Zložené lipidy

Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

Stavba zložených lipidov

Zložené lipidy sú tvorené alkoholom, karboxylovou (mastnou) kyselinou plus sa na ich štruktúre podieľa ďalšia zložka.

Ich funkcia spočíva v tom, že sa zúčastňujú na tvorbe biologických membrán.

Molekula lipidov je zložená z nasledovných zložiek:

1. Alkoholová zložka

    

• Alkoholová zložka je tvorená z glycerolu alebo sfingozínu. Sfingozín je nenasýtený aminoalkohol.

• Lipidy, ktoré majú v molekule sfingozín nazývame sfingolipidy.

2. Zvyšky vyšších mastných kyselín

    

3. Poslednou zložkou je:

    

a.) zvyšok kyseliny trihydrogenfosforečnej, ktorá obsahuje dusíkatú látku.

b.) sacharid

Vlastnosti zložených lipidov

Zložené lipidy sú tvorené molekulou, ktorá má dve časti

1. Prvá časť je hydrofóbna – je charakteristická tým, že má dlhší postranný reťazec mastných kyselín

2. Druhá časť je hydrofilná – rozpúšťa sa vo vode a má iónový charakter

• Sú to polárne lipidy, ktoré vo vode tvoria micely. Micely sú koloidné častice. Vytvárajú aj dvojvrstvy – ktoré sú zložkami biologických membrán.

Fosfolipidy

• Fosfolipidy sú estery glycerolu alebo sfingozínu s mastnými kyselinami, ktoré majú vo svojej molekule naviazanú kyselinu trihydrogenfosforečnú, ktorá viaže dusíkatú bázu alebo inozitol.

• Ich výskyt je v membránach buniek. Nájdeme ich v pečeni, žĺtku, v obličkách.

• K fosfolipidom patrí napríklad lecitín (fosfatidylcholín), kefalíny, sfingofosfatidy (fyngomyelíny), plazmogény a podobne.

Lecitíny

• Obsahujú cholín (dusíkatá báza)

Kefalíny

• Obsahujú kolamín (dusíkatá báza). Sú podobné lecitínom.

• Nachádzajú sa v nervovom tkanive, mozgu a môžeme ich nájsť aj vo vaječnom žĺtku.

Plazmogény

• Fosfolipidy svalov a mozgu.

Sfingofosfatidy

• Obsahujú namiesto gylcerolu sfingozín alebo poprípade dihydrosfingozín.

• Nájdeme ich v obličkách, v pečeni alebo v mozgu.

Glykolipidy

• V molekule glykolipidov sa nachádza zvyšok monosacharidov, ktorým môže byť napríklad galaktóza alebo glukóza. Tieto zvyšky sú viazané glykozidovou väzbou na časť lipidov.

• Nájdeme ich napríklad v sivej mozgovej kôre alebo v bunkovej membráne.

• Napríklad: kerazín, cerebrón, nervón a podobne.

Lipidová dvojvrstva

Zložené lipidy radíme k amfifilným látkam – to znamená že časť molekuly je polárna (hydrofilná) a časť molekuly zloženého lipidu je nepolárna (hydrofóbna). Zložené lipidy sú energeticky najbohatšou živinou a sú mechanickým a funkčným prvkom bunkových štruktúr – membrán. Funkciou bunkových membrán je zabezpečenie heterogénneho prostredia v bunke.

Membránové lipidy – týmto pojmom označujeme fosfolipidy a glykolipidy.

Hydrofóbna a hydrofilná časť lipidov im dáva možnosť tvoriť vo vodnom prostredí fosfolipidové micely, monovrstvy a fosfolipidové dvojvrstvy, ktoré tvoria základ biologických membrán. Polárne časti smerujú do vodného prostredia a nepolárne smerujú navzájom k sebe.

(bielkoviny a cholesterol - látky, ktoré sa tiež podieľajú na tvorbe membrán)

Funkcie biologických membrán:

• Ohraničenie buniek

• Ohraničenie organel

• Transport živín a podobne

• Podieľajú sa na prenose informačných signálov aj vo vnútri bunky aj medzi jednotlivými bunkami

• Zachovávajú tvar bunky

Biologická membrána

(Bielkoviny prechádzajúce dvojvrstvou nazývame fibrilárne bielkoviny – dodávajú membráne pevnosť, sú integrálne. Periférne bielkoviny, ktoré sa nachádzajú na povrchu lipidovej dvojvrstvy sú funkčné bielkoviny – globulárne)

(hydrofóbne - nepolárne časti lipidov smerujú do vnútra dvojvrstvy, hydrofilné – polárne ťasti lipidov smerujú od seba)

Micela – sférická častica vo vodnom prostredí, ktorá sa tvorí pri kritickej micelárnej koncentrácii amfifilých molekúl fosfolipidov.

Lipozóm – vzniká porušením lipidovej dvojvrstvy. Je to do seba sa uzatvárajúca sférická vezikula.

Transport cez membrány

Zdroj: http://www.upjs.sk/public/media/4354/Biofyzika10.pdf

Biologické membrány – dynamické systémy – existuje v nich neustály pohyb jednotlivých makromolekúl.

Použitá literatúra:

Kolektív autorov, Zmaturuj z chémie, DIDAKTIS, 2002, ISBN 80-7358-030-6

http://www.upjs.sk/public/media/4354/Biofyzika10.pdf