Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
Diblastica- dvojlistovce sú lúčovito súmerné mnohobunkové živočíchy (Radiata), ich telo je tvorené dvomi zárodočnými vrstvami- ektodermom a endodermom.
K dvojlistovcom- Diblastica (Radiata) zaraďujeme:
Kmeň hubky (Porifera)
Kmeň pŕhlivce (Cnidaria)- trieda – polypovce (Hydrozoa)
- medúzovce (Scyphozoa)
- koralovce (Anthozoa)
Kmeň rebrovky (Acnidaria)
Kmeň: Hubky (Porifera)
Z hľadiska fylogenézy sú hubky najstaršie mnohobunkové živočíchy. Sú výsledkom regresívneho vývoja. Telo hubky je zložené z buniek rôznych tvarov, ktoré netvoria skutočné tkanivá a orgány. Tieto bunky predstavujú skôr veľmi zložitú kolóniu jednobunkovcov s vysoko organizovanou štruktúrou. Hubky sú vodné živočíchy, väčšinou morské, žijú prisadnuto, tvoria kolónie. Vo vývoji zostali na stupni gastruly. Chýbajú im nervové a zmyslové bunky, dospelé jedince nereagujú na podráždenie, nepohybujú sa. Nemajú vyvinutú cievnu sústavu. Hubky dýchajú celým povrchom tela. Tvar tela je amorfný až pohárovitý.
Stavba tela
Vonkajšia vrstva (ektoderm) sa nachádza na povrchu tela. Vnútorná (endoderm) obsahuje golierikovité bunky na prijímanie potravy, tzv. choanocyty. Zo stredu golierikovitých buniek vybiehajú do centrálnej dutiny bičíky, ktoré zabezpečujú stály tok vody. Voda s potravou sa dostáva do tela kanálikmi- ostiami. Hubky majú vyvrhovací otvor v hornej časti tela, tzv. oskulum. Medzi ektodermou a endodermou je rôsolovitá hmota- mezoglea. Trávenie hubiek je intracelulárne- vnútrobunkové, t.j. neprebieha v telovej dutine, ale vo vnútri buniek. Telo hubiek je vystužené vápenatými alebo kremičitými ihlicami (niektoré hubky ich nemajú), ktoré sú pospájané pružnými spongínovými vláknami.
Rozmnožovanie
Nepohlavné
vonkajšie pučanie- u morských druhov. Tvoria sa početné kolónie hubiek, nové jedince sa neoddeľujú od materských.
vnútorné pučanie- u sladkovodných druhov. V mezoglei sa vytvárajú (v nepriaznivých podmienkach- napr. príchod zimy) vnútorné puky- gemule, vznikajú na jeseň a na jar sa z nich vyvíjajú nové jedince.
Pohlavné
pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei. Cez oskulum sa dostávajú spermie von z tela, do inej hubky vstupujú cez ostiá, oplodnením vajíčka sa vytvára obrvená larva, ktorá je schopná pohybu. Neskôr prisadá na dno a premení sa na dospelú hubku.
Systém hubiek
Trieda: Hubky vápenaté (Calcarea)
Výhradne morské druhy, prevažne žijúce v chladných moriach. Ihlice majú z uhličitanu vápenatého, tvoria kolónie, napr. Sycon raphanus.
Trieda: Hubky kremičité (Hexactinellida)
Žijú v teplých moriach a netvoria kolónie. Ihlice majú vytvorené z uhličitanu kremičitého, napr. Venušin kôš (Euplectella aspergillum).
Trieda: Hubky rohovité (Demospongia)
Majú vyvinuté iba spongínové vlákna, napr. morská- hubka mycia (Euspongia officinalis), sladkovodná- hubka jazerná (Spongilla lacustris).
Kmeň: Pŕhlivce (Cnidaria)
Pŕhlivce majú dobre vyvinutý ektoderm a endoderm. Bunky tvoria tkanivá. Telo pŕhlivcov je lúčovito súmerné. Blastocél (telová dutina) býva často vyplnený bunkami podobnými mezoglei hubiek, napr. u koralov sa v blastocéle nachádzajú bunky mezodermálneho pôvodu, ktoré tvoria jeho hubovitú výplň. Tento typ bunkovej štruktúry sa nazýva mezenchým. Telo je na úrovni gastruly. Vo fylogenetickom vývoji sa po prvýkrát vytvárajú pohlavné žľazy- gonády, ktoré však nemajú osobitné vývody. Oplodnenie je vonkajšie. Majú vyvinutú vakovitú tráviacu dutinu, s jedným otvorom na prijímanie a vyvrhovanie potravy. Okolo otvoru sa nachádzajú ramená s pŕhlivými bunkami (knidoblasty) s pŕhlivými vláknami, ktoré sa pri podráždení vymršťuje, zabodne do koristi a pomocou jedu omráči. Majú najprimitívnejší typ nervovej sústavy, tzv. difúznu (rozptýlenú) nervovú sústavu. Dýchajú celým povrchom tela.
2 formy životného cyklu pŕhlivcov:
1. polyp- telo vakovitého tvaru, prisadnuté štádium, rozmnožuje sa väčšinou nepohlavne- pučaním a strobiláciou (oddeľovaním častí, z ktorých dorastajú medúzy).
2. medúza- klobúkovitého tvaru, pohyblivé štádium, voľne plávajúce. Majú vyvinutú gastrovaskulárnu sústavu- zabezpečuje trávenie a obehové funkcie. Medúzy majú nervové bunky v podobe pásov na klobúku medúzy. Na okraji klobúka sú sústredené zmyslové bunky. Vo svojom vývine majú planulu (obrvená larva typu gastruly), ktorá vzniká z oplodneného vajíčka. Larva prisadá a vzniká polyp.
Striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania nazývame metagenéza:
polyp→ strobilácia → medúza → pohlavné rozmnožovanie → planula → polyp
Systém pŕhlivcov
Triedy:
1.polypovce (Hydrozoa)
- vo vývine prevláda polypové štádium, medúzy majú klobúk prekrytý plachtičkou. Vyskytuje sa dobre vyvinutú regeneračnú schopnosť. Najznámejšie druhy žijúce u nás- nezmar hnedý (Hydra oligactis), nezmar zelený (Hydra viridis), medúzka sladkovodná (Craspedacusta sowerbyi).
2. medúzovce (Scyphozoa)
- prevažná časť života v štádiu medúzy, gonády majú umiestnené na stenách gastrovaskulárnej sústavy, napr. medúza ušatá (Aurelia aurita).
3. štvorhranovce (Cubozoa)
- majú štvorhranný klobúk medúzového štádia. Vyskytujú sa v tropických moriach, ich pŕhlivé bunky obsahujú jedy, nebezpečné aj pre život človeka.
4. koraly (Anthozoa)
- štádium medúzy chýba. Rozmnožujú sa nepohlavne- pučaním alebo delením. Pohlavné bunky sa tvoria v gonádach. Telo tvorí:
a., vonkajšia vrstva- pevná (z uhličitanu vápenatého alebo rohoviny), z ktorej sa tvoria vápencové útvary, koralové útesy a atoly (ostrovy).
b., vnútorná- v mezoglei, tvorená ihlicami.
Koraly vznikajú pučaním, tvoria kolónie, vyskytujú sa v teplých a čistých moriach.
Ku koralom patria konárniky (Madreporarida)- tvoria koralové útesy, sasanky (Actiniarida)- netvoria kolónie, nemajú vonkajšiu kostru, napr. sasanka konská (Actinia equina), sasanka plášťová (Adamsia palliata)- žije v symbióze s rakom pustovníckym, koral červený (Corallium rubrum)- využitie v šperkárstve, vejárovníky (Gorgonarida)- majú rohovinovú schránku.
Kmeň: Rebrovky (Acnidaria)
Rebrovky sú morské živočíchy pripomínajúce stavbou tela medúzy. Blízko prijímacieho otvoru majú pár dlhých ramien, na ktorých sú umiestnené lepkavé bunky, pŕhlivé bunky nemajú vyvinuté. Za prijímacím otvorom je gastrovaskulárna sústava, pod povrchom tela vytvára 8 pásov, nad ktorými sa nachádzajú hreňovité útvary z bŕv slúžiace na pohyb. Vývin je priamy. Sú významné z fylogenetického hľadiska, považujú sa za predchodcov druhoústovcov (Deuterostomia). Nakoľko vznik a spojenie výbežkov čreva, zvláštnymi otvormi, s okolitým prostredím pripomína vznik druhotnej telovej dutiny druhoústovcov.
Použitá literatúra:
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.
Ušáková a kol.: Biológia pre gymnáziá 4, Bratislava: SPN, 2006, 88 s.