Vypracovala: Juráková Beata
Protihabsburské stavovské povstania (povstania uhorskej šľachty) - boli ozbrojené povstania uhorských stavov, vedených uhorskými kniežatmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604- 1711. Odohrávali sa väčšinou na území Slovenska a mali negatívne následky pre hospodársky a spoločenský život krajiny.
Príčiny Obmedzovanie stavovských privilégií uhorskej šľachty – uhorská šľachta nechcela platiť dane ani prispievať na vojnové výdavky počas pätnásťročnej vojny (1593 - 1606) a tridsaťročnej vojny (1618 – 1648). V týchto vojnách dokonca uhorskí povstalci vystupovali ako spojenci habsburgovských nepriateľov – Osmanskej ríše (Turecka) alebo protihabsburských koalícií v strednej a západnej Európe. Násilná protireformáciaa rekatolizácia – Habsburgovci chceli násilne pokatolíčiť zväčša protestantské Uhorsko. Presadzovanie habsburského absolutizmu – vládne orgány boli sústredené vo Viedni (centralizácia) a Uhorsko malo byť akousi dŕžavou.
Priebeh povstaní
Povstania trvali vyše 100 rokov (1604 -1711). Prebiehali na území Sedmohradska (dnešné Rumunsko), odtiaľ sa šírili na východ Slovenska, do banských miest na stredné Slovensko a niektoré smerovali na západ Slovenska až po Bratislavu. Vojaci, bojujúci na strane uhorskej šľachty sa nazývali kuruci (prevažne Slováci a Rusíni). Habsburgovci si najímali žoldniersku armádu, jej vojaci sa nazývali labanci (najmä španielski a nemeckí žoldnieri). Medzi najvýznamnejšie patrili povstania:
Štefana Bočkaja (1604-1606), Gabriela Betlena (1619-1626), Juraja I. Rákociho (1643-1645), Imricha Tököliho (1678-1685), Františka II. Rákociho (1703-1711).
Povstanie Štefana Bočkaja (1604-1606) Na čele prvého stavovského povstania stál sedmohradský šľachtic Štefan Bočkaj (Bocskay). Príčina: rekatolizácia evanjelického kostola (dnes kostol Sv. Alžbety v Košiciach). Hlavný cieľ: zrušiť cisárske nariadenia o zaberaní majetkov šľachty a slobodné vyznávanie protestantizmu. Povstalci porazili cisárske vojská v Sedmohradsku, obsadili Košice a zmocnili sa veľkej časti východného Slovenska V roku 1605 vyvrcholili Bočkajove úspechy. Jeho vojská, posilnené tureckými oddielmi, sa zmocnili skoro celého Slovenska a podnikali vpády na Moravu do Sliezska a Rakúska. Výsledok: 23. júna 1606 uzavreli vo Viedni mier (Viedenský mier), ktorý zaručoval uhorskej šľachte väčšie zastúpenie v centrálnych úradoch, veliteľskom zbore a obsadenie úradu palatína (zástupcu kráľa). Stavom sa zaručovala náboženská sloboda. Štefan Bočkaj
Povstanie Gabriela Betlena (1619-1626) Povstanie vedené sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom (Bethlenom).
Hlavný cieľ: rovnaký cieľ, ako Bočkajovo povstanie. Vypuklo preto, lebo Habsburgovci nedodržiavali podmienky Viedenského mieru.
V auguste 1619vpadol na východné Slovensko, obsadil Košice a bol svojimi prívržencami vyhlásený za hlavu Uhorska a ochrancu protestantov. Jeho vojsko, posilnené tureckými oddielmi, preniklo až na západné Slovensko, kde sa zmocnilo Nových Zámkov, Trnavya na krátky čas aj Bratislavy. Na sneme v Banskej Bystrici (august 1620) zvolili stavy Gabriela Betlena za uhorského kráľa. Po porážke českého povstania na Bielej hore(8. november 1620) nastal obrat aj v Betlenovom povstaní. Počas roku 1621 sa cisárskym vojskám podarilo dobyť Bratislavu, Nitru a ďalšie mestá.
Výsledok: Gabriel Betlen preto uzavrel31. decembra 1621s cisárom mier v Mikulove. Vzdal sa dobytého územia a titulu uhorského kráľa. Uhorským stavom potvrdil cisárpráva a privilégiá sľúbené Viedenským mierom.
V ďalších protihabsburských akciách vystupoval Gabriel Betlen ako člen viacerých koalícií. Vojenské akcie trvali do roku 1626.
Koncom roku 1626uzavrel Gabriel Betlen v Bratislave mier, ktorý už do konca života neporušil.
Gabriel Betlen
Povstanie Juraja I. Rákociho (1643-1645)
Ďalším povstaním bolo vystúpenie Juraja I. Rákociho.
Hlavný cieľ: Rákoci sa vyhlásil za ochrancu nespokojných uhorských protestantov.
Zo Sedmohradska prenikol na východné Slovensko a ďalej na západné Slovensko, neskôr sa vrátil do Sedmohradska.
Výsledok: 16. decembra1645bol podpísaný Linecký mier. Juraj I. Rákoci získal do doživotnej držby sedem stolíc na severovýchode Uhorska. Linecký mier rozšíril slobodné vyznávanie náboženstva aj na poddaných, ale hlavne upevňoval moc a rozširoval majetok Rákóciovskej rodiny.
Juraj I. Rákoci
Povstanie Imricha Tököliho (1678-1685)
Všeobecná nespokojnosť prepukla roku 1678do otvoreného povstania, na čelo ktorého sa postavil Imrich Tököli (Thököly), bohatý kežmarský magnát z územia Slovenska.
Z východného Slovenska prenikol do oblasti banských miest a na Hornú Nitru. Kurucké hnutie sa osamostatnilo od Sedmohradska a jeho základňou sa stali stolice na severovýchode Uhorska. Cisár v roku 1681odvolal absolutistickú formu vlády a obnovil uhorskú ústavu. Keďže sa nedohodli v otázkach náboženstva, Imrich Tököli sa znovu chopil zbrane. Roku 1682 sa Imrich Tököli stal „kráľom Horného Uhorska“ - po maďarsky „tót királyi“ (slovenský kráľ) - ako vazal Osmanskej ríše (podobne ako Sedmohradsko).
V roku 1683 boli Turci boli porazení pri Viedni a začalo sa oslobodzovanie slovenského a maďarského územia - bolo oslobodené Štúrovo, Nové Zámky, Ostrihom, Budín.
V roku 1699 uzavrelo Turecko s habsburskou ríšou mier v Karlovciach, ktorým sa Turci vzdali územia v Uhorsku a boli definitívne vyhnaní z Uhorska. Porážka tureckých vojsk znamenala aj koniec Tököliho povstania (Tököli ušiel do tureckého exilu).
Po dobytí Prešova (1687) cisárskym vojskom tam za účasť v Tököliho povstaní popravili 24 protestantských šľachticov a mešťanov (vodcov Tököliho povstania, ktorí nestačili utiecť s Turkami). Táto udalosť dostala pomenovanie „prešovské jatky“ a organizátorom bol generál Caraffa. Snem v Bratislave (1687) priniesol upevnenie moci Habsburgovcov.
Imrich Tököli
Povstanie Františka II. Rákociho (1703-1711)
Posledné stavovské povstanie viedol František II. Rákoci, pravnuk Juraja I. Rákociho.
Upevnenie postavenia Habsburgovcov po vyhnaní Turkov a presadzovanie centralistických opatrení Viedňou vyvolalo znovu veľkú nespokojnosť v Uhorsku. V roku 1703dobyli Rákociho oddiely banské mestá a v nasledujúcich rokoch ovládli celé Slovensko. V Sedmohradsku v roku 1704Rákociho zvolili za sedmohradské knieža. V roku 1708 utrpelo Rákociho vojsko v bitke pri Trenčíne porážku. Povstanie sa skončilo v roku 1711 podpísaním mieru v Szatmári - ten znamenal koniec stavovských povstaní v Uhorsku. Rákoci ušiel do Poľska a neskôr do Turecka, kde aj zomrel.
František II. Rákoci
Dôsledky povstaní
Satmársky mier (Satumarský mier) bola dohoda o ukončení protihabsburského povstania medzi Františkom II. Rákocima cisárom Karolom III. uzavretá 1. mája 1711 v Satu Mare. Zástupca povstalcov Alexander Károli a cisársky zástupca Ján Pálfy uzatvorili 10 bodovú mierovú zmluvu, ktorá mala amnestovať povstalcov, chrániť slobodné vierovyznanie a zachovať slobody Uhorska a Sedmohradska. Satmárský mier ukončil posledné veľké protihabsburské povstanie v Uhorsku.
Pre Slovensko znamenali povstania spustošenie územia, šírenie hladu a chorôb, chudobu a spomalenie ekonomického rozvoja.
Habsburgovci prestali Uhorsku dôverovať, čo zapríčinilo znížený záujem o hospodársky rozvoj Uhorska – odvtedy bolo Uhorsko v porovnaní s Rakúskom ekonomicky zaostalejšie.
Úlohy:
1. Aké boli príčiny protihabsburských povstaní uhorskej šľachty?
2. Kto viedol najvýznamnejšie povstania uhorskej šľachty?
3. Kedy a ako sa skončilo posledné povstanie uhorskej šľachty?
4. Aké boli dôsledky povstaní?
Použitá literatúra:
1. Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996
2. Múcska, V. a Skladaný, M.: Dejepisná čítanka (2), Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2003
3. Kloc, J.: Dejepis pre 7. ročník základných deväťročných škôl, SPN, Bratislava 1968.
Obrazové materiály: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Bo%C4%8Dkaj
http://sk.wikipedia.org/wiki/Betlenovo_povstanie
http://www.spaniadolina.sk/prispevky/kostol_hist.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Imrich_T%C3%B6k%C3%B6li
http://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_II._R%C3%A1koci