Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy
Adresár a podadresár
Aby sme zachovali na disku poriadok a aby naše programy a údaje boli tematicky usporiadané, je potrebné vytvárať si na disku rôzne tematicky zamerané adresáre (priečinky).
Zobrazenie adresárov pomocou operačného systému
Zobrazenie adresárov pomocou programu Total Commander
Ako vidieť na obrázku hore sú adresáre, alebo priečinky znázornené žltými záložkami pri ktorých je uvedený aj ich názov. Z tohto vyobrazenia, ktoré nám ponúka operačný systém nie je vidieť hierarchiu – nadradenosť a podradenosť adresárov. Na priloženom obrázku dolu, nám Total Commander umožňuje pozrieť si v jednom okne (dolu) hierarchickú - stromovú štruktúru, ktorú vytvárajú adresáre v mojom počítači. Koreňovým adresárom označujeme adresár c:\. Jemu sú podriadené všetky ostatné adresáre. Samozrejme adresáre môžeme ďalej vetviť. Platí však zásada, že na jednej úrovni môže byť len jeden adresár určitého mena. Ako vidieť na obrázku TC, v ľavej polovici okna mám zobrazenú stromovú štruktúru adresárov. Všimnite si prosím, že sa mi názvy neopakujú, V pravej polovici okna mám vypísaný celý obsah adresára aj so súbormi. Sú to adresáre a súbory, ktoré budú tvoriť základ novej www stránky, ktorú práve robím.
Ako vidieť z obrázka, môžem si v podradenom adresári (v tomto prípade c:\HN) vytvoriť viacero adresárov na tej istej úrovni. Takto dokážem veľmi dobre organizovať ukladanie údajov v počítači.
Ak si logicky správne = tématicky, budeme usporadúvať adresáre v počítači, nebudeme mať my ani nikto iný problém s orientáciou na disku. Vyhľadávanie už jestvujúcich súboroch, ako aj ukladanie práve vytvorených súborov bude prehľadné a jednoduché. To nám ušetrí drahocenný čas a priestor.
Ak by sme si údaje takto neusporadúvali, veľmi ľahko si môžeme jeden a ten istý súbor uložiť na viacero miest na disku. Takto nám bude ubúdať drahocenný priestor na disku a vznikne redundancia dát, chaos a dezorganizácia. Užívateľ, ktorý si nevie v počítači udržať určitý poriadok časom stráca prehľadnosť a orientáciu vo svojich vlastných údajoch.
Adresárová štruktúra si zachováva hierarchiu. Je to výhodné najmä preto, že sa nám postupne otvárajú ďalšie a ďalšie podadresáre obsahujúce množstvo rôznych súborov. Ak by sme chceli vytvoriť už jestvujúci adresár na rovnakej úrovni, operačný systém nás na to upozorní a nedovolí nám vytvoriť adresár s identickým názvom, tak ako to ukazuje nasledujúci obrázok.
Do jednotlivých adresárov umiestňujeme súbory. Aj tu platí zásada, že v jednom adresári môže byť len jeden súbor s daným názvom a koncovkou. Súbory s rovnakým názvom, ale odlišnými koncovkami do jedného adresára vkladať môžeme. Ak by sme chceli do adresára vložiť súbor s už jestvujúcim názvom a koncovkou budeme na to upozornení a počítač nás vyzve, aby sme sa rozhodli čo chceme urobiť. Tak ako to ukazuje nasledujúci obrázok.
Pri tvorbe názvoslovia adresárov môžeme používať písmená, čísla ako aj špeciálne znaky. Tie však používať neodporúčam najmä preto, že to sťažuje orientáciu najmä menej skúsenému užívateľovi počítača. Názvy môžu byť viacslovné napr. c:\Moje dokumenty a podobne. Počítač nerozlišuje pri tvorbe názvu medzi malými a veľkými písmenami. Ak by sme chceli vytvoriť adresár s už existujúcim názvom začínajúcim napríklad veľkým písmenom, ale na začiatok by sme dali malé písmeno, počítač nám nedovolí vytvoriť adresár s takýmto názvom. Práve vytváraný názov by považoval za identický s už jestvujúcim názvom adresára.
Operačný systém si už počas vlastnej inštalácie ukladá svoje súbory do jednotlivých adresárov, ktoré si sám vytvára. Pri vytváraní sa riadi tak, že vytvára adresáre, ktoré sú si vzájomne nadriadené a podriadené. Tak isto sa na disku vytvárajú adresáre do ktorých sa štandardne inštalujú programy. Takým je napríklad c:\Program Files. Tento adresár sa zvyčajne vytvára na disku c:, preto je vhodné pri vytváraní partícií disku myslieť aj na túto skutočnosť a partíciu vytvoriť dostatočne veľkú.
Pokiaľ inštalujeme do počítača nejaký program, inštalátor sám ponúkne miesto kam chce práve inštalovaný program nahrať. Vždy nás inštalátor programu vyzve ku tomu, aby sme potvrdili ponúkaný adresár, alebo udali presne umiestnenie kam si želáme program nainštalovať. Takmer každý inštalovaný program si sám vytvára vlastný domovský adresár a v ňom podriadené podadresáre. Každý takto vytvorený podadresár má svoje osobitné poslanie. Napríklad sú v ňom uložené databázy, hlavičky tlačových zostáv, súbory obrázkov, dokumentov, pomocník programu a mnohé iné. Medzi všetkými týmito podadresármi a súbormi v nich uloženými existujú určité programom definované väzby. Ak by sa niektorý takto vytvorený adresár premazal, alebo premenoval, potom by program zhavaroval. To preto, že sú v ňom nadefinované cesty ku jednotlivým typom súborov. Aj z tohto dôvodu nikomu neodporúčam premenovávať už vytvorené podadresáre. Narušila by sa tak vzájomná väzba a prepojenie programu s dátami.
Každý do počítača inštalovaný program má svoje preddefinované adresáre, v ktorých vyhľadáva súbory potrebné pre svoju činnosť. Ak by sme náhodou mali potrebné súbory inde, ako sú programom nadefinované cesty, takmer s istotou sa stane to, že program vypíše chybové hlásenie o tom, že súbor nenašiel. V tom lepšom prípade program od nás očakáva, že mu presne zadáme cestu ku potrebným údajom.
Takmer každý užívateľ počítača ho okrem spracovania technických, ekonomických a riadiacich dát používa aj na písanie textov – ako písací stroj. Takmer vždy je v počítači vytvorený adresár c:\Moje dokumenty, kam kancelársky balík zvykne ukladať vytvárané súbory. Preto, že každý z nás vytvára množstvo súborov s rôznou tematikou, vrele odporúčam užívateľom vytvárať adresáre tak, aby každá tematika mala svoj vlastný adresár. Potom bude orientácia a vyhľadávanie súborov v počítači hračkou.
Čo sa týka hierarchie medzi adresármi nie je vhodné robiť veľmi hlboké vnárania adresárov. To aj preto, že to sťažuje samotné vyhľadávanie údajov na disku. Hlavným dôvodom však je to, že ak budeme nútení napísať celú cestu napríklad do príkazového riadku môže to spôsobiť nie malé komplikácie pri písaní. Môže sa zvýšiť chybovosť, a tak sa môže stať, že budeme mať veľké problémy.
Pokiaľ sme nútení vytvárať vzájomne podriadené adresáre, treba mať na pamäti to, aby hierarchia, ktorú takto vytvárame mala logický základ a nebola zbytočne komplikovaná.