William Occam a Johannes Duns Scotus

 Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

William Occam (1285-1349)

William Occam bol filozof - františkán, ktorý je známy svojou kritikou cirkvi v „temnom období“ stredoveku. Tvrdil, že pápež nie je neomylný a preto by nemal zasahovať do svetských záležitostí. Cirkev ho prenasledovala a nakoniec aj exkomunikovala. Študoval v Oxforde a po štúdiách odišiel do Paríža.

Occam boj predstaviteľom nominalizmu. Zaoberal sa problémom univerzálií a teda pravdivosti a skutočnosti všeobecných pojmov. Podľa neho je skutočné jedine to, čo je jednotlivé a nie to, čo je všeobecné. Všeobecné pojmy sú pojmy, ktoré si človek vytvoril na to, aby vedel pojmy jednotlivých vecí lepšie usporiadať či kategorizovať.

William Occam vo filozofii definoval 3 myšlienkové princípy. Sú to nasledovné:

1. Princíp všemohúcnosti: Boh je všemohúcny a jeho všemohúcnosť všetko zmôže. Boh dokáže zmeniť všetko. Všetky vzťahy a tiež všetky príčinnosti či veci. Tento svet by Boh dokázal prerobiť na úplne inú formu. Človek teda nemôže poznať príčinu a ani dôvody existencie vecí. Pre neho je všetko kontingentné (teda náhodné). Occam tvrdí, že svet, ako ho dnes poznáme, je jedna z možných variant sveta. Boh je dokonale slobodný, človek a celý svet náhodný. Occam tvrdí – Božské je slobodné, to čo nie je božské je náhodné. Pre človeka je chápanie stvorenia zahmlená vec, ktorú nikdy svojim rozumom nedokáže pochopiť.

2. Princíp protirečenia: To, čo nie je božské na jednej strane a Boha na strane druhej spája požiadavka neprotirečenia. Boh tvorí všetko, čo nie je protirečivé a na základe neprotirečivosti. Vďaka tomu môže Occam tvrdiť, že svet nie je iracionálny, ale naopak racionálny. V rámci sveta existuje istá postupnosť, logickosť.

3. Princíp ekonómie: „Occamova britva“ je pojem známy hlavne v oblasti ekonómie a platí ako tretí a posledný Occamov myšlienkový princíp. Occamova britva znie nasledovne: „Súcna sa nemajú hromadiť, ak to nie je nevyhnutné“. Tento princíp funguje na prísloví „menej je niekedy viac“. Occam odporúča, aby sme pri používaní definícií istých vecí alebo procesov, používali nevyhnutne len tie, ktoré majú čo najmenší počet pojmov. Takéto definície sú najlepšie. Occam podrobil tejto svojej teórii mnohé definície z oblasti teológie ako aj filozofie. Skritizoval dobovú metafyziku a pojmy ako „súcno“, „podstata“, „existencia“.

William Occam bol filozof, ktorý spolu s Johannesom Dunsom Scotom nastolili nový prúd myslenia, s ktorým sa môžeme stretnúť v období renesancie. Ide o empirické poznanie sveta a vyzdvihnutie individuálneho a nie všeobecného.

Johannes Duns Scotus (1270-1308)

Duns Scotus bol františkán. Študoval v Paríži o v Oxforde. Neskôr tu aj pracoval ako učiteľ. Jeho kariéra učiteľa mala pokračovať v nemeckom mestečku Köln am Rhein. Pracoval tu však len rok, keď umrel. Duns Scotus bol precízny rečník a jeho argumenty boli vždy dobre premyslené. Aj preto ho nazývali „dôkladný učiteľ“.

Vo svojej filozofii nadviazal na podobné učenie ako William Occam. Tvrdil, že naše prirodzené vedenie je možné len vtedy, keď je verifikované našimi zmyslami. Jedine to, čo sa dá overiť je možné dôkladne a dôsledne poznať. Iné veci, hlavne tie, ktoré sú za hranicami zmyslovosti môžeme poznať iba sprostredkovane a preto nie dôkladne ani dôsledne. Tvrdí, že príroda nasleduje jediný cieľ a to cieľ individualizácie Aby sme veci za hranicou zmyslov presne spoznali potrebujeme zjavenie. S týmto postojom súvisí aj jeho chápanie univerzálií.

Riešenie univerzálií videl predovšetkým v individualizácii. To, čo je všeobecné nie je poznateľné inak, ako sprostredkovanie. Individuálne pojmy však overiteľné sú a sú preto poznateľné. Tento nominalistický postoj je viditeľný aj u iných mysliteľov jeho doby.

Vo svojej filozofii sa dotkol aj „ľudskej vôle“. Človek je, čo sa vôle (výberu, rozhodovania) týka slobodný. Človek si predsa môže vybrať obsah predkladaný rozumom voľne a slobodne.

Duns Scotus vo svojich dielach kritizoval metafyziku a jej poznanie a učenie. Naopak je badateľný prechod k empirizmu. Scotus vyzdvihuje skúsenosť rovnako aj všetko individuálne. To je chápanie, ktoré je charakteristické pre renesančnú filozofiu.

Otazky na opakovanie:

1. Ako sa William Occam stavia k problému univerzálií?

2. Aké myšlienkové princípy zastával Occam?

3. Čo je to Occamova britva? – vysvetlite

4. Ako sa k univerzáliám stavia J. D. Scotus?

5. Ktoré vedenie je podľa J. D. Scotusa správne?

6. Prečo má J. D. Scotus prezývku „dôkladný filozof“?

Použitá literatúra:

1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

3. L. Kiczko a kol., Dejiny filozofie, SPN, Bratislava, 1997

Zdroj obrázkov:

http://www.andrewgough.co.uk/occam.html