Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

Erich Maria Remargue – svetová medzivojnová literatúra


  • Predstaviteľ nemeckej medzivojnovej literatúry.

  • Významný predstaviteľ expresionizmu.

  • Označovaný je aj ako nemecko-švajčiarsky autor.

  • Autor známy predovšetkým svojou protivojnovou tvorbou.

  • E. M. Remarque prvýkrát v literatúre použil v súvislosti s mladou vojnovou generáciou termín „stratený“.


 

„Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a povrchní – myslím, že sme stratení.“


 

Často preto dochádza k omylu, že je autor zaraďovaný medzi členov stratenej generácie, ktorá bola skupinou amerických autorov.


Expresionizmus – vznikol v 20. tych rokoch 20. storočia v Nemecku. Jeho cieľom bolo poukázať na surovosť sveta, bojovať proti vojne, násiliu, fašizmu. Zachytáva vnútorný svet postáv, ich individualitu. Postavy prežívajú pocity úzkosti, skepsy, dezilúzie a živelnej vzbury.


 

 

Základné životopisné údaje:


  • 1898 – 1970

  • Vlastné meno: Erich Paul Remark

  • Narodil sa v severonemeckom meste Osnabrück v rodine knihára.

  • Krátko po štúdiách sa dostal na front 1. svetovej vojny, kde veľmi rýchlo pochopil nezmyselnosť a krutosť vojny. Uvedomil si, že je potrebné bojovať proti vojne, prehlbovať humanizmus v ľuďoch a v živote.

  • Vojnu prežil ako radový vojak - dobrovoľník.

  • V roku 1917 bol zranený črepinami z granátu na ľavej nohe, pravom ramene a krku.

  • Po vojne bol postupne účtovníkom, obchodníkom, cestujúcim, organistom, učiteľom, novinárom a venoval sa spisovateľskej práci.

  • Veľmi citlivo reagoval na nástup fašizmu v Nemecku. S uvedenou ideológiou nesúhlasil, preto v roku 1932 emigroval do Švajčiarska.

  • Po vypuknutí vojny v  roku 1939 odišiel do USA.

  • Zomrel v roku 1970 v mestečku Locarno (Švajčiarsko).


 

 

Tvorba:


Na západe nič nové – viď. ďalej


Cesta späť – román – voľné pokračovanie románu Na západe nič nového


Po vojne sa vojaci, ktorí mali to šťastie, vracajú domov. Ich začlenenie sa do spoločenského života, ich život v mieri je ťažký a sprevádzaný mnohými psychickými traumami. Aj uvedený román je silným protestom autora voči vojne.


Traja kamaráti – román


Príbeh sa odohráva v medzivojnovom Nemecku, ktorého situáciu v uvedenej dobe komplikovala nezamestnanosť, inflácia, sociálne nepokoje. Na pozadí uvedených problémov sledujeme krásny príbeh lásky a priateľstva, príbeh tragicky sa končiacej lásky, príbeh ľudskej osamelosti. Hlavnú myšlienku diela najlepšie vyjadrujú slová jedného z hrdinov:


 

„Žijeme iba z ilúzií minulosti a na úver budúcnosti.“


Víťazný oblúk – román


Noc v Lisabone – román


V uvedených dvoch románoch sa stretávame s problematikou nemeckých exulantov v zahraničí. Autor spracoval príbehy ľudí, ktorí z Nemecka utiekli kvôli zlej celospoločenskej situácii, kvôli nesúhlasu s fašizmom. Doma im hrozila smrť a v azyle sa stretli s nepochopením, nedôverou a neistotou.


Čas žitia a umierania – román


Príbeh uvedeného diela sa odohráva v období 2. svetovej vojny a zachytáva udalosti počas bojov nemeckej armády na území Sovietskeho zväzu. Zobrazuje osudy obyčajného vojaka nemeckej armády Ernesta Graebera, ktorý si aj v najťažších chvíľach chce zachovať ľudskú tvár. Ako vojak wehrmachtu prešiel bojiskami Francúzska, severnej Afriky a východného frontu. Počas bojov sa dostane na dovolenku domov. Počas dovolenky sa zoznámi s Alžbetou a ožení sa s ňou. Po návrate na front sa zúčastní akcie na záchranu zajatých partizánov. Počas akcie ale zomiera.


Čierny obelisk – sociálno-kritický román


Uvedený román je návratom autora k udalostiam 1. svetovej vojny. Hlavnou postavou románu je Ludwig Bodmer. Vrátil sa domov z vojny, zamestnal sa v kameňosochárstve, privyrábal si ako organista, zoznámil sa s duševne chorou Geneviévou. Z obáv pred nacizmom sa uchýlil do emigrácie a domov sa vrátil až po vojne. Dielo nesie autobiografické prvky.


Nebo nepozná obľúbencov – román


Uvedený román patrí medzi najvýznamnejšie diela autora z obdobia konca jeho tvorby. Hlavnou postavou je automobilový pretekár Clerfayt, ktorý sa zoznámi s Lilian, pacientkou pľúcneho sanatória. Vydajú sa cestou autom naprieč viacerými krajinami – prechádzajú cez Švajčiarsko, Taliansko a istý čas pobudnú v Paríži. Z ich náhodného stretnutia sa postupne vyvinie láska. V jeden deň ale Clerfayt zahynie na pretekoch. Lilian vtedy ostávalo už len niekoľko dní života. Román je nádherným príbehom dvoch ľudí, ktorí dokážu milovať aj v najťažších životných situáciách.


Tiene v raji – román


Uvedený román vyšiel až po autorovej smrti. Dotýka sa života emigrantov v USA.



 

NA ZÁPADE NIČ NOVÉ – román


Kniha je „... pokusom podať správu o generácii, ktorá bola zničená vojnou – hoci unikla jej granátom“.


  • Román vyšiel v roku 1928 a okamžite sa stal svetovým bestsellerom.

  • Výrazne protivojnové dielo.

  • Celý dej románu sa odohráva na bojisku.

  • Jeden z najpresvedčivejších obrazov udalostí 1. svetovej vojny.

  • Román vychádza z autobiografických zážitkov autora. Autor nič neprikrášľoval, nemenil, nepridával.

  • Román o zničených nádejách, životoch, ideáloch mladých ľudí.

  • Román je výpoveďou hlavnej postavy Paula – autobiografická postava.


 

Kompozícia románu:


  • Román sa skladá z 12 kapitol označených číslom.

  • Dej diela je uvedený mottom:


 

„Táto kniha nechce byť obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú – poznačila vojna – i keď unikla jej granátom.“


  • Hlavná dejová línia románu je slabá. Román ponúka jednotlivé obrazy zo života a smrti mladých vojakov a tie spája postava Paula Bäumera. Sledujeme jeho životné osudy v tyle, na bojisku, v čase pokoja. Dej je prerušovaný rozhovormi s ostatnými vojakmi, úvahami o príčinách vojny, o kamarátstve, o zbytočnosti vzdelania vo vojnovom svete,...

  • V románe je uplatnená aj retrospektíva – vďaka retrospektíve sa dozvieme, prečo sa spolužiaci rozhodli ísť dobrovoľne na front pred dokončením štúdia, ako prešlo vojenským výcvikom.

  • Hlavné postavy románu: Paul Bäumer, Kammerich, Katzinsky, Müller, Albert Kropp, Detering, Tjadem, Kantorek...


 

 

Paul Bäumer:


  • Celý román je jeho výpoveďou.

  • Posledných osem riadkov je informáciou, že Paul zomrel v októbri 1918.

  • Paul spolu so svojimi spolužiakmi sa pod vplyvom učiteľa Kantoreka dobrovoľne prihlásil na front.

  • Z jeho triedy sa v jednej jednotke ocitli siedmi.

  • Postupne všetci zomierajú, posledný zomrie Paul.

  • Paul mal dvadsať rokov. Bol to veľmi citlivý, jemný chlapec, písal básne, dokonca mal rozpísanú drámu Saul.

  • Pochádzal z chudobnejších rodinných pomerov, doma ho ešte čakali rodičia a sestra.

  • Jeho rodina bola súdržná, Paula mali všetci veľmi radi.

  • Paul sa domov dostal prvýkrát až po dvoch rokoch. Našiel doma chorú matku, mala rakovinu, otec tvrdo pracoval, aby jej mohol zaplatiť liečenie. Paul sa doma cítil ako v cudzom prostredí, nevedel si zvyknúť na civil.

  • Na fronte Paul prežíval veľmi ťažké okamihy. Najťažším bol moment, keď videl umierať vojaka, ktorého sám zabil. Kým vojak ešte žil, snažil sa mu pomôcť. Mŕtvemu prezrel doklady, zistil, že to bol Gérald Duval, francúzsky typograf. Zapísal si aj jeho adresu a snažil sa sám seba presvedčiť, že sa neskôr postará o jeho rodinu.

  • Najvyššou hodnotou na fronte sa pre chlapcov stalo kamarátstvo. Paul je dobrým kamarátom mnohým, snaží sa im uľahčovať život, upokojovať ich,...


 

Kammerich:


  • Prvý ranený v románe, ranený do nohy, ktorú mu napokon amputovali.

  • Slabý chlapec, rozmaznávaný matkou, ktorá sa nevedela zmieriť s tým, že išiel na front.

  • Po zranení umiera. Pred úmrtím poručí svoje dobré čižmy Müllerovi, ktorý mal nohy samý pľuzgier.


 

Katzinsky:


  • Štyridsiatnik, jeden z najstarších spomedzi vojakov. Správal sa k nim otcovsky, priateľsky.

  • Bol ženatý, nevzdelaný, ale bystrý, schopný reagovať na rôzne podnety, prispôsobiť sa. Má šiesty zmysel a vie vycítiť nebezpečenstvo. Bol povolaním obuvník, ale vyznal sa v každom remesle, vedel vždy pomôcť a mnohé veci opraviť.

  • Pre chlapcov je nenahraditeľný, dokázal ich povzbudzovať, poradiť im, ochraňoval ich.


 

Müller:


  • Od umierajúceho Kammericha dostal čižmy, dlho ich ale neponosil. Trafila ho do brucha svetlica. Žil v strašných bolestiach ešte pol hodiny. Čižmy poručil Paulovi a po ňom ich mal nosiť Tjadem.

  • Kamaráti ho stihli pochovať.

  • Nesplnil sa mu jeho sen – maturita. Aj na fronte všade nosil so sebou knihy a učebnice, učil sa aj počas guľometnej paľby.


 

Kropp:


  • Spomedzi všetkých bol najbystrejší a jediný bol slobodník.

  • Je mysliteľ, stále prednášal svoje postoje, názory, uvažoval nad koncom vojny. Nevie si ani predstaviť, čo by robil. Napadne mu iba jedno – opil by sa.

  • Počas bojov ho ranili do kolena, nohu mu amputujú, zle to znáša.

  • Po čase dostane protézu, ale už nikdy nebude ako predtým, veľmi sa zmení, je vážny a zadumaný.

 

 

Detering:


  • Sedliak, ktorý neustále myslí na svoju ženu a hospodárstvo. Nevie pochopiť, čo robí v cudzej krajine, keď ho doma čaká neobrobená zem.

  • Nevie sa zmieriť s tým, že vo vojne umierajú aj zvieratá, zúril, keď videl napr. postreleného koňa.

  • Každý deň sa snaží zohnať si noviny a zisťuje, či v jeho kraji je dobré počasie, či nezmokli sená,...

  • Keď opäť rozkvitnú stromy, nevydrží to, chodí celý zasnený s rozkvitnutou čerešňovou halúzkou a ráno je jeho miesto prázdne.

  • Detering sa rozhodne ujsť domov, pri prvej možnej príležitosti ho chytia žandári a uväznia.

  • Nikto ho viacej nevidel.


 

Tjadem:


  • Mladý zámočník, najväčší „žráč“ medzi vojakmi. Je neustále hladný.

  • Nenávidí vojnu, snaží sa rebelovať, protestovať.

  • Nemá vzdelanie, nad všeličím sa čuduje, najviac nad vojnou, ktorej vôbec nerozumie. Nejde mu do rozumu, ako môže vypovedať vojnu krajina krajine.


 

Kantorek:


  • Triedny učiteľ chlapcov.

  • Na hodinách telocviku vedie plamenné reči o vlastenectve, o povinnostiach voči drahej vlasti.

  • Celá trieda sa pod jeho vplyvom rozhodne ísť na front. Všetci sa prihlásili dobrovoľne.

  • Chlapci sa hanbili priznať, že majú strach.

  • Aj Kantorek musel neskôr narukovať, dostal sa pod velenie jedného zo svojich žiakov, ktorý sa mu „odmenil“ tým, že mu dal najbiednejšiu uniformu a neustále ho za niečo kritizoval.

  • Kantorek s odstávajúcimi ušami a krivými nohami pôsobil smiešne – on, ktorému nikto a nikdy nesmel protirečiť.


 

Krátky príbeh:


Rozprávač a ústredná postava románu, stredoškolský študent Paul Bäumer, sa po vypuknutí prvej svetovej vojny pod vplyvom propagandy a vlasteneckého nadšenia prihlási spolu so spolužiakmi z gymnázia dobrovoľne do armády. Spomína na to už ako vojak vo chvíľach odpočinku po návrate z boja. Retrospektívne uvádza množstvo príhod z desaťtýždňového výcviku plného šikanovania, z budovania zákopov na západnom fronte i z prvých bojových stretnutí. Pokračuje opisom vojnových hrôz, bombardovania, plynových útokov, krvavých bojov muža proti mužovi. Spomína aj na prejavy ľudskej spolupatričnosti, súdržnosti, nezištnej obetavosti a vojnového priateľstva na život a na smrť. Paul na základe osobných skúseností s vojnou vytriezvie z nacionalistického opojenia a uvedomí si nezmyselnosť vojnového besnenia. Prispeje k tomu v lete 1918 smrť jeho priateľa Katzinského, ktorého zasväcoval do frontového života.

Absurditu vojny potvrdzuje Paulova smrť, o ktorej sa referuje v závere románu, v jednom z posledných vojnových dní v októbri 1918, keď oficiálne správy z frontu oznamovali, že „na západe nič nového“.


 

Krátka ukážka:


Mlčanie sa vlečie. Hovorím a musím hovoriť. Preto sa mu prihováram: „Kamarát, nechcel som ťa zabiť. Keby si sem skočil ešte raz, neurobil by som to, ak by si bol aj ty rozumný. Ale predtým si bol pre mňa iba myšlienkou, kombináciou, čo žila v mojom mozgu a vyvolala rozhodnutie – zaklal som túto kombináciu. Teraz však vidím, že si človek ako ja. Myslel som na tvoje ručné granáty, na tvoj bodák a na tvoje zbrane – teraz vidím tvoju ženu a tvoju tvár a to, čo máme spoločné. Odpusť mi, kamarát! Vidíme to vždy príliš neskoro. Prečo nám vždy neprízvukujú, že ste tak isto ako my úbohí psi, že vaše matky sa takisto strachujú ako naše a že máme rovnaký strach pred smrťou a rovnaké zomieranie a rovnakú bolesť. Odpusť mi kamarát. Ako si mohol byť mojím nepriateľom? Keby sme odhodili tieto zbrane a tieto uniformy, mohol by si byť takisto mojím bratom ako Kat a Albert. Vezmi si mojich dvadsať rokov, kamarát, a vstaň – zober si viac, lebo neviem, čo si s ním počnem.


 

 

Zopakujte si:


  1. Uveďte základné životopisné údaje uvedeného autora.

  2. Vymenujte jeho najvýznamnejšie diela a ich stručnú charakteristiku.

  3. Uveďte hlavné postavy diela Na západe nič nového.

  4. Vysvetlite najdôležitejší význam diela Na západe nič nového.


Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1. vyd. 1997. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-43-4

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2010. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 3. vyd. 1987. Obzor. Bratislava. ISBN 65-004-87

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

www.wikipedia.org./wiki/Erich_Maria_Remarque