Parazitické a saprofytické rastliny

Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská

Organizmy sa podľa spôsobu získavania energie na životné procesy delia na autotrofné a heterotrofné. Kým živočíchy a huby sú výlučne heterotrofné, u rastlín sa stretávame s heterotrofiou aj autotrofiou, alebo dokonca s kombináciou týchto dvoch spôsobov výživy – mixotrofiou.

Heterotrofia je spôsob výživy rastlín, pri ktorom si organické látky nevytvárajú rastliny samé, ale získavajú ich z iných živých alebo mŕtvych organizmov. Príkladom heterotrofnej výživy je parazitizmus a saprofytizmus.

Zdrojom potravy pre saprofyty sú exkrementy a organické zvyšky odumretých organizmov. Príkladom saprofytických rastlín sú: koralica lesná, hniezdovka hlístová, hniliak smrekový. Saprofyty majú v prírode veľký význam, lebo rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov a napokon ich mineralizujú. Na rozklade organických zvyškov sa saprofyty zúčastňujú v pravidelnom poradí jeden po druhom. Pritom konečné produkty rozkladu jedného saprofyta sú východiskovým materiálom na rozklad ďalšieho saprofyta.

Koralica lesná

Hniezdovka hlístová

Hniliak smrekový

Parazitizmus (cudzopasníctvo) je vzťah medzi dvoma organizmami, pri ktorom jeden – parazit žije na úkor druhého – hostiteľ. Parazity odčerpávajú živiny (organické aj anorganické látky) z tela hostiteľa, oslabujú ho, ale obyčajne nespôsobujú jeho smrť.

V priebehu evolúcie si parazity našli svoje miesto v prírode a zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní biologickej rovnováhy. Takmer každý organizmus má svoje parazity. V porovnaní s hostiteľom sú parazity obyčajne menšie, majú veľkú reprodukčnú schopnosť a tvoria mnohopočetné populácie. Hostiteľ býva naopak veľký a jeho reprodukčná schopnosť je menšia.

Niektoré parazitické rastliny potrebujú pre svoj vývin len jedného hostiteľa (napr. plazmopara viničová), iné vyžadujú viacerých, alebo dokonca striedajú pravidelne konkrétne druhy rastlín (napr. hrdza trávna potrebuje obilniny a dráč).

Parazity sa delia podľa viacerých kritérií:

Podľa miesta parazitovania:

1. ektoparazity – žijú na povrchu tela hostiteľa a živiny vysávajú haustóriami. Sú to premenené korene prispôsobené parazitizmu. Parazit nimi preniká najčastejšie ku koreňovej sústave svojho hostiteľa alebo sa napája na jeho cievne zväzky v stonke. V procese adaptácie na parazitizmus došlo k redukcii listov a strate zelenej farby. Často krát sú to malé rastliny, oranžového alebo fialového sfarbenia.

Príkladom sú:

Záraza (Orobanche), nezelená rastlina s drobnými šupinovitými listami. Jej jednoduchá nerozkonárená stonka nesie kvety usporiadané do súkvetia. Haustóriami preniká do koreňov hostiteľských rastlín (najčastejšie lúčnych rastlín) odkiaľ čerpá organické látky. K ektoparazitom patrí aj kukučina(Cuscuta), rastlina s tenkou neolistenou stonkou. Postupne vytvára okolo hostiteľskej rastliny sieť nitkovitých stonkovitých vláken s množstvom prísaviek. Ich dĺžka môže dosiahnuť aj niekoľko desiatok metrov. Prísavkami odčerpáva z vodivých pletív stonky hostiteľskej rastliny potrebné živiny. Kvitne najčastejšie ružovkastými kvetmi usporiadanými do súkvetia pripomínajúceho klbko. Obidva druhy často parazitujú na kultúrnych rastlinách (slnečnica, ďatelina). Zubovník šupinatý parazituje na koreňoch vyšších rastlín ukrytých pod pôdou.

Zubovník šupinatý

Kukučina

2. endoparazity - žijú v tele hostiteľa. Príkladom je huba - rakovinoveczemiakový.

Rakovinovec zemiakový

Podľa miery parazitovania:

1. poloparazity (hemiparazity) - sú zelené rastliny s chlorofylom, takže organickú časť živín si tvoria sami fotosyntézou, ale vodu a minerálne živiny odoberajú hostiteľskej rastline. Preto ich haustória vnikajú len do drevnej časti cievnych zväzkov. Typickým príkladom je imelo biele (Viscum album), ktoré parazituje na drevinách. Je to vždy zelený ker rastúci vysoko v korunách stromov. Na konáre sa prichytáva prostredníctvom lepkavých semien. Roznášajú ich vtáky, ktoré sa živia bielymi bobuľami imela. Strom napadnutý imelom postupne odumiera. Ďalšími príkladmi poloparazitov sú všivec a očianka, ktoré sa prichytávajú na korene lúčnych rastlín.

Imelo biele

2. úplné parazity (holoparazity) – z tela hostiteľa odoberajú všetky živiny potrebné pre život, označujú sa aj obligátne parazity

Podľa doby parazitovania:

1. dočasné parazity (fakultatívne) – parazitujú len za určitých okolností, potom opúšťajú hostiteľa

2. trvalé parazity – počas s života neopúšťajú telo hostiteľa

Parazitom napadnutý organizmus sa bráni rozličným spôsobom:

• mechanicky - vytvorením odolnejšej epidermy alebo pokožky z korkovou vrstvou a pod.

• chemicky - produkciou fytoncídov, látok ničiacich huby a baktéri

• imunitou - čiže geneticky získanou odolnosťou

Medzi rastlinami nie je veľa pravých parazitov. Mnohým slúžia iné rastliny iba ako opora alebo možnosť priblížiť sa viac k svetlu. K nim patrí napr. známy brečtan popínavý (Hedera helix), ktorý takto využíva nielen kmene stromov, ale aj múry a ploty. Jeho drevnatá stonka môže dosiahnuť aj 20 metrov. Nie je však dostatočne pevná na to, aby rastlinu sama udržala vzpriamenú.

Brečtan popínavý

Zopakujte si:

1. Definujte parazitizmus.

2. Vysvetlite rozdiel medzi ektoparazitom a endoparazitom. Uveďte príklady.

3. Aký je rozdiel medzi parazitickou a poloparazitickou rastlinou?

4. Ako sa nazývajú korene prispôsobené parazitizmu?

Použitá literatúra:

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Višňovská, J. et al.: Biológia pre 1. ročník gymnázií. 1. vyd. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA. 2008. 196 s. ISBN: 978-80-8091-133-1

Obrázková príloha:

http://www.nahuby.sk/obrazok_detail.php?obrazok_id=73306