Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy



 

Aby sme zachovali na disku poriadok a aby naše programy a údaje boli tematicky usporiadané, je potrebné vytvárať si na disku rôzne tématicky zamerané adresáre (priečinky).

 

Ak vychádzame zo samotnej podstaty organizácie údajov, potom musíme povedať, že základom celej organizácie disku je koreňový adresár. Koreňový adresár označujeme c:\. Jemu sú podriadené všetky ostatné adresáre. Samozrejme môžeme adresáre ďalej vetviť. Platí však zásada, že na jednej úrovni môže byť len jeden adresár určitého mena.

 

 

Ak si logicky správne to je tématicky, budeme usporadúvať adresáre v počítači, nebudeme mať problém s orientáciou na disku. Vyhľadávanie už jestvujúcich súborov, ako aj ukladanie práve vytvorených súborov bude prehľadné a jednoduché. Predstavme si situáciu keď v počítači máme hry, dokumenty a obrázky, nič iné. Potom budeme mať v počítači jednotlivé adresáre a cesta ku nim bude vyzerať nasledovne:

 

  • C:\ koreňový adresár

  • C:\hry adresár obsahujúci hry

  • C:\dokumenty adresár obsahujúci dokumenty

  • C:\obrázky adresár obsahujúci obrázky

 

 

Ako z príkladu vidieť, všetky adresáre vychádzajú z koreňového adresára. Hovoríme, že sú podriadené koreňovému adresáru. Adresárová štruktúra si zachováva hierarchiu. Je to výhodné najmä preto, že sa nám postupne otvárajú ďalšie a ďalšie podadresáre obsahujúce množstvo rôznych súborov. Ak by sme chceli vytvoriť už jestvujúci adresár na rovnakej úrovni, operačný systém nás na to upozorní a nedovolí nám vytvoriť adresár s identickým názvom.

 

Do jednotlivých adresárov umiestňujeme súbory. Aj tu platí zásada, že v jednom adresári môže byť len jeden súbor s daným názvom a koncovkou. Ak by sme chceli do adresára vložiť súbor s už jestvujúcim názvom a koncovkou, budeme na to upozornení a počítač nás vyzve, aby sme sa rozhodli čo chceme urobiť.

 

Pri tvorbe názvoslovia adresárov môžeme používať písmená a čísla. Názvy môžu byť viacslovné napr. c:\Moje dokumenty a podobne. Počítač nerozlišuje pri tvorbe názvu medzi malými a veľkými písmenami. Ak by sme chceli vytvoriť adresár s už existujúcim názvom začínajúcim napríklad veľkým písmenom, ale na začiatok by sme dali malé písmeno, počítač nám nedovolí vytvoriť adresár s takýmto názvom. Operačný systém si toto veľmi stráži hlavne preto, aby sa on sám vedel čo najrýchlejšie orientovať v množstve údajov.

 

Operačný systém si už počas vlastnej inštalácie ukladá svoje súbory do jednotlivých adresárov, ktoré si sám vytvára. Pri vytváraní sa riadi tak, že vytvára adresáre, ktoré sú si vzájomne nadriadené a podriadené. Tak isto sa na disku vytvárajú adresáre do ktorých sa štandardne inštalujú programy. Takým je napríklad c:\Program files. Tento adresár sa zvyčajne vytvára na disku c:.

 

Pokiaľ inštalujeme do počítača nejaký program, vždy nás inštalátor programu vyzve ku tomu, aby sme udali presne umiestnenie kam si želáme program nainštalovať. Takmer každý inštalovaný program si sám vytvára vlastný domovský adresár a v ňom podriadené podadresáre. Každý takto vytvorený podadresár má svoje osobitné poslanie. Napríklad sú v ňom uložené databázy, hlavičky tlačových zostáv, súbory obrázkov, dokumentov, pomocník programu a mnohé iné. Medzi všetkými týmito podadresármi a súbormi v nich uloženými existujú určité programom definované väzby. Ak by sa niektorý takto vytvorený adresár premazal, alebo premenoval, potom by program zhavaroval. To preto, že sú v ňom nadefinované cesty ku jednotlivým typom súborov.

 

Každý do počítača inštalovaný program má svoje preddefinované adresáre, v ktorých vyhľadáva súbory potrebné pre svoju činnosť. Ak by sme náhodou mali potrebné súbory inde, ako sú programom nadefinované cesty, takmer s istotou sa stane to, že program vypíše chybové hlásenie o tom, že súbor nenašiel. V tom lepšom prípade program od nás očakáva, že mu presne zadáme cestu ku potrebným údajom.

 

Takmer každý užívateľ počítača ho okrem spracovania technických, ekonomických a riadiacich dát používa aj na písanie textov – ako písací stroj. Takmer vždy je v počítači vytvorený adresár c:\Moje dokumenty, kam kancelársky balík zvykne ukladať vytvárané súbory. Preto, že každý z nás vytvára množstvo súborov s rôznou tématikou, vrele odporúčam užívateľom vytvárať adresáre tak, aby každá tématika mala svoj vlastný adresár. Potom bude orientácia a vyhľadávanie súborov v počítači hračkou.

 

Ak klikneme pravým tlačítkom myši na ktorúkoľvek ikonu, ktorú máme na ploche zobrazí sa nám ponuka viacerých funkcií, ktoré môžeme urobiť. Na poslednom riadku je funkcia Vlastnosti, alebo Properties. Ak sa na ňu postavíme a stlačíme ľavé tlačítko myši zobrazí sa nám cesta ku programu. Z toho vidieť, že ikona vlastne zastupuje napísaný sled príkazov na spustenie programu. Tým robí užívateľovi počítač takým prítulným a nie veľmi náročným na orientáciu v počítači.


 

Otázky:

 

  1. Akú úlohu má koreňový adresár a ako ho označujeme?

  2. Akú adresárovú štruktúru máme na disku?

  3. Čo musíme dodržať pri tvorbe názvoslovia adresárov?

  4. Môžeme údaje v počítači organizovať podľa tematických skupín? Ak áno uveďte príklad.

  5. Čo vlastne nahrádzajú ikony na ploche?