Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy
Organizácia údajov na disku
Počítač ako zariadenie na spracovanie a uchovávanie údajov sa používa čoraz viac. Preto je dôležité povedať si niečo o spôsobe uchovávania informácií v počítači.
Už celé roky sa ako najviac rozšírené úložisko údajov používajú pevné disky. Jedná sa o mechanické zariadenie, kde sú na jednej pevnej osi namontované viaceré kovové platne. Pomedzi ne sa pohybujú čítaco – záznamové hlavy. Tieto sú schopné zmagnetizovať povrch disku a tak zaznamenať naň údaje.
V jednom počítači býva zväčša namontovaný jeden pevný disk o určitej kapacite a rýchlosti otáčania. Na každom disku je výrobcom dodaný štítok, ktorý obsahuje základné informácie o disku, ako sú:
-
Počet čítaco – záznamových hláv
-
Počet cylindrov
-
Počet sektorov
Z týchto údajov sa dá vypočítať kapacita disku. Niektoré z týchto údajov sú zadávané priamo do SETUP-u počítača, pokiaľ si ich počítač nedokáže sám automaticky prečítať (slabá batéria a pod). Na základe týchto prvotných technických informácií potom BIOS načíta tzv. 0-tú stopu, kde sú základné informácie o pevnom disku.
Výrobcovia dodávajú pevné disky čisté, bez toho aby na nich bolo niečo nahraté. To umožňuje každému užívateľovi počítača slobodne sa rozhodnúť ako chce mať disk organizovaný. Mnoho užívateľov má jeden fyzický disk, ktorý je zároveň aj logickým diskom (zvyčajne sa označuje c:\). V dnešnej dobe sa vyrábajú pevné disky s neporovnateľne väčšou kapacitou, ako to bolo pred niekoľkými rokmi. Preto sa stalo takmer nepísaným štandardom, že sa takéto veľké disky rozdelia na viac logických diskov. Potom sa môžeme stretnúť s tým, že sa nám v počítači zobrazujú viaceré diskové jednotky ako: c:\, d:\, e:\ atď. Takéto rozdelenie disku má viacero výhod:
-
Operačný systém a užívateľské programy zaberajú jeden spoločný disk, zvyčajne sa tento disk označuje ako c:\.
-
Ostatné disky sa nazývajú logické a môžu mať označenie d:\, e:\ atď.
-
Logické disky môžu byť priradené jednotlivým užívateľom
-
Logické disky môžu byť priradené podľa pracovného zamerania napr:
-
dokumenty
-
ekonomické data
-
elektronická pošta a pod.
-
Pri inštalácii operačného systému sa nás inštalátor pýta či si prajeme rozdeliť disk. Ak áno vytvorí sa viacej partícií – presne toľko, koľko chceme mať vytvorených diskov. Každej partícii musíme určiť jej veľkosť, pričom platí, že súčet veľkostí všetkých partícií nám dá celkovú veľkosť pevného disku. Ak už máme vytvorené jednotlivé partície, potom prebieha formátovanie jednotlivých logických diskov.
Rozdelenie disku na viacero partícií sa robí prakticky len raz pri kúpe počítača a inštalácii operačného systému do počítača. Ide o vysoko odbornú činnosť a preto ju neodporúčam robiť bežnému užívateľovi.
Schéma rozdeleného disku môže vyzerať nasledovne:
Ako vidieť na obrázku vyššie disk je rozdelený na programovú a dátovú oblasť. Tento spôsob rozdelenia disku je veľmi rozšírený najmä na počítačoch využívaných v práci. Operačný systém nám disk obsahujúci programy bude zobrazovať ako disk c:\ a disk obsahujúci údaje ako d:\.
Informáciu o rozdelení jedného fyzického disku na logické má operačný systém zaznamenané v MBR = Master Boot Record v PaT = Partition Table.
Ako vidieť na priloženom obrázku na disku je jedna PaT, kde sú informácie o logických diskoch. Tabuľka rozdelenia disku PaT sa nachádza v 0 – nultom sektore disku tzv. MBR = Master Boot Record, čo je vlastne hlavný spúšťací záznam. Tu sú základné informácie o disku v počítači. Ak máme disk rozdelený na viac logických diskov, potom sa nám jeden fyzický disk začína javiť ako viac diskov. Každý logický disk môže obsahovať iný operačný systém. Bežne môžu byť v MBR 4 záznamy, ale v prípade väčšieho počtu diskových oddielov na jednom médiu je možné odkázať na takzvaný rozšírený diskový oddiel = extended partition.
Ak by došlo ku poškodeniu záznamov v MBR a PaT, takmer vždy dôjde ku nenávratným škodám a strate údajov. To môže nastať viacerými spôsobmi:
-
Vplyvom zavírenia počítača
-
Častými výpadkami elektrickej energie
-
Neodbornou manipuláciou s počítačom a spúšťaním programov.
Aby sme však zachovali na disku poriadok a aby naše programy a údaje boli tematicky usporiadané, je potrebné vytvárať si na disku rôzne tématicky zamerané adresáre (priečinky).
Ako vidieť na priloženom obrázku mám v mojom počítači zachovanú určitú hierarchiu adresárov. Koreňovým adresárom označujeme adresár c:\. Jemu sú podriadené všetky ostatné adresáre. Samozrejme môžeme adresáre ďalej vetviť. Platí však zásada, že na jednej úrovni môže byť len jeden adresár určitého mena. Ako vidieť na obrázku v ľavej polovici okna mám zobrazenú stromovú štruktúru adresárov. Všimnite si prosím, že sa mi názvy neopakujú, v pravej polovici okna mám vypísaný celý obsah adresára s ďalšími podradenými adresármi ako aj so súbormi.
Ako vidieť organizácia súborov je veľmi dôležitá a nevyhnutná pre zachovanie prehľadnosti, väzieb a nadväzností súborov. Každý program inštalovaný do počítača si na disku vytvára vlastné a samostatné adresáre, tak aby mohol ukladať svoje vlastné súbory do tých oblastí disku, ktoré má priamo nadefinované v programe, alebo ktoré mu zadáva užívateľ programu. Na základe takto zadaných informácií o tom, kam sa program inštaluje, sa tieto informácie zaznamenávajú do súborov, ktoré potom program využíva na to, aby poznal prístup ku informáciám.
To, že sa v počítačoch zaviedla filozofia používania adresárových štruktúr je vynikajúce. Sprehľadňuje to informácie o mieste a spôsobe uloženia súborov v počítači. Pomáha najmä laikom a menej znalým užívateľom orientovať sa v počítači.
Zdroj obrázkov:
http://pppccc.wz.cz/tretia.html
http://www.chaaps.com/a-complete-guide-on-assembling-a-gaming-pc.html
http://www.adrc.com/sm/prevent_data_loss_tips.html
http://www.software-discounts.co.uk/glossary_p.html