období svojej existencie poskytla pohľad na fungovanie ekonomiky a pomohla vytvoriť základy pre ďalší rozvoj ekonómie.



 

RANÝ NOVOVEK


Až v období raného novoveku začali vznikať ucelenejšie teoretické koncepcie, ktoré vysvetľovali dianie v ekonomike.


 

Merkantilizmus


Rozvoj ekonomickej teórie nastal až v 16. – 18. storočí. Od 16. do polovice 18. storočia sa najprv v Anglicku /T. Mun, J. Locke, J. Child,/ a potom aj vo Francúzsku /J.B. Collbert, A. Montchrétien/ rozšírilo učenie merkantilizmu. Jeho predstavitelia sa pokúšali vysvetliť základné princípy fungovania ekonomiky. Ich názory sa úzko spájali s hospodárskou politikou. Za základ bohatstva štátu merkantilisti považovali drahé kovy. Vyzdvihovali význam zahraničného obchodu, ktorý zabezpečoval príliv drahých kovov do národného hospodárstva v podobe platieb za vyvezené tovary. Merkantilisti odporúčali podporovať vývoz tovarov a minimalizovať ich dovoz, pretože ten z krajiny odčerpával drahé kovy. Podľa merkantilistov tvorcom ekonomického myslenia je štát, ktorý má aktívne zasahovať do ekonomiky.


Vo svojom vývoji merkantilizmus prešiel dvoma fázami:

 

  1. raný merkantilizmus /monetárny/ - snažil sa zamedziť vývoz drahých kovov z krajiny,

  2. rozvinutý merkantilizmus /manufaktúrny/ - zakladal sa na požiadavke, aby vývoz bol väčší než dovoz a na vyrovnaní salda t.j. aby do krajiny plynuli drahé kovy /aktívna obchodná a platobná bilancia.



Fyziokratizmus


V druhej polovici 18. storočia sa vo Francúzsku rozvinulo učenie fyziokratizmu. Fyziokrati odmietajú tézu merkantilistov o vzniku bohatstva v obehu a hľadajú jeho zdroj vo výrobe a to iba poľnohospodárstve. Podľa nich poľnohospodárstvo vďaka osobitnému postaveniu pôdy medzi výrobnými faktormi ako jediné vytvára tzv. čistý produkt. Ostatné odvetvia podľa ich názoru netvoria nové hodnoty, ale len spracúvajú produkty poľnohospodárstva. K hlavným predstaviteľom patrí F. Quesnay, ktorý ako lekár zdôrazňoval vzťah ľudskej spoločnosti k prírode a prirodzenému poriadku. Podľa neho národné hospodárstvo najlepšie funguje vtedy, ak štát rešpektuje slobodu hospodárskych subjektov a ich súkromné vlastníctvo. Voľná konkurencia najlepšie zabezpečí rast bohatstva jednotlivca a tým aj celej spoločnosti.




 

Kontrolné otázky:

  1. Popíšte, čo riešili staroveký myslitelia antického Grécka Xenofón, Platón a Aristoteles vo svojich prácach.

  2. Kto boli scholastici?

  3. Aký je prínos scholastiky a jej najvýznamnejšieho predstaviteľa Tomáša Akvinského pre ďalší rozvoj ekonómie?

  4. Vysvetlite v čom spočívalo učenie merkantilizmu.

  5. Popíšte, v čom spočívalo učenie fyziokratizmu.

     



Použitá literatúra:

  1.  Lisý, J. – Zámečníková, Z.: Úvod do makroekonómie pre OA, SPN, druhé vydanie 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

  2. Novák, J., Šlosár, R.: Základy ekonómie a ekonomiky pre SŠ, SPN, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3