Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

Pragmatizmus je filozofickým prúdom, ktorý zaraďujeme do filozofie 20. storočia. Zakladateľmi sú filozofi Charles Sanders Peirce a William James. Tento prúd vznikol v USA. Pojem „pragmatizmus“ pochádza z gréckeho slova „pragma“ - čo znamená „konanie“, „čin“. Pragmatizmus vychádza zo zákonitosti „nezaoberať sa niečím, čo neprináša zisk alebo úžitok“.

 

Pragmatizmus ako praktická filozofia sa zaoberá tromi hlavnými pojmami a to sú: „poznanie“, „pravda“, „význam“. Za dôležitý sa považuje „aspekt užitočnosti“. To čo je užitočné je aj prospešné. Zároveň sa tvrdí, že len to je dobré, čo je užitočné človeku. To znamená, že pragmatizmus často odmieta všeobecné pravdy. Pravda je v očiach pragmatikov veľmi neistá a nestála. Pravdou totiž označujú aj to, čo väčšina za pravdu považuje. Pravda je podľa nich aj záležitosťou dohody jednotlivcov.



William James (1842 - 1910)

 

Zdroj: http://memory.psych.mun.ca/research/lineage/lineage.shtml


 

James žil svoj život „pragmaticky“. Bol to človek, ktorý veľmi rád cestoval a ešte radšej porušoval všetky „zaužívané“ konvencie a tradície. Vo svojej filozofii sa zaoberal predovšetkým výsledkami konania človeka. Podľa neho sa treba zaoberať len takým konaním, ktoré prináša v praxi istý úžitok. James tvrdí, že pravdu človek môže vytvoriť aj dohodou a to tak, že sa na nej viacerí dohodnú. Tento jeho postoj bol v tom čase označený za „americký“. Niektorí ho tak označujú aj dnes.

Aj v otázke náboženstva ostáva James úplne pragmatický, lebo tvrdí, že ak náboženstvo prináša človeku istú užitočnosť, tak potom je jednoznačne dobré a má svoj zmysel.


James mal tri prístupy k poznaniu a to:


  1. Svet je dynamický a preto sa mení. Tomu treba prispôsobiť aj naše myslenie. Myslenie je tiež dynamické a mení sa.

  2. Človek nikdy nemá vychádzať iba z názorov jednej strany, ale naopak z viacerých názorov (základom je pluralita). Pluralita zabezpečí dostatok argumentov na utvorenie si vlastného názoru.

  3. Všetko treba prijímať so skepsou. O všetkom treba zdravým spôsobom pochybovať a nič netreba brať ako definitívne, ukončené. (Zásada všetko sa môže zmeniť – podľa pravidla č.1).


 

James sa celý svoj život snažil potvrdzovať svoje učenie a preto sa od zásady „čo je užitočné je aj dobré“ nikdy neodvrátil. Bol ironicky prezývaný ako „americký kapitalista“.


Pragmatizmus sa postupne rozšíril aj o nový smer - inštrumentalizmus. Zakladateľom inštrumentalizmu bol John Dewey.


 

 

John Dewey (1859 – 1952).


Zdroj: http://www.notablebiographies.com/De-Du/Dewey-John.html



John Dewey sa narodil v Burlingtone v USA. Bol predstaviteľom takzvanej „Chicagskej pragmatickej školy“ a zakladateľ „inštrumentalizmu“. Okrem filozofie sa venoval aj pedagogike, v rámci ktorej zaviedol iste revolučné zmeny vzdelávania. Snažil sa pragmatizmus aplikovať vo vzdelávaní a v politike. Na svojej škole sa snažil zo žiaka, ktorý bol dovtedy chápaný ako objekt vyučovania, vytvoriť subjekt učenia. Látka výučby pritom nebola vopred daná.

Žiak sa má učiť rozpoznať problém a tento následne v rámci svojej skupiny prakticky vyriešiť. Vyučovanie má človeka naučiť predovšetkým praktickosti a preto nesmie byť nezmyselné. Žiaci sa nemajú učiť to, čo im neprinesie úžitok. V takomto učení Dewey vidí sebarealizáciu každého jednotlivca.

Vo svojej filozofii sa Dewey zaoberá hlavne myslením. Podľa Johna Deweyho sa človek neodlišuje od zvierat svojou schopnosťou myslieť, ale svojou schopnosťou adaptovať sa na stále meniace sa prostredie. Dokonca aj ľudské poznanie a skúmanie je vlastne príprava na adaptovanie sa na nové životné prostredie. Ľudské poznanie pritom nepovažuje za niečo pasívne, ba naopak poznanie je podľa neho už konanie.

 

Hlavným pojmom bol pre Deweya pojem „inštrument“. Inštrument predstavuje náš rozum a myslenie. Tento inštrument je nevyhnutný nielen pre poznávanie, ale aj pre riešenie konfliktov. Myslením sa človek zdokonaľuje. Inštrument = zdokonaľovanie sa. Inštrument človeku pomáha prakticky vyriešiť problémy a nachádzať rôzne riešenie.



 

Otázky na zopakovanie:


  1. Odkiaľ pochádza slovo pragmatizmus?

  2. Čo chápe Dewey pod pojmom „inštrument“?

  3. Aké tri prístupy k poznaniu má William James?

  4. Aké sú tri hlavné pojmy pragmatizmu?

  5. Aký model vzdelávania predstavuje Dewey?


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005


Zdroj obrázkov:


  1. http://www.notablebiographies.com/De-Du/Dewey-John.html

  2. http://memory.psych.mun.ca/research/lineage/lineage.shtml