Gruzínsko

Vypracoval: L. Petrovič

GRUZÍNSKO

Gruzínska republika (Sakartvelo, საქართველო)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Gruzínsko je štát vjuhozápadnej Ázii. Podľa niektorých názorov tvorí hranicu s Európou, avšak malá časť krajiny zasahuje i do Európy. Susedí s Ruskom, Azerbajdžanom, Arménskom a Tureckom. Leží pri východnom okraji Čierneho mora.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Na hraniciach s ruským územím Severného Kaukazu sa tiahne pohorie Veľký Kaukaz. Cez južnú časť krajiny sa tiahne Malý Kaukaz. Vrchy vo Veľkom Kaukaze presahujú nadmorskú výšku 5 000 m. Najvyšším vrchom je Šchara (5 201 m n. m.), nasledujú Džangi Tau (5 051 m n. m.), Kazbek (5 047 m n. m.), Tetnuldi (4 974 m n. m.) a ďalšie. Z menovaných je vulkanického pôvodu iba Kazbek. Pre cca 200 km dlhé územie medzi Kazbekom a Skarou je charakteristické množstvo ľadovcov. Malý Kaukaz pozostáva z prevažne vulkanických vrchov, ktoré nepresahujú 3 400 m n. m. Charakteristickou pre túto oblasť je napr. vulkanická náhorná plošina Džavakethi. Malý a Veľký Kaukaz sú prepojené pohorím Likhi, ktoré delí krajinu na Západné a Východné Gruzínsko. V krajine sa nachádza aj najhlbšia jaskyňa sveta Voroňa, v ktorej sa výškový rozdiel pohybuje okolo 2 140 m.

Vodstvo

Riečna sieť je rozvinutá nerovnomerne. Najhustejšia je v Západnom Gruzínsku a najmenšia na Jurskej pahorkatine. Rieky prináležia úmoriam Kaspického a Čierneho mora. Úmorie Kaspického mora je tvorené výhradne povodím rieky Kury, ktorej významnejšími prítokmi sú napr. Veľká Liachvi či Paravany. Rieky čiernomorského úmoria na západe netvoria žiadny systém, do mora ústí každá samostatne. Najvýznamnejšou je Riony, ktorá na dolnom toku preteká Kolchidskou prepadlinou. Väčšina riek pramení v horách. Oblasti tvorené vápencami a vyvreninami sa vyznačujú rozvetvenými podzemnými systémami (napr. rieky Čjornaja či Cačchuri), ktoré prerozdeľujú a prirodzene regulujú vodné toky. Gruzínsko je bohaté na hydroenergetické zdroje. V krajine nie je mnoho jazier, ale v niektorých oblastiach sa nachádzajú skupiny jazier tektonického, vulkanického, morského, riečneho, ľadovcového, závlahového, krasového a iného pôvodu. Medzi najväčšie patria Paravany (37 km²), Karcachi (26,6 km²) a Paleostomi (17,3 km²). Najhlbšími sú závlahové jazerá Rica (116 m) a Amtkel (112 m).

Podnebie

Podnebie krajiny je, vzhľadom na jej veľkosť, extrémne rozmanité. Dajú sa tu vyčleniť dve hlavné podnebné pásma, ktoré od seba oddeľuje pohorie Likhi. Veľká časť Západného Gruzínska tvorí severnú hranicu vlhkého subtropického pásma. Ročný úhrn zrážok sa tu pohybuje od 1 000 do 4 000 mm. Klíma jednotlivých oblastí v značnej miere závisí od nadmorskej výšky. V nižšie položených oblastiach je počas celého roka relatívne teplo, ale na svahoch Veľkého a Malého Kaukazu sa striedajú chladné daždivé letá so zasneženými zimami. Podnebie Východného Gruzínska je prechodom medzi vlhkou subtropickou a kontinentálnou klímou. Ročný úhrn zrážok je tu oveľa nižší, ako v Západnom Gruzínsku. Pohybuje sa od 400 po 1 600 mm. Najviac zrážok padá na jar a na jeseň, letá a zimy sú suché. Letá sú tu horúce a zimy pomerne chladné. Vo výškach nad 2 000 m n. m. sa často aj v lete vyskytujú mrazy.

Rastlinstvo

Z nižšie položených oblastí poľnohospodárstvo a urbanizácia takmer úplne vytlačili pôvodné rozsiahle lesy. Ich fragmenty nájdeme už len na chránených územiach. Poľnohospodárstvo obsadilo aj trávnaté stepi na území Východného Gruzínska. Nad nižšími obrábanými oblasťami sa tiahne pásmo listnatých lesov do výšky asi 1 500 m n. m. Pásmo ihličnatých lesov dosahuje hornú hranicu vo výškach okolo 1 800 m n. m. Nad nimi sa do výšky 3 300 m n. m. tiahne pásmo horských lúk až po pásmo večného snehu.

Živočíšstvo

Vďaka rozmanitosti biotopov a ekosystémov v krajine nájdeme veľké množstvo živočíšnych druhov. Žije tu okolo 1 000 druhov stavovcov. Z toho 330 druhov vtákov, 160 druhov rýb, 48 druhov plazov a 11 druhov obojživelníkov. V lesoch sa pohybuje viac druhov veľkých šeliem ako snežný leopard (Panthera uncia), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) či rys (Lynx sp.). Nachádza sa tu aj veľké množstvo druhov bezstavovcov, počet druhov pavúkov sa napríklad odhaduje na 501.

Ochrana prírody

V krajine je niekoľko národných parkov a chránených území. Medzi najvýznamnejšie patria:

Národný park Borjomi – Kharagauli, ktorý sa nachádza v Malom Kaukaze a má rozlohu 5 300 km².

Národný park Vashlovani tvorí step polopúštneho charakteru a suché lesy vo Východnom Gruzínsku.

Evidovaných je 58 druhov chránených rastlín.

Socio-ekonomické pomery

História

Prvé štátne útvary sa na území Gruzínska sformovali už v 6. a 3. storočí pred n. l. Kolchidské kráľovstvo na západe a Iberské kráľovstvo na východe boli v kontakte so starovekým Gréckom. Tie sa v 1. storočí n. l. stali súčasťou Rímskej ríše. Na prelome 3. a 4. storočia n. l. boli pod vplyvom Byzantskej ríše. V roku 337 prijal iberský kráľ kresťanstvo a povolal kňazov z Byzancie. Gruzínci si utvorili vlastné písmo a kultúru. Gruzínci si svoje národné povedomie udržali aj napriek početným nájazdom, drancovaniu a dočasným podrobovaniam. V 6. storočí to boli Peržania, v 7. až 9. storočí Arabskí dobyvatelia, v 11. storočí Seldžucký Turci. V 13. až 14. storočí sa dostali pod nadvládu Mongolskej ríše a v 15. až 16. storočí územie dobyla rozpínajúca sa Osmanská ríša. V 17. storočí si ich podmanili Iránci až do roku 1783, keď sa Východné Gruzínsko dostalo pod protektorát Cárskeho Ruska. V priebehu 19. storočia sa stalo celé Gruzínsko súčasťou Ruska. V roku 1921 bola nastolená sovietska vláda a roku 1936 sa stala krajina samostatnou zväzovou republikou v rámci ZSSR. Gruzínsko sa osamostatnilo v roku 1992 po rozpade ZSSR. Medzi rokmi 1992 a 1994 tu prebiehala občianska vojna.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo krajiny je veľmi heterogénne. Gruzínci spolu s ďalšími etnikami patria do kaukazskej jazykovej skupiny. Asi 70% obyvateľov patria ku gruzínskym národom: Gruzínci 45% (Východné Gruzínsko), Mingréli 18% (Západné Gruzínsko), Adžarovia 6% (mohamedánsky Gruzínci), Svanovia 1%. Medzi ďalšími národnosťami je to 8% Arméncov, 6% Rusov, 6% Azerbajdžáncov, 3% Osetov, 2% Abcházcov, 2% Grékov, 1% Ukrajincov a 2% iných národností (Kurdi, Avari, Asírčania, Tatári). 82% obyvateľstva sa hlási gruzínskemu (ortodoxnému) katolicizmu, ďalej sú tu sunnitskí moslimovia, šiitski moslimovia, pravoslávni, arménski gregoriáni, grécki katolíci.

Územné členenie

Na najvyššej úrovni je krajina rozdelená na dve autonómne republiky a deväť regiónov (mhare). Samostatné postavenie má hlavné mesto Tbilisi. Regióny sú ďalej delené na 67 okresov a 6 nezávislých miest (Tbilisi, Kutaisi, Rustavi, Poti, Batumi a Suhumi). Z istého hľadiska sa autonómna republika Abcházsko a Južné Osetsko patriace oficiálne k regiónu Sida Kartli považujú za nezávislé štáty.

Abcházsko je separatistická republika v severnej časti krajiny s hlavným mestom Suchumi podporovaná Ruskom.

Južné Osetsko je podobne ako Abcházsko podporované Ruskom. Tiež tu prebehli boje o odtrhnutie s takmer rovnakým výsledkom.

Adžarsko bolo tiež istý čas považované sa odtrhnutú republiku avšak po nástupe prezidenta Saakašviliho sa opätovne pripojilo ku Gruzínsku.

1. Abcházska autonómna republika

2. Región Samegrelo Horné Svaneti

3. Región Guria

4. Adžarksá autonómna republika

5. Región Rača Lekšumi a Dolné Svaneti

6. Región Imereti

7. Región Samče Džavaheti

8. Región Sida Kartli

9. Región Mčeta Mtianeti

10. Región Dolné Kartli

11. Región Kaheti

12. Hlavné mesto Tbilisi

Hospodárstvo

Približne 40% populácie pracuje v poľnohospodárstve, kde sa pestuje prevažne zelenina, obilie, zemiaky a chovajú sa hydina a bravčový dobytok. 20% populácie pracuje v priemysle, kde prevláda potravinársky sektor, ďalej strojársky a automobilový. Významná časť obyvateľstva pracuje v stavebníctve. Gruzínsko má bohaté zásoby železných a neželezných rúd, tiež malé ložiská ropy, plynu a uhlia (väčšina palív sa však dováža). Od roku 2005 funguje medzi Gruzínskom a Európskou úniou bezvízový styk.

Kontrolné otázky:

Charakterizujte polohu Gruzínska.

Aké sú hlavné rozdiely v prírodných pomeroch Západného a Východného Gruzínska?

Ktoré boli prvé kráľovstvá na území dnešného Gruzínska?

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

www.wikipedia.com

Zdroj obrázkov:

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Georgia.svg