Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

Spoločensko – politické podmienky:

 

Najdôležitejšie historické udalosti uvedeného obdobia:

 

  1. Prvá svetová vojna – 1914 - 1918

  2. Povojnová hospodárska kríza – 1918 – 1922 (1923)

  3. Nástup fašizmu – 20.-te roky 20. storočia

  4. Veľká hospodárska kríza – 1928 – 1932 (1933)

  5. Druhá svetová vojna – 1939 - 1945


 

 

1. svetová vojna - 1914 – 1918

 

  • 1. svetová vojna predstavovala vážnu a veľmi nepríjemnú udalosť v dejinách ľudstva.

  • Priniesla množstvo mŕtvych (nielen na vojakoch, ale aj na civilistoch), množstvo materiálnych škôd, psychické traumy, duchovný otras.

  • Vo vojne boli prvýkrát v dejinách okrem tradičných zbraní použité aj nové zbrane a výdobytky vedy a techniky, napr. bomby, lietadlá, bojový plyn, tanky.

  • Vojna zasiahla mnohé územia, mnohé krajiny, najmä však európske. Vo vojne bojovali proti sebe dva bloky krajín: dohodové a ústredné mocnosti.

  • Roku 1918 vypukla v Európe epidémia španielskej chrípky, ktorá zabila viac ľudí ako vojna.

  • Po vojne došlo k mnohým geopolitickým zmenám, ktoré priniesli vznik nových štátov v Európe.

  • Medzi novovzniknuté štáty patrilo napr. Československo, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Juhoslávia, Rumunsko.

  • Zároveň sa začali formovať nové politické systémy – na západe demokratický, v Rusku už počas vojny prevzali moc boľševici, v Taliansku krátko po vojne začal vývoj fašizmu, ktorý sa postupne rozšíril aj do ďalších krajín Európy.

 

 

Povojnová hospodárska kríza – 1918 – 1922 (1923)

 

  • Vypukla krátko po 1. svetovej vojne.

  • Priniesla nedostatok pracovných príležitostí, prepúšťanie, nezamestnanosť, ekonomické a finančné problémy, rast inflácie, problémy v priemysle i v poľnohospodárstve.


 

Nástup fašizmu

 

  • Formovať sa začal v dobe povojnovej hospodárskej krízy.

  • Fašizmus vznikol v 20. -30. - tych rokoch v Taliansku a Nemecku, kde sa stal vládnou ideológiou.

  • Pôvodnou krajinou vzniku fašizmu bolo Taliansko. Jeho zásady prebral nemecký nacizmu, ale prevýšil ho zvrátenosťou a brutálnosťou.

  • Fašizmus prenikol aj do Španielska.

 

 

Veľká hospodárska kríza – 1928 – 1932 (1933)

 

  • Ďalšia hospodárska kríza v medzivojnovom období.

  • V porovnaní s povojnovou hospodárskou krízou väčšia, s väčším množstvo nezamestnaných, s vysokým vysťahovalectvom, s veľkými problémami v obchode, priemysle, v poľnohospodárstve,...

 

 

2. svetová vojna - 1939 – 1945

 

  • Považovaná za najhoršiu, najbrutálnejšiu a najkrvavejšiu vojnu v dejinách ľudstva.

  • Zahynulo v nej okolo 50 miliónov ľudí – vojakov i civilistov.

  • Priniesla zo strany Nemecka aj systematické vyvražďovanie - Židia, Rómovia, neskôr aj slovanské obyvateľstvo,...

 

 

 

Literárna situácia:

 

  • Dominuje snaha autorov čo najlepšie zobraziť dobu, jej dominantné udalosti, pocity,...

  • Pokračuje tradícia realizmu 19. storočia (realizmus – snaha o objektívne, pravdivé zobrazenie skutočnosti)

  • Zo žánrov dominuje poviedka, novela a román.

  • Vznikajú rozsiahle spoločenské kroniky:


T. Mann – Buddenbrookovci

M. Gorkij – Podnik Artamanovcov


  • Rozsiahle romány, napr. román – rieka:


R. Rolland – Ján Krištof

T. Dreiser – Americká tragédia

M. Šolochov – Tichý Don


  • Kriticko-realistické romány – zamerané na sociálnu situáciu v spoločnosti.

  • Socialisticko-realistické romány – súvisia so stalinizmom v Rusku, kde na ustanovujúcom zjazde Zväzu sovietskych spisovateľov bol socialistický realizmus vyhlásený za jediný smer spojenia realizmu s revolučným romantizmom.

  • Objavujú sa pokusy o modernizáciu prózy – napr. sa začali využívať reportážne postupy (J. D. Passos), metóda prúdu vedomia (M. Proust, J. Joyce),...

  • Významné postavenie má aj historický román, naturalistický román, detektívna literatúra, literatúra faktu, science fiction, antiutópia.

 

 

 

Najvýznamnejšie literárne smery medzivojnového obdobia:

 

EXPRESIONIZMUS – z fran. slova expression – výraz

  • Smer moderného, avantgardného umenia prvej štvrtiny 20. storočia.

  • Termín expresionizmus pochádza od H. Waldena, vydavateľa berlínskeho časopisu Der Sturm, ktorý ním označil všetky moderné umelecké smery .

  • Prejavil sa nielen v literatúre, ale aj napr. vo výtvarnom umení, dramatickom umení.

  • Vznikol v Nemecku.

  • Expresionistické dielo zachytáva predovšetkým citové reakcie autora na rôzne zážitky zo skutočnosti.

  • Vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je vo svete bezmocný, stratený.

  • Zároveň vyjadruje akési presvedčenie, že je potrebné zjednotenie sa ľudí a vytvorenie akéhosi nového ľudstva na základe všeobecného zbratania sa.

  • Autori detailne zobrazujú skutočnosť, zveličujú najmä najodpudivejšie scény a zážitky.

  • Zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti.

  • Pohľad autorov na svet a život je pesimistický, kritický, skeptický.

  • Postavy vždy túžia – túžia po harmónii, láske, po lepšom, krajšom živote, po úniku zo spoločnosti.

  • Diela sú výrazne postavené na rozpore medzi snom a skutočnosťou, medzi túžbou a realitou.

  • V dielach je mimoriadne dôležitý pohľad na psychiku postáv – dominujú pocity úzkosti, prázdnoty, bolesti, skepsy, bezmocnosti, beznádeje.

 

Hlavní predstavitelia:

 

Erich Maria Remarque – nemecko – švajčiarsky autor

Na západe nič nové – román

Cesta späť – román

Traja kamaráti – román

Víťazný oblúk – román

Noc v Lisabone – román,...

 

Thomas Mann – nemecký autor

Buddenbrookovci – románová kronika

Čarovný vrch – román

Jozef a jeho bratia – románová epopeja,...

 

Hermann Hesse – nemecký autor

Pod kolesom - autobiografický román (novela)

Stepný vlk, Narcis a Goldmund – romány,...


 

 

STRATENÁ GENERÁCIA – lost generation

  • Označenie generačne blízkej skupiny amerických autorov – básnikov a prozaikov.

  • Názov stratená generácia vymyslela Gertrude Steinová, experimentálna prozaička, ktorá dlhé roky žila a tvorila v Paríži.

  • Tvoriť začali v 20. rokoch 20. storočia.

  • Išlo o autorov, ktorých život a tvorba boli výrazne ovplyvnené 1. svetovou vojnou. Vojnu spoznali osobne, odmietajú ju.

  • Išlo najmä o mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojísk 1. svetovej vojny, ale nevedeli sa prispôsobiť novej situácii v živote, cítili sa stále „stratení“.

  • Základnou témou ich diel je sklamanie, skepsa, smútok z rozkladu spoločnosti a sveta.

  • Hlavní hrdinovia ich diel sú ľudia citliví, hľadajúci istotu v živote.

  • Najcennejšou hodnotou v živote hrdinov je priateľstvo.


Hlavní predstavitelia:

 

Ernest Hemingway – americký autor

Zbohom zbraniam – román

Komu zvonia do hrobu – román

Slnko aj vychádza – román

 

John Dos Passos – americký autor

USA – románová trilógia

 

Francis Scott Fitzgerald – americký autor

Na prahu raja – román

Veľký Gatsby – román

Nežná je noc - román

 

William Faulkner – americký autor

Sartoris – román

Bľabot a bes – román

 

Harry Sinclair Lewis – americký autor

Babbitt – román

 

Theodore Dreiser – americký autor

Americká tragédia - román

Sestra Carrie – román


 

 

KONŠTRUKTIVIZMUS – z lat. slova constructio – zostrojenie

  • Literárny smer, ktorý vznikol v Rusku a zaznamenal tam aj najväčší rozvoj.

  • Prejavil sa aj v architektúre, filme a vo výtvarnom umení.

  • Kladie dôraz na racionálnu a konštrukčnú štruktúru umeleckého cieľa.

  • Autori sa usilovali o racionalizáciu literárnej tvorby, dôraz kládli na významovú stránku diela, námet a úsporné vyjadrovanie.

  • Skupina zanikla v roku 1930.


Hlavný predstaviteľ:

 

Michail Bulgakov – ruský autor

Majster a Magdaléna – román

Biela garda - román


 

 

SOCIALISTICKÝ REALIZMUS

  • Vznikol v Rusku.

  • Zakladateľom bol Maxim Gorkij.

  • Založený na schematizme.

  • Schematicky sa dodržiavali princípy:


  1. Triednosť – výber robotníckeho alebo roľníckeho prostredia, robotníckej postavy.

  2. Straníckosť – využitie marxisticko – leninskej ideológie, zdôrazňovanie triednych rozdielov medzi ľuďmi, víťazstvo komunistických myšlienok, výber kladných hrdinov propagujúcich komunistické myšlienky,...

  3. Ľudovosť – jednoduché formy bez experimentovania, jazyk „ľudu“.

  4. Pravdivosť – „odhaľovanie“ historickej pravdy.

  5. Vyjadrovacie prostriedky literárneho diela, kulisy, scéna v divadle boli bez extravagancie, zrozumiteľné aj pre nevzdelaných ľudí.

 

Hlavní predstavitelia:

 

Maxim Gorkij – ruský autor

Makar Čudra – romantické poviedky

Foma Gordejev – román

Matka – román

Podnik Artamanovcov – román

 

Michail Šolochov – ruský autor

Osud človeka – román

Donské poviedky – poviedky

Tichý Don – románová epopeja

Rozoraná celina - román


 

Ďalší predstavitelia svetovej medzivojnovej literatúry:

 

VIRGINIA WOOLFOVÁ - anglická autorka

JAKUBOVA IZBA – román

PANI DALLOWAYOVÁ – román

K MAJÁKU – román

 

JAROSLAV HAŠEK – český autor

OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA za světové války – humoristický protivojnový román

 

KAREL ČAPEK – český autor

KRAKATIT– román

R. U. R. – román

 

FRANZ KAFKA – nemecky píšuci český autor židovského pôvodu

PROCES – román


 

 

Zopakujte si:

  1. Vysvetlite spoločensko-politické podmienky rozvoja medzivojnovej svetovej literatúry.

  2. Pomenujte najvýznamnejšie literárne smery uvedeného obdobia a uveďte ich charakteristiku.

  3. Vymenujte hlavných predstaviteľov svetovej literatúry v medzivojnovom období.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 2. 1. vyd. 1997. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-43-4

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2010. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 3. vyd. 1987. Obzor. Bratislava. ISBN 65-004-87

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6