Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Ľudová slovesnosť má nezastupiteľné miesto v kultúrnom vývine každého národa.
Folklór – názov vznikol v Anglicku v 19. storočí. Názov pochádza zo slova folklore – vedomosti ľudu.
Folkloristika (národopis, etnografia) – veda, ktorá sa zaoberá výskumom folklóru.
Ľudovú kultúru tvorí:
-
Ľudová slovesnosť
-
Ľudová hudba
-
Ľudový tanec
-
Ľudové zvyky a obyčaje
-
Ľudové výtvarníctvo
-
Ľudová architektúra (staviteľstvo)
Ľudová slovesnosť:
-
Jedná sa o slovesné výtvory.
-
Vznikala v ľudovom kolektíve.
-
Nepoznáme jej konkrétneho autora.
-
Šírila sa ústnym podaním.
-
Šírila sa z pokolenia na pokolenie.
-
Má teda rôzne varianty a modifikácie (obmeny).
-
Vznikala pri práci i pri zábavách a významných príležitostiach (svadby, krsty, pohreby,...)
-
Jej počiatky spadajú ešte do čias predtriednej spoločnosti.
-
Je omnoho staršia ako umelá literatúra.
-
Ľudová slovesnosť výrazne ovplyvnila vývoj umelej literatúry – najmä napr. v období romantizmu. Mnohí autori vychádzajú vo svojej tvorbe práve z ľudovej slovesnosti.
-
Ľudová slovesnosť nikdy nezanikla, súbežne sa rozvíjala spolu s umelou literatúrou a rozvíja sa aj dnes.
Druhy a žánre ľudovej slovesnosti: Rozdeľujeme ich na:
-
Básnické – lyrické a epické
-
Prozaické
-
Dramatické
Básnické žánre ľudovej slovesnosti: Lyrické:
ĽÚBOSTNÉ PIESNE – piesne o láske, vyznania lásky,... Mnohé z nich súvisia napr. so svadobnými obradmi a pôvodne boli ich súčasťou. Majú rôznu náladu. Často sú veselé, radostné, ale aj smutné.
Čerešničky, čerešničky
Čerešničky, čerešničky, čerešne,
vy ste sa mi rozsypali po ceste.
Kto vás nájde, ten vás pozbiera,
ja som mala včera večer frajera.
Bol to šuhaj maľovaný, jak ruža,
toho som si vyvolila za muža,
ani by mu robiť nedala,
len by ťa pre krásu doma chovala.
Niekoľko ďalších príkladov ľudových piesní: Láska, Bože, láska... Kukulienka, kde si bola... Červené jabĺčko Cez Oravu bystrá voda Červená ruža Chodíme, chodíme
SVADOBNÉ PIESNE – piesne, ktoré majú najmä tému spoločnú s ľúbostnými piesňami. Boli teda súčasťou svadobných príprav i svadobného obradu. Tematicky sa zameriavali najmä na mladuchu. Časť svadobných piesní má žartovný až bujarý charakter. Spievali sa najmä pri svadobnej hostine a prekárali spoločné spolužitie mladých manželov.
Na zelenej lúke Na zelenej lúke kopa sena, včera bola dievka, dnes je žena.
Na zelenej lúke strom košatý, včera bol mládenec, dnes ženatý.
Na zelenej lúke je petrenec, včera mala veňiec, dnes má čepiec.
Na zelenej lúke sedí zajac, prepletá nôžkami, ako najviac.
I ja by tak, i ja, prepletala, keby také ľahké nôžky mala. Ďalšie príklady svadobných piesní: Kamarát sa žení Veru mi zahrajte Nebudem sa ženiť A veru zelené
KRŠTENECKÉ PIESNE – súvisia s narodením a krštením dieťaťa, ospevujú dieťa a jeho narodenie, ale mnohé mali aj žartovný charakter.
Pojme domou, domouka
Pojme domou, domouka,
uš je prázna komuorka.
Pojme domou, ešťe ňie,
veť tu robja kršťeňie.
Kebi ten kmoterko,
ňemal kohuťika,
veť bi mu ňeňjesli,
kmotri do kuťika.
Veť som sa napila,
ale ňe za svoje,
ale za kmotrove,
za jeho mozoľe.
Kmoterko sa smeje
a kmotrička plače,
že zme jej pojedli
ze stola kolače.
PRACOVNÉ PIESNE – patria medzi najstaršie ľudové piesne, súviseli s prácou a ich prvotnou úlohou bolo zrytmizovať pohyby viacerých ľudí pri práci.
Pracovné piesne sú rôzne. Medzi najznámejšie patria trávnice – piesne spievané pri hrabaní sena (Sadaj, slnko, sadaj...). Známe sú aj pastierske a valašské piesne, ktoré ospevovali prírodu, ovce, lásku ľudí k práci, k horám, lúkam,... Vznikali napr. pri pasení oviec, hydiny, hovädzieho dobytka.
A poličko, pole
A poličko, pole,
pole prepolene,
to moje srďječko,
žialom napojené.
To moje srďječko
na dvoje sa ďeli,
jedna stranka plače,
druha sa veseli.
Ďalšie príklady pracovných piesní:
Svieti slnko
Kde sme žali
Pasie šuhaj ovce
Nebudem valašiť
ÚVAHOVÉ PIESNE O ŽIVOTE – piesne o živote, jeho hodnotách, o ľuďoch, vzťahoch,...
Zahučali hory, zahučali lesy,... Zahučali hory, zahučali lesy,
kdeže sa podeli,
moje mladé časy.
Moje mladé časy nezažili krásy,
moje mladé letá,
nezažili sveta.
Mladosť moja, mladosť, vyšlas mi na márnosť,
vyšlas mi na márnosť,
pre moju nedbalosť.
Mladosť moja, mladosť, tak som ťa utratil,
akoby ten kameň,
do vody zahodil.
Ešte sa ten kameň vo vode obráti,
ale moja mladosť,
nikdy sa nevráti.
ZBOJNÍCKE PIESNE – ospevujúce zbojníkov, napr. Jánošíka. Ich dôležitým znakom je ich epickosť, teda majú aj postavy a príbeh.
Hej, hore háj, dolu háj, hore hájom chodník... Ej, už sa na tej hore, lístie červeneje...
USPÁVANKY – piesne, ktoré spievali hlavne matky nad kolískou svojho dieťaťa. Mali ťahavú, ľúbeznú melódiu, ktorá mala dieťatko uspať.
Spi že mi, spi že mi
Spi že mi, spi že mi,
ďeťjatko do rana,
a keť rano staňeš,
duša milovana.
Spi že mi, spi že mi,
ďeťjatko dušička,
veť tu nat koliskou,
je tvoja mamička.
Ďalšie príklady uspávaniek: Hancaj, malé, hancaj
KOLEDY – patria k lyrickým, ale aj epickým útvarom kalendárneho obradného folklóru.
K lyrickým piesňam patrí napr. pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým národom. Sú typickými piesňami najmä vianočného obdobia, veľkonočného obdobia.
Tichá noc
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebesky ticho spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!
Tichá noc, svätá noc!
Nežná tvár, lásky žiar
božsky rozsieva v jasličkách tam:
bije záchranná hodina nám
v Tvojom zrodení, Boh Syn,
Ježiško, Láska, Boh Syn!
Ďalšie príklady vianočných kolied a piesní: Búvaj Dieťa krásne, Narodil sa Kristus Pán, Keď tá jasná hviezda, Zdravie, šťastie, pokoj svätý vinšujeme vám!, Jak si krásne, Jezuliatko, Ó, Kresťania (Adeste Fideles), Dobrý pastier sa narodil, Dobrá novina, šťastná hodina, Nesiem vám noviny, počúvajte!, Do hory, do lesa, O polnoci spev anjelský , Roľničky, roľničky,...
RODINNÉ PIESNE – týkali sa predovšetkým manželského spolužitia, rodinného spolužitia rodičov a detí. Ich častou témou boli sklamania z manželského života.
POHREBNÉ PIESNE – osobitý druh piesní, ktoré spievali tzv. plačky (ženy oplakávajúce mŕtvych pred pohrebom a počas pohrebu). Piesne obsahovali často spomienky na mŕtveho, na jeho prácu, život, vlastnosti.
VYSŤAHOVALECKÉ PIESNE - súviseli s odchodom najmä mužov do zahraničia za prácou. Často mali smutný charakter, boli akýmsi lúčením sa s rodinou, priateľmi pri odchode za prácou.
Kedz ja išol z Ameriki do domu...
Epické:
VOJENSKÉ PIESNE – nazývané aj verbunk (z nemeckého jazyka). Zachytávali predovšetkým získavanie vojakov do vojska. Ich obsahom najmä do 16. storočia boli tzv. lapačky – kráľ poslal do dedín vojakov a tí lapali chlapcov do vojska. Pokiaľ ich rodičia nevyplatili, museli zotrvať pri vojsku často aj 10 rokov.
Od 17. storočia sa rozvíjali tzv. verbunky (spôsob získavania k vojsku, druh tanca). Vojaci s dôstojníkmi si rozložili napr. počas výročného trhu stánok, ponúkali víno a muzikanti hrali verbunk. Chlapec, ktorý chcel vstúpiť do vojska, si vypil s dôstojníkom pohár vína a zatancoval tanec verbunk – tak pred všetkými potvrdil, že naozaj chce vstúpiť do vojska.
Utekajte, chlapci, hore dolinami... Idze verbunk, idze, hore Košicami...
HISTORICKÉ PIESNE – zachytávajú rôzne historické a dobové udalosti. Najpočetnejšie z nich sú piesne s protitureckou tematikou. Vznikali približne v 16. a 17. storočí. Zachytávali vojny proti Turkom. Ospevovali odvahu a bojovnosť ľudu v boji proti Turkom, zdôrazňovali nepríjemné správanie sa Turkov.
BALADY – pôvodne sa spievali, neskôr nadobudli charakter básne. Mali smutný príbeh, ktorý sa z verša na verš stupňoval, končil sa tragicky, vystupovali v ňom nadprirodzené postavy, ktoré zasahovali do deja.
Išli hudci horou...
Išlo dievča po vodu... Rabovali Turci až po Biele hory...
Prozaické žánre ľudovej slovesnosti: Dlhšie prozaické žánre:
ROZPRÁVKY - ich téma je veľmi rôzna a súvisí s tým, že ľudia si často nevedeli vysvetliť rôzne javy, udalosti, prírodné úkazy. Mysleli si, že ich spôsobujú rôzne bytosti. Podľa témy teda poznáme rozprávky napr. čarovné (čarodejné), zvieracie, realistické, dobrodružné, novelistické, humoristické, satirické,...
Čarodejné rozprávky – patria medzi najstaršie. Medzi ich hlavné postavy patria nadprirodzené postavy alebo ľudia, ktorí majú nadprirodzené, nadľudské vlastnosti – víly, vodníci, svetlonosi, draci, ježibaby, čarodejníci,...
V čarodejných rozprávkach do deja zasahujú aj rôzne čarovné predmety – čarodejný prútik, živá voda. Mŕtva voda, zlatý vlas, zlaté pero,...
Často v nich vystupujú zvieratá, ktoré spolu s niektorými predmetmi konajú ako ľudia – tátoš, prašivý psík, medveď, lavička, piecka, hrnček,...
V uvedených rozprávkach nechýbajú ani rôzne premeny – premena človeka na zviera, oživenie mŕtveho, skamenenie,...
Čarodejné rozprávky často vyjadrovali rôzne túžby ľudí, napr. prekonávať veľké vzdialenosti (lietajúce tátoše, sedemmíľové čižmy,...), uľahčovanie ťažkej práce (sekera, čo sama rúbe, sane, čo samé vozia drevo z hory,...), získavanie dostatočného množstva potravín (čarovný obrúsok, čarovný hrnček,...), vykonávanie spravodlivosti (palica, čo tresce).
V čarovných rozprávkach síce človek má pomoc v podobe čarovných predmetov, ale nie je len ich pasívnym používateľom, často aj sám človek preukazuje vysoké morálne hodnoty a telesné schopnosti.
Ich dôležitým znakom je, že v nich vždy víťazí dobro nad zlom, morálna čistota nad hrubou silou.
Zlatovláska Zlaté pero, zlatá podkova, zlatý vlas
Zvieracie rozprávky - hlavnými postavami deja sú zvieratá a uvedené rozprávky majú zobrazovať predovšetkým zvieracie osudy. Tiež patria medzi najstaršie rozprávky.
Postupným vývojom získali alegorický zmysel – zvieratá sa stali obrazom istých ľudských vlastností a typov: líška – prefíkaný človek, vlk – hlupák, medveď – ťažkopádny dobrák, zajac – chvastúň,...
Starý Bodrík a vlk
Realistické rozprávky – zobrazovali každodenný život, ich hlavným hrdinom bol obyčajný človek. Uvedené rozprávky nemajú prvky čarodejníctva, fantastiky, hrdina nevíťazí nad zlom pomocou čarodejných predmetov, ale vlastným dôvtipom a šikovnosťou. Najčastejšie bojuje s predstaviteľmi vyššej spoločnosti, ktorých prevýši rozumom, dôvtipom a býva odmenený.
O troch grošoch Prorok Rak
V prípade rozprávok je zaujímavý fakt, že pôvodne vôbec neboli určené deťom, ale dospelým. Málokto bol v dávnych dobách z dospelých vzdelaný natoľko, aby prijímal komplikované literárne žánre, rozprávky dospelým preto veľmi vyhovovali.
POVESTI – osobitný druh ľudovej rozprávky. Niekedy sa označujú aj historické rozprávky. Od ľudových rozprávok sa líšia tým, že sa vždy viažu k istej historickej udalosti, dobe, osobe. Veľmi známe sú povesti o osobách, napr. o kráľovi Matejovi, Jurovi Jánošíkovi,.... Osobitnú skupinu tvoria povesti o pokladoch, miestne povesti, ktoré sa viažu k nejakému miestu.
V prípade povestí platí, že aspoň jedna zložka deja musí byť pravdivá.
Sitnianski rytieri Kráľ Matiáš a bača Povesti o Svätoplukovi, Jánošíkovi,...
Zopakujte si:
-
Vymenujte základné znaky ústnej ľudovej slovesnosti.
-
Vymenujte základné členenie žánrov ústnej ľudovej slovesnosti.
-
Charakterizujte baladu.
-
Charakterizujte rozprávky.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 1-31-109
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2
VALKOVIČOVÁ, B.: Už sa skúšok nebojím. 1. vyd. 2002. MiKe Bratislava. ISBN 80-89080-35-9