Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš


 

Filozofia je najstaršia zo všetkých vedných disciplín. V čase jej vzniku zhromažďovala všetky dostupné vedecké poznatky a keď sa ich množstvo nahromadilo, tak sa začala členiť na stále nové a nové vedné disciplíny a poznatkové oblasti. Všetky dnešné vedy sa vyvinuli práve z filozofie a preto ju právom môžeme nazvať matkou všetkých vied.

 

Filozofia vznikla v časoch starovekého Grécka. V Grécku existovala dovtedy mytológia, ktorá objasňovala svet a nadprirodzené udalosti prostredníctvom obrazov. Udalosti, ktoré si ľudia nevedeli vysvetliť, boli jednoducho udalosti vyvolané Bohom. Bohov, však bolo viac. Ľudia si ich predstavovali na svoj obraz a teda Bohov, ktorí mali rovnako dobré ako aj tie zlé vlastnosti. Vďaka obchodu s východom sa však situácia menila. Čoraz častejšie do Grécka a Európy prenikali nové poznatky ako aj nové príbehy z ďalekých krajín. To vyvolávalo množstvo otázok a ľudia sa pýtali. Chceli poznať pravdu a mytológia im už nestačila. A tak vznikla Filozofia. Jej vznik datujeme do obdobia 6. stor. pred. našim letopočtom. Filozofia narába s pojmami, mytológia s obrazmi. Preto je filozofia lepšia na získanie realistickejšieho obrazu sveta. V tomto období pozorujeme prechod od mýtu k logu. „Logos“ pritom v gréčtine znamená reč, slovo, zmysel, rozum. Zmenený pohľad na veci zmenil samozrejme aj základnú filozofickú orientáciu. Vyvinuli sa 2 hlavné otázky (smerovania) filozofie. Prvou otázkou bola ontologická otázka, druhou bola otázka gnozeologická. Na základe týchto otázok je dnes možné rozoznávať rôzne filozofické prístupy a smery.


 

Ontologická otázka (smerovanie) – je to otázka, ktorá hľadá odpoveď na to, čo bolo prvotné. Podľa odpovede na túto otázku rozdeľujeme filozofov na materialistov a idealistov. Materialisti za prapočiatok všetkého považujú istú matériu, idealisti za prapočiatok všetkého považujú myšlienku (myšlienku Boha). Niektorí filozofi uznávali oba princípy za počiatok všetkých vecí. Takýchto filozofov nazývame dualistami. Tí filozofi, ktorí považovali za prapočiatok všetkých vecí jednu entitu, nazývame monistami. Môžeme teda povedať, že materialisti ako aj idealisti boli vlastne aj monistami. V tejto otázke rozoznávame ešte aj pluralistov. Pluralisti sú tí filozofi, ktorí za prapočiatok považujú množstvo iných podstát.


 

Gnozeologická otázka – je to otázka o poznateľnosti alebo nepoznateľnosti nášho sveta. Filozofi si kladú otázku „Je možné náš svet poznať?“ Tí filozofi, ktorí odpovedajú, že náš svet sa dá objektívne poznať, sa nazývajú „gnozeologický optimisti“. Tí, ktorí naopak tvrdia, že svet sa poznať objektívne nedá, sa nazývajú „gnozeologický agnostici“. Ich hlavným presvedčením je, že existuje jedine subjektívna pravda.


 

 

Filozofické disciplíny

 

Medzi základné filozofické disciplíny radíme nasledovné:

 

Gnozeológia – je to disciplína, ktorá sa venuje poznaniu. Skúma, čo to poznanie je a ako toto poznanie vzniká. Rovnako sa zaoberá aj pravdivosťou poznania ako aj objektívnym a subjektívnym poznaním. Gnozeológovia riešia ešte jeden závažný problém a to či je svet ako taký vôbec poznateľný a ak áno, či je poznateľný empirickou, alebo racionálnou formou poznania.

 

Ontológia – je to veda, ktorá sa zaoberá všeobecným bytím. Ontológia sa zoberá usporiadaním vesmíru a tiež usporiadaním sveta. Zaoberá sa aj zákonitosťami času a priestoru a zaoberá sa aj vývojom a premenou sveta. Nevyhnutne s ontológiou súvisí aj ďalšia disciplína – metafyzika. Metafyzika sa zaoberá súcnom a jeho vlastnosťami ale aj kauzalitou či nevyhnutnosťou.

 

Axiológia je veda o hodnotách. Skúma a zaoberá sa predovšetkým vývojom dobrých a zlých stránok javov. Má blízko k ďalšej vede – etike. Etika sa zaoberá morálnymi javmi, tak pozitívnymi ako aj negatívnymi. Etika je jednou z najstarších disciplín filozofie, ktorá sa dnes opäť stáva veľmi atraktívnou, hlavne pri diskusiách o mravnom a morálnom
(napr. eutanázia či interupcia a pod.) Hlavným pojmom tejto filozofickej disciplíny je „spravodlivosť“, „čestnosť“ a „cnosť“.

 

Estetika sa radí k okrajovým častiam filozofie, ktorých poznatky sú však dôležité pre celkové filozofické poznávanie a poznanie. Estetika sa zoberá vo všeobecnosti krásnom a jeho formami, zákonitosťami a snaží sa krásu ako ideál uchopiť a poznať v jej celosti. Rovnako sa snaží zachytiť isté kritériá ideálu, ktorý by krásno zachytával.

 

Filozofia dejín je tiež vednou disciplínou, ktorá sa zaoberá zákonitosťami istých dejinných udalostí. K vedným disciplínam filozofie zaraďujeme aj metodológiu, ktorá sa zaoberá metódami výskumu, pričom tieto metódy nielen popisuje a skúma ale hlavne navrhuje a kreatívne tvorí.


 

 

Otázky na opakovanie:

  1. Definujte, čo je to filozofia?

  2. Aké filozofické otázky poznáte?

  3. Kto sú to agnostici?

  4. Čo je to mytológia?

  5. Aký je hlavný rozdiel medzi mytológiou a filozofiou?


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. L. Kiczko a kol., Dejiny filozofie, SPN, Bratislava, 1997