Jednobunkovce (Protista), kmeň: meňavkobičíkovce

 Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

Jednobunkovce sú mikroskopické organizmy (do 3 mm), ktorých telo tvorí eukaryotická bunka prispôsobená na vykonávanie všetkých životných funkcií. Vyživujú sa heterotrofne, preto sa zaraďujú medziživočíšne jednobunkovce.

Sú to kozmopolity, vyskytujú sa v sladkej, morskej vode, v pôde a mnohé druhy sú parazity. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách.

Povrch bunky tvorí tenká, elastická blana – pelikula. Niektoré druhy tvoria schránky (chitínové, vápenaté, kremičité) alebo panciere s tŕňmi a rôznymi výbežkami.

Na pohyb im slúžia:

• panôžky – umožňujúce amébovitý pohyb

• bičík– flagellum (bičíkovce)

• brvy– cilie (nálevníky)

• undulujúca membrána – plazmatický výbežok pelikuly napojený na bičík (trypanozóma)

Niektoré jednobunkovce prijímajú potravu celým povrchom tela, iné druhy (napr. črievičky) majú vyvinuté organely na príjem a spracovanie potravy: bunkové ústa, z ktorých prechádza potrava do bunkového hltana, potom do tráviacej vakuoly a po spracovaní prijatých látok sa odpadové látky vylučujú bunkovým ánusom do vonkajšieho okolia. Okrem toho majú vyvinuté aj pulzujúce (stiahnuteľné) vakuoly, ktoré slúžia na odstraňovanie prebytočnej vody i odpadových látok.

Významnou prednosťou prvokov je rýchlosť rozmnožovania. Rozmnožujú sa:

1. nepohlavne:

• priečnym delením (nálevníky)

• pozdĺžnym delením (bičíkovce)

• schizogóniou (výtrusovce)

2. pohlavne:

• kopuláciou – jednobunkovce sa správajú ako gaméty

• konjugáciou – je to splývanie 2 funkčne špecializovaných jadier, čím dochádza k výmene genetického materiálu

U niektorých druhov sa pozoruje rodozmena, t.j. striedanie pohlavného a nepohlavného spôsobu rozmnožovania. Nepriaznivé obdobie prežívajú v podobe spór (parazitické druhy) alebo cýst (voľne žijúce druhy). Cysty aj spóry môžu prežívať niekoľko rokov. Pri vzniku cysty sa voda z bunky vylúči, čím sa životné procesy spomalia. Na povrchu sa vytvorí pevný obal, v ktorom je bunka uzavretá. Keď sa cysta dostane do vhodných podmienok, príjme vodu a obnoví svoju aktivitu.

Prvoky plnia v ekosystéme dôležité úlohy, napr.:

• sú to konzumenty organických látok a baktérií

• sú článkom potravového reťazca (planktón, bentos)

• sú indikátormi znečistenia vôd (nálevníky)

• sú zložkou edafónu – ovplyvňujú úrodnosť pôdy

• majú horotvorný význam – dierkavce, mrežovce

Mnohé druhy sú parazitické a sú pôvodcami rôznych ochorení živočíchov aj človeka.

Medzi najvýznamnejšie prvoky patria meňavkobičíkovce, výtrusovce a nálevníky.

Kmeň: Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)

-pohybujú sa pomocou bičíkov alebo panôžok

1. podkmeň: Bičíkovce (Mastigophora, Flagellata)

• žijú voľne alebo paraziticky

• vyživujú sa heterotrofne

Trypanozóma spavičná (Trypanosoma gambiense)

- žije v krvi živočíchov a človeka, je parazit

• pohybuje sa undulujúcou membránou

• vyskytuje sa v tropických oblastiach Afriky, kde spôsobuje spavú nemoc

• na človeka ju prenáša mucha tse-tse (Glossina palpalis)

• vyvoláva zápal lymfatických uzlín, napáda nervovú sústavu človeka, ktorý sa dostáva do útlmového štádia, pripomínajúceho spánok

• neliečené ochorenie končí smrťou

Bičovka rybia – parazituje na koži rýb, kde vytvára biele povlaky

Trichomonas pošvový (Trichomonas vaginalis)

• spôsobuje trichomoniázu

• prenáša sa pohlavným stykom

• u žien spôsobuje zápal sliznice pošvy a močovej rúry, prejavuje sa výtokmi a po premnožení môže spôsobiť i neplodnosť

-muži sú len prenášačmi, netrpia príznakmi tohto ochorenia

Črevovnička detská (Giardia intestinalis)

-žije v čreve

- pri premnožení spôsobuje hnačkové ochorenia

2. podkmeň: Koreňonožce (Sarcodina)

• premenlivý tvar tela, čo im umožňujú panôžky

• pomocou panôžok sa pohybujú a prijímajú potravu - fagocytóza

• podkmeň zahŕňa niekoľko tried

trieda: Meňavky

-netvoria schránku

Meňavka veľká (Amoeba proteus) - žije v stojatých vodách

• žije v hrubom čreve človeka vytvára dve formy

• forma minuta - je neškodná, ktorá sa pri oslabení organizmu mení na formu magna

• táto forma spôsobuje ochorenie úplavicu (dyzentériu)

• pri tomto ochorení nastáva poškodenie sliznice čreva, čím dochádza ku krvácaniu do čreva a k hnačke. Ochorenie sa šíri najmä vďaka znečistenej vode hlavne v trópoch a subtrópoch

• niekedy dochádza až k epidémiam

trieda: Dierkavce

• morské druhy, lezú po dne a vytvárajú schránku väčšinou z CaCO₃

• ich schránky sú perforované, majú mnoho dierok kvôli tenkým panôžkam

trieda: Slncovky

• sladkovodné s kremičitou schránkou alebo schránkou z chitínu, z ktorej vystupujú lúčovité tenké panôžky

• vznášajú sa vo vode

trieda: Mrežovce

• morské s kremičitou schránkou, ktoré žijú v symbióze s jednobunkovými riasami

• vznášajú sa vo vode

• ich schránky po odumretí buniek vytvárajú na dne morí rádiolariove bahno

Zopakujte si:

1. Ktoré meňavkobičíkovce majú schránky a sú horninotvorné?

2. Akými organelami sa môžu pohybovať jednobunkovce?

3. Kto prenáša spavú nemoc?

4. Čo spôsobuje trichomoniázu?

5. Čo je pôvodcom úplavice?

Literatúra:

Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL PDAGOGIKA. 2008. 196 s. ISBN 978-80-8091-133-1

Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia pre 1. roč. SPoŠ. 3. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 2001. 140 s. ISBN: 80-07-00306-1

Ušáková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 4. 1. vyd. Bratislava : SPN. 2002. 87 s. ISBN 80-08-03328-2

Obrazová príloha:

Gréserová, D., Holíkova, K.: Biológia pre 1. roč. SPoŠ. 3. upr. vyd. Bratislava : Príroda. 2001. 140 s. ISBN: 80-07-00306-1

http://student.ccbcmd.edu/courses/bio141/labmanua/lab22/trypan.html