Vypracovala: Mgr. Mária Martinkovičová, PhD.

 

 

Ovládať prvú pomoc teoreticky i prakticky by malo byt povinnosťou každého človeka. I keď si človek nie je istý v konkrétnom prípade, treba si uvedomiť, že akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna.

Následnosť krokov pri poskytovaní prvej pomoci prispôsobujeme situácii. V prípade, že nájdeme človeka, ktorý nereaguje, postupujeme bežne podľa týchto krokov:

 

1. Uvoľnenie dýchacích ciest

2. Zastavenie krvácania (najmä v prípade rozsiahleho, život ohrozujúceho,predovšetkým tepnového krvácania)

3. Dýchanie z úst do úst (v prípade zástavy dýchania)

4. Masáž srdca (v prípade zástavy srdcovej činnosti)

5.Privolanie odbornej zdravotníckej pomoci 

 

 

1. Uvoľnenie dýchacích ciest:

 

  • postihnutého položíme na rovnú podložku (na chrbát)
  • zakloníme hlavu
  •  ústa otvoríme tlakom na bradu
  • odstránime z ústnej dutiny nečistoty, vyberieme prípadnú protézu
  •  ak je zapadnutý jazyk do hrdla, tak ho bezodkladne vytiahneme

 


 Zdroj: http://lifelinewords.blogspot.com/2010_07_01_archive.html

Uvoľnenie dýchacích ciest

 

 

2. Zastavenie krvácania – pre poskytnutie účinnej prvej pomoci je nutným predpokladom, hlavne, ak ide o rozsiahle krvácanie. Ak pri obhliadke postihnutého nájdeme viaceré zdroje silného krvácania v prvom rade ošetrujeme krvácanie z tepny (farba krvi je svetlejšia) – čo môžeme urobiť viacerými spôsobmi:

 

stlačením – pomocou tlakového obväzu resp. pôsobením tlaku priamo na krvácajúce miesto – ak sa toto nachádza na:

Končatinách a hlave: - postačí obyčajný tlakový obväz; ak krv presakuje, použijeme hypomochlionový obväz, prípadne zvinutú gázu; končatinu dáme do zvýšenej polohy.

Hrudníku, bruchu, krku, alebo slabine: - krvácajúce miesto treba stlačiť rukou cez dostatočne hrubú vrstvu sterilnej gázy, v krajnom prípade možno použiť čistú vreckovku, košeľu a pod, ak nie je nič podobné nablízku, tlačiť na ranu priamo rukou (treba mať na pamäti, že vznik infekcie ako následok použitia nesterilného materiálu je menej nebezpečný ako vykrvácanie).

Ranu následne už neošetrujeme, ak treba (v prípade väčších zranení), znehybníme príslušnú časť tela.

Škrtidlo používamne len ak bola zranenému amputovaná končatina – viažeme v tom prípade na stehno alebo rameno.

 

Stláčaním tzv. tlakových bodov – čím sa zastaví prúdenie krvi k rane; tlakové body nájdeme na vnútornej strane v hornej časti končatín; tlačíme priamo na tepnu zásobujúcu poranenú časť tela a postihnutého položíme do vodorovnej polohy.

 

 

Zdroj:http://www.health.harvard.edu/fhg/firstaid/directPres.shtml

Tlakové body: (Brachial artery – brachiálna tepna na ramene; Radial a. – vretenná tepna; Femoral a. – stehenná tepna; Popliteal a. – kolenná tepna)


 

Zdroj:http://www.health.harvard.edu/fhg/firstaid/directPres.shtml

Zastavenie tepnového krvácania na hornej končatine (príklad)


 

 

3. Dýchanie z úst do úst (ak postihnutý nedýcha)

 

I. postup, ak postihnutým je staršie dieťa alebo dospelý

1.       položíme na chrbát a skontrolujeme priechodnosť dýchacích ciest (pozri bod 1);

2.       jednou rukou pridŕžame hlavu aby bola zaklonená – môžeme pod krk podložiť mäkší predmet; druhou rukou pridŕžame bradu (aby ostali otvorené ústa);

3.       prstami stisneme nos postihnutého, hlboko sa nadýchneme a svoje ústa priložíme na ústa postihnutého;

4.       silno vdýchneme vzduch do jeho pľúc. Toto urobíme 4 krát.

5.       vzduch do úst postihnutého vydychujeme v 5 sekundových intervaloch – po každom vydýchnutí svoje ústa oddialime a sledujeme unikanie vzduchu z úst a klesanie hrudníku – keď klesne, opakujeme vdýchnutie.

6.       priebežne kontrolujeme, či sa dýchanie postihnutého neobnovilo, v opačnom prípade pokračujeme až do príchodu lekára.

 

 

II. postup v prípade dojčiat a malých detí

1.       dieťa uložíme na chrbát a v prípade potreby mu prstom vyčistíme ústa;

2.       hlavičku dieťaťa jemne vyvrátime dozadu;

3.       silno sa nadýchneme ústa priložíme na jeho nos a ústa

4.       jemne vydýchneme vzduch do jeho pľúc (vydychujeme do úst i nosa zároveň – ale menší objem vzduchu ako pri dospelých (podľa veľkosti dieťaťa; u najmenších detí vydychujeme iba obsah úst)

5.       svoje ústa oddialime od tváričky dieťaťa a sledujeme, ako mu pľúc z uniká vzduch a klesanie hrudníka;

6.       vdych opakujeme každé 2 - 3 sekundy dovtedy, kým dieťatko nezačne dýchať samé alebo nepríde lekár.

 

 

III. Postup v prípade, že dýchaniuz úst do úst bráni poranenie tváre:

1.       postihnutého uložíme na chrbát a vyčistíme v prípade potreby ústa (bod 1) a nos.

2.       hlavu ako v predchádzajúcich prípadoch vyvrátime dozadu

3.       hlboko sa nadýchneme a priložíme svoje ústa na jeho nos; ústa postihnutého zavrieme podvihnutím brady

4.       vydýchneme vzduch do nosa postihnutého, následne mu otvoríme ústa aby mohol vzduch voľne unikať.

5.       opakujeme v cca 5 sekundových intervaloch až do obnovy dýchanie alebo príchodu záchranárov.


 

Zdroj:http://home.utah.edu/~mda9899/cprpics.html

a                                                 b

Obnovenie činnosti dýchania u dospelých: Dýchanie a) z úst do úst b) z úst do nosa

 


 

 

4. Obnovenie činnosti srdca – vykonávame nepriamu masáž srdca

 

I. Postup, ak postihnutým je dospelý (alebo staršie dieťa - od cca 8 rokov)

1.       Postihnutého uložíme na rovnú a pevnú podložku.

2.       Kľakneme si k postihnutému (kľaknutie ju nutné, aby boli stlačenia dostatočne silné). Dlane položíme na hrudnú kosť - na spojnicu medzi prsnými bradavkami, ruky v lakťoch vystrieme – nasmerujeme ich kolmo na hrudník.

3.       Prudko a krátko stláčame hrudník do hĺbky najmenej 5 cm (po zatlačení ihneď (úplne) uvoľníme) s frekvenciou aspoň 100 krát za minútu.

4.       Priebežne kontrolujeme či nenaskočil pulz (hmatom).

 

 

Ak postihnutý okrem zástavy srdca i nedýcha prevádzame spolu s masážou srdca i dýchanie z úst do úst a to v pomere 30:2 (30 stlačení hrudníka : 2 vdychy). Hovoríme o kardiopulmonálnej resuscitácii – skratka KPR alebo CPR.

Pokračujeme do „naskočenia“ vitálnych funkcií alebo do príchodu záchranárov. V prvom prípade po obnove činnosti srdca a dýchania postihnutého uložíme do stabilizovanej polohy (a čakáme na lekára, pričom kontrolujeme vitálne funkcie)

 

 

II. Postup, ak postihnutým je dieťa – v podstate je zhodný s postupom pri dospelých; rozdiely:

1.       hrudník stláčame do hĺbky u dojčiat 4 cm, u väčších detí 5cm; u dojčiat pomocou dvoch prstov, dôležité je kompletné uvoľnenie hrudníka

2.       frekvencia stláčania hrudníka: u  dojčaťa a detí aspoň 100 x, nie však viac ako 120 x za minútu

 

Ak dieťa zároveň aj nedýcha:

3.       začíname piatimi úvodnými vdychmi; pomer stláčania hrudníka a vdychov je u novorodencov 3:1, u dojčiat a detí 30:2

 

 

Zdroj:http://bensoncheng.wordpress.com/2010/03/18/when-to-start-cpr-and-how-to-do-it/cpr/

Správne uloženie rúk pri nepriamej masáži srdca


 

5. Privolanie odbornej zdravotníckej pomoci: najlepšie ešte pred začatím poskytovania prvej pomoci, alebo ak niekto iní môže zavolať lekára. Na Slovensku, rovnako ako v iných štátoch Európskej únie, platí jednotné tiesňové číslo – 112, na Slovensku i v Českej republike platí však i „staré“ číslo – 155 (pre lekársku pomoc).

 

 

 

Zopakuj si:

1.       Kde sa nachádzajú tlakové body?

2.       Ako obvykle postupujeme, ak nájdeme zraneného?

3.       Aké sú telefónne čísla prvej pomoci na Slovensku, v Európskej únii a mimo nej?

 

Použitá literatúra:

http://www.lf.upjs.sk/ceea/doc/15_Trenkler_KPR_2010_Suhrn.pdf

http://www.zachranarizilina.wbl.sk/Prva-pomoc.html

http://www.dovera.sk/sp/prevencia/urazy/prva-pomoc/dychanie-z-ust-do-ust/

vlastné poznámky

www.statpedu.sk

 

 

Obrázky:

http://www.blscprtraining.com/online-cpr-certification.php

http://lifelinewords.blogspot.com/2010_07_01_archive.html

http://www.health.harvard.edu/fhg/firstaid/directPres.shtml

http://www.health.harvard.edu/fhg/firstaid/directPres.shtml

http://home.utah.edu/~mda9899/cprpics.html

http://bensoncheng.wordpress.com/2010/03/18/when-to-start-cpr-and-how-to-do-it/cpr/