Vypracovala: Ing. Anna Mattová



UTOPICKÝ SOCIALIZMUS


Od konca 16. storočia sa súbežne s predchádzajúcimi smermi rozvíjalo aj učenie utopického socializmu. Jeho predstavitelia kritizovali nedostatky kapitalistickej spoločnosti. Presadzovali vytvorenie novej, podľa nich spravodlivejšej a morálnejšej spoločnosti, ktorá dokáže zabezpečiť sociálne istoty pre všetkých ľudí. Súkromné vlastníctvo navrhovali nahradiť verejným vlastníctvom.


K zakladateľom raného utopického socializmu patria Thomas More /1478-1535/, ktorý je autorom diela Utópia, a Tommaso Campanella /1568-1639/ autor slávneho diela Slnečný štát.


V prvej tretie 19. storočia vzniká učenie vrcholného utopického socializmu. K predstaviteľom vo Francúzsku patrili Claude Henri de Saint Simon, Charles Fouier, v Anglicku Robert Owen.



 

MARXIZMUS


Na utopický socializmus, ale aj klasickú ekonómiu v druhej polovici 19. storočia nadviazal marxizmus. Za marxizmus považujeme učenie o socializme a komunizme, ktorého súčasťou okrem ekonomickej teórie je aj filozofia. Jeho zakladateľmi boli nemeckí myslitelia 19. storočia Karl Heinrich Marxa Fridrich Engels. Karl Heinrich Marx /1818 – 1883/ bol nielen ekonómom ale najmä filozof a revolucionár. Od základu žiadal zmeniť celý vtedajší spoločenský systém.Svoje ekonomické názory vyjadril vo viacerých prácach, predovšetkým však vo svojom najrozsiahlejšom, trojzväzkovom diele Kapitál. Jeho ekonomická teória vychádzala z teórie pracovnej hodnoty typickej pre klasickú ekonómiu. Marx ju však rozvinul a tvrdil, že pracovná sila vytvára vyššiu hodnotu, ako má sama /tá je daná výškou mzdy/. Vďaka tomu vlastníkovi podniku /kapitálu/ - kapitalistovi – ostane po odpočítaní miezd z tržieb z predaja tovarov viac peňazí, ako vynaložil na kapitál /prípadne prírodné zdroje/ použitý pri výrobe. Dnes sa v tejto súvislosti hovorí o zisku ako o legitímnom príjme vlastníka kapitálu. Podľa Marxa však ide o časť prebytku vytvoreného pracovnou silou, ktorý nazval pojmom nadhodnota. Tú si podľa neho neprávom privlastňujú kapitalisti, čím vykorisťujú robotníkov. Preto Marx zdôrazňoval, že je potrebné odstrániť vykorisťovanie sociálnou revolúciou. Táto téza sa stala základom myšlienok a skutkov V. I. Lenina a jeho nasledovníkov.



 

NEOKLASICKÁ EKONÓMIA


V 70. rokoch 19. storočia sa začala formovať neoklasická ekonómia, ktorá sa stala základom ekonomického myslenia vo väčšine vyspelých krajín až do 30. rokov 20. storočia. Na rozdiel od klasickej ekonómie sa viac zameriavala na mikroekonomické stránky hospodárskeho života. Neoklasická ekonómia vychádza z teórie hraničnej užitočnosti a Sayovho zákona trhu. Predstavitelia neoklasickej ekonómie skúmali princípy racionálneho rozhodovania a správania spotrebiteľov i  podnikov. Analyzovali faktory, ktoré ovplyvňujú ponuku, dopyt a ceny na jednotlivých trhoch.

 

Teoretickým východiskom neoklasikov bola teória hraničnej užitočnosti. Nahradili ňou teóriu pracovnej hodnoty, z ktorej vychádzala klasická ekonómia i Marx. Hodnota statkov podľa nich pramení z ich schopnosti uspokojiť ľudské potreby. Typickým znakom ich učenia bol subjektivizmus, ktorý dopĺňali hraničným /marginálnym/ prístupom. Hodnotu statku podľa nich určuje subjektívny pocit uspokojenia. K významným predstaviteľom neoklasickej ekonómie patrí A. Marshall, G. Hossen, K. Menger, J. B. Clark, V. Paretto a ďalší.



 

Kontrolné otázky:

  1. Vysvetlite, v čom spočívalo učenie utopického socializmu.

  2. Kto patrí k zakladateľom raného utopického socializmu a kto patrí k predstaviteľom vrcholného utopického socializmu?

  3. V čom spočívalo učenie K. Marxa?

  4. Vysvetlite základné princípy neoklasickej ekonómie.


Použitá literatúra:

Novák, J., Šlosár, R.,: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3