Zámená II.

Vypracovala: Mgr. Kristínová

Zámená sú ohybné, plnovýznamové slová, ktoré majú ukazovaciu a odkazovaciu funkciu.

Zámená javy nepomenúvajú, ale iba zastupujú podstatné mená, prídavné mená a príslovky alebo na ne odkazujú.

Zámená majú vetnočlenskú platnosť.

Zámená delíme na:

1. osobné,

2. zvratné,

3. ukazovacie,

4. opytovacie,

5. vzťažné,

6. neurčité,

7. vymedzovacie.

1. Osobné zámená – pozri učivo Zámená I.

1. Zvratné zámená

Zvratné zámená vyjadrujú vo vete vzťah k osobe alebo veci, ktorá je vo vete podmetom.

Zvratné zámená delíme na:

• základné: seba, sa

   

napríklad:

Mávali sme na seba.

Počujeme sa navzájom?

• privlastňovacie: svoj

   

napríklad:

Obliekol som sisvoj kabát.

2. Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámená sú slová, ktorými ukazujeme v reči osobu, vec, vlastnosť, okolnosť.

Ukazovacie zámená sú aj slová, ktorými niekedy len odkazujeme na to, o čom sa už hovorilo.

Ukazovacie zámená sú: ten, onen, tento, tamten, henten, oná, ono, taký, takýto, toľký, toľko, tu, tam, hentam, hento.

Príklady:

Tamto sa blýska.

Ten sa už nevráti.

Tam si sadni!

Taká hanba!

Jeden z tých chlapcov spadol.

Skloňovanie ukazovacích zámen:

3. Opytovacie zámená

    

Opytovacie zámená sú slová, ktorými sa pýtame na osobu, vec, vlastnosť, okolnosť, ktorú nepoznáme.

Opytovacie zámená sú: kto, čo, aký, ktorý, čí, koľkokrát, kde, odkiaľ, ako, prečo, kedy, atď.

Príklady:

Kto to urobil?

Čo to buchlo?

Kde si bol?

Prečo sa smeješ?

Kedy prídeš?

Ako sa to stalo?

4. Vzťažné zámená

    

Vzťažné zámená sú opytovacie zámená, ktoré sa nachádzajú vo vedľajšej vete podraďovacieho súvetia.

Pozoruj rozdiely:

Kto dnes príde? Zámeno kto je opytovacím zámenom.

5. Neurčité zámená

Neurčité zámená sú slová, ktoré ukazujú alebo odkazujú na osoby, veci, vlastnosti, okolnosti tak, že ju len všeobecne naznačujú.

Neurčité zámená tvoríme od opytovacích zámen, najčastejšie predponami a príponami, napríklad:

• nie- : niekto, niečí, niektorý, niečo,

• da- : dakto, dačí, daktorý, dačo,

• všeli-: všelikto, všelijaký, všeličo,

• hoci-: hocikto, hociktorý, hocičo,

• málo-: málokto, máloktorý, máločo,

• kde-: kdekto, kdečo, kdejaký,

• -si: ktosi, čísi, ktorýsi, čosi,

• -koľvek: ktokoľvek, číkoľvek, ktorýkoľvek.

6. Vymedzovacie zámená

    

Vymedzovacie zámená sú slová, ktoré vymedzujú kvalitatívny alebo kvantitatívny rozsah predmetu, vlastnosti, okolnosti.

Vymedzovacie zámená delíme na:

• kvalitatívne: takisto, taký istý, takže, toľkože, ten istý, tamže, iný, inak, inokedy, inde, inakší.

• kvantitatívne: nikto, nič, nikde, žiaden, sám, samý, všetok, každý, vždy, všetci, všade.

Príklady:

Mám taký istý strach.

Inak som to pochopil.

Všetci prídeme.

Nič som nedoniesol.

Prišiel sám.

Každý si myslí to isté.

Lúka je samý kvet.

Nikdy viac sa neukázal.

Otázky:

1. Definuj zvratné zámená.

2. Ako delíme zvratné zámená?

3. Vyskloňuj ukazovacie zámeno ten.

4. Vymenuj opytovacie zámená.

5. Aký je rozdiel medzi opytovacím a vzťažnými zámenami?

Použitá literatúra:

Krajčovičová, J. a kol.: Slovenský jazyk 9, učebnica. Orbis Pictus Istropolitana, spol. s r. o., Bratislava, 2007, s. 65 – 68.