Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová


 

Slovesá vyjadrujú stavy, deje, činnosti a zmeny stavu. Pri slovesách je dôležité určiť základný tvar, od ktorého je možné vytvoriť všetky ostatné tvary. Nemecké slovesá môžeme triediť podľa rôznych kritérií, napríklad:


  1. Sémantické triedenie – je to triedenie slovies podľa ich lexikálneho významu. Takto možno rozdeliť slovesá do štyroch skupín:

 

  • plnovýznamové slovesá - majú úplný vecný význam a sú schopné vystupovať ako samostatný prísudok vety. Majú určitý obsah. Do tejto skupiny patrí väčšina nemeckých slovies.

Napr. Wir kaufen eine schöne Vase.

My kúpime nejakú peknú vázu.

 

  •  pomocné slovesá - používajú sa pri tvorení zložených slovesných tvarov. Na rozdiel od slovenčiny má nemčina tri pomocné slovesá: (sein, haben a werden). Tieto slovesá majú svoj lexikálny význam (sein – byť, haben – mať, a werden – stať sa), tento však za určitých okolností strácajú. V úlohe pomocných slovies netvoria samostatne prísudok, ale len pomocou ďalších slovesných tvarov. Podieľajú sa na tvorbe slovesných časov a syntaktických konštrukci.

Napr. Ich habe schon vor zwei Wochen dort gearbeiten.

Ja som tam pracoval pred dvoma týždňami.

 

  • Spôsobové (modálne) slovesá – vyjadrujú chuť, vôľu, schopnosť alebo nevyhnutnosť podmetu konať dej vyjadrený infinitívom významového slovesa s ktorým sa spájajú a tvoria s ním rámcovú konštrukciu. Po týchto slovesách stojí infinitív bez zu. V nemčine je šesť základných spôsobových slovies. Sú to nasledovné slovesá: dürfen – smieť, können – môcť, vedieť, mögen – mať rád, chcieť, müssen – musieť, sollen – mať povinnosť, wollen – chcieť,

Napr. Hans kann schon in die Schule gehen.

Janko už môže ísť do školy.

 

  • Fázové slovesá – majú oslabený lexikálny význam. Udávajú, či dej vyjadrený infinitívom začína, trvá alebo končí. Tieto slovesá vyžadujú infinitív s zu.

Napr. Es beginnt zu regnen.

Začína pršať.

 

  • Funkčné slovesá - sú súčasťou slovesno- menných spojení, ktoré ako celok majú význam prísudku. Nadobúdajú charakter pomocných slovies zvláštneho druhu. Tvoria ucelenú významovú jednotku len s podstatným menom.

Napr. Maria nahm von seinen Eltern Abschied.

Mária sa rozlúčila so svojimi rodičmi.


 

 

  1. Morfologické triedenie - je to triedenie slovies podľa gramatických tvarov, ktoré slovesá vytvárajú pri časovaní. Tu rozlišujeme dve skupiny slovies:

 

  • Pravidelné slovesá – nazývané aj slabé, sa časujú vo všetkých časoch pravidelne. V prítomníku nedochádza k zmene koreňa, préteritum tvoria bez ablautu s príponou – te a minulé príčastie tiež bez ablautu predponou ge- a pridaním prípony – (e)t.

Napr. machen – er macht – er machte - er hat gemacht

 

  • Nepravidelné slovesá – môžeme ďalej rozdeliť na

 

 Silné pri niektorých dochádza v prítomníku pri časovaní k zmene koreňa, préteritum a perfektum tvoria nepravidelne.

Napr. essen - er isst – er aß – er hat gegessen

 Zmiešané – stoja na rozhraní slabých a silných slovies, pri tvorbe minulého času pri nich dochádza k zmene samohlásky alebo aj spoluhlásky v kmeni.

Napr. denken – er denkt – er dachte – er hat gedacht

Pomocné - časujú sa nepravidelne a niektoré používajú tvar iného slovesného kmeňa

Napr. sein – er ist – er war – er ist gewesen

Spôsobové slovesá a sloveso wissen sa tvarovo blížia k zmiešaným slovesám

Napr. können – er kann – er konnte – er hat gekonnt


 

 

c) Syntaktické triedenie – tu môžeme rozdetiť slovesá vzhľadom na predmet alebo vzhľadom na podmet. Vzhľadom na podmet delíme slovesá na:

 

    • Osobné slovesá – majú všetky tri osoby napr. gehen, sehen,

    • Neosobné slovesá – majú iba tvar zhodný s 3. osobou jednotného čísla a spájajú sa s neosobným zámenom es napr. es regnet

 

Vzhľadom na predmet delíme slovesá na:

 

  • Tranzitívne (prechodné) – sú to slovesá, ktoré majú predmet v holom 4. páde.

Napr. Ich kaufe ein neues Auto.

Ja si kúpim nové auto.

  • Intranzitívne (neprechodné) - sú to slovesá, ktoré majú predmet v predložkových pádoch alebo v holom 2. a 3. páde.

Napr. Petra denkt oft an dich.

Petra myslí často na teba.

 

 

 

d) Triedenie z hľadiska slovotvorby – tu môžeme hovoriť o troch nasledovných skupinách:

 

  • Slovesá s odlučiteľnou predponou – odlučiteľná predpona stojí v jednoduchej vete vždy na konci vety a pri tvorení perfekta vkladáme ge- medzi predponu a základ slova.

  • Slovesá s neodlučiteľnou predponou - táto predpona je neodlučiteľnou časťou slova a nikdy sa od neho neoddeľuje

  • Slovesá s niekedy odlučiteľnou a inokedy neodlučiteľnou predponou – v nemčine sa vyskytujú predpony, ktoré sú podľa významu niekedy odlučiteľné a inokedy neodlučiteľné



Kontrolne otázky:

1. Ako môžeme rozdeliť nemecké slovesá z hľadiska ich lexikálneho významu?

2. Ktoré slovesá zaraďujeme do skupiny funkčných slovies?

3. Aké je morfologické triedenie slovies v nemčine?

4. Ktoré slovesá v nemčine sú modálne slovesá?

5. Aké slovesá nazývame tranzitívne slovesá?



Použitá literatúra:

Themen aktuell 2

Zmaturuj z nemeckého jazyka

Príručná gramatika nemčiny