Zložené lipidy

Vypracovala:Mgr. Zuzana Szocsová

Stavba zložených lipidov

Zložené lipidy sú tvorené alkoholom, karboxylovou (mastnou) kyselinou plus sa na ich štruktúre podieľa ďalšia zložka.

Ich funkcia spočíva v tom, že sa zúčastňujú na tvorbe biologických membrán.

Molekula lipidov je zložená z nasledovných zložiek:

1. Alkoholová zložka

    

• Alkoholová zložka je tvorená z glycerolu alebo sfingozínu. Sfingozín je nenasýtený aminoalkohol.

• Lipidy, ktoré majú v molekule sfingozín nazývame sfingolipidy.

2. Zvyšky vyšších mastných kyselín

    

3. Poslednou zložkou je:

a.) zvyšok kyseliny trihydrogenfosforečnej, ktorá obsahuje dusíkatú látku.

b.) sacharid

Vlastnosti zložených lipidov

Zložené lipidy sú tvorené molekulou, ktorá má dve časti

1. Prvá časť je hydrofóbna– je charakteristická tým, že má dlhší postranný reťazec mastných kyselín

2. Druhá časť je hydrofilná – rozpúšťa sa vo vode a má iónový charakter

• Sú to polárne lipidy, ktoré vo vode tvoria micely. Micely sú koloidné častice. Vytvárajú aj dvojvrstvy – ktoré sú zložkami biologických membrán.

Fosfolipidy

• Fosfolipidy sú estery glycerolu alebo sfingozínu s mastnými kyselinami, ktoré majú vo svojej molekule naviazanú kyselinu trihydrogenfosforečnú, ktorá viaže dusíkatú bázu alebo inozitol.

• Ich výskyt je v membránach buniek. Nájdeme ich v pečeni, žĺtku, v obličkách.

• K fosfolipidom patrí napríklad lecitín (fosfatidylcholín), kefalíny, ssfingofosfatidy (fyngomyelíny), plazmogény a podobne.

Lecitíny

• Obsahujú cholín (dusíkatá báza)

Kefalíny

• Obsahujú kolamín (dusíkatá báza). Sú podobné lecitínom.

• Nachádzajú sa v nervovom tkanive, mozgu a môžeme ich nájsť aj vo vaječnom žĺtku.

Plazmogény

• Fosfolipidy svalov a mozgu.

Sfingofosfatidy

• Obsahujú namiesto gylcerolu sfingozín alebo poprípade dihydrosfingozín.

• Nájdeme ich v obličkách, v pečeni alebo v mozgu.

Glykolipidy

• V molekule glykolipidov sa nachádza zvyšok monosacharidov, ktorým môže byť napríklad galaktóza alebo glukóza. Tieto zvyšky sú viazané glykozidovou väzbou na časť lipidov.

• Nájdeme ich napríklad v sivej mozgovej kôre alebo v bunkovej membráne.

• Napríklad: kerazín, cerebrón, nervón a podobne.

Lipidová dvojvrstva

Zložené lipidy radíme k amfifilným látkam – to znamená že časť molekuly je polárna (hydrofilná) a časť molekuly zloženého lipidu je nepolárna (hydrofóbna). Zložené lipidy sú energeticky najbohatšou živinou a sú mechanickým a funkčným prvkom bunkových štruktúr – membrán. Funkciou bunkových membrán je zabezpečenie heterogénneho prostredia v bunke.

Membránové lipidy – týmto pojmom označujeme fosfolipidy a glykolipidy.

Hydrofóbna a hydrofilná časť lipidov im dáva možnosť tvoriť vo vodnom prostredí fosfolipidové micely, monovrstvy a fosfolipidové dvojvrstvy, ktorétvoria základ biologických membrán. Polárne časti smerujú do vodného prostredia a nepolárne smerujú navzájom k sebe.

(bielkoviny a cholesterol - látky, ktoré sa tiež podieľajú na tvorbe membrán)

Funkcie biologickým membrán:

• Ohraničenie buniek

• Ohraničenie organel

• Transport živín a podobne

• Podieľajú sa na prenose informačných signálov aj vo vnútri bunky aj medzi jednotlivými bunkami

• Zachovávajú tvar bunky

Biologická membrána

(hydrofóbne - nepolárne časti lipidov smerujú do vnútra dvojvrstvy, hydrofilné – polárne ťasti lipidov smerujú od seba)

Micela – sférická častica vo vodnom prostredí, ktorá sa tvorí pri kritickej micelárnej koncentrácii amfifilých molekúl fosfolipidov.

Lipozóm – vzniká porušením lipidovej dvojvrstvy. Je to do seba sa uzatvárajúca sférická vezikula.

Transport cez membrány

Biologické membrány – dynamické systémy – existuje v nich neustály pohyb jednotlivých makromolekúl.

Použitá literatúra:

Kolektív autorov, Zmaturuj z chémie, DIDAKTIS, 2002, ISBN 80-7358-030-6

http://www.upjs.sk/public/media/4354/Biofyzika10.pdf