Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 


 

Ľudová slovesnosť má nezastupiteľné miesto v kultúrnom vývine každého národa.

Folklór – názov vznikol v Anglicku v 19. storočí. Názov pochádza zo slova folklore – vedomosti ľudu.

Folkloristika (národopis, etnografia) – veda, ktorá sa zaoberá výskumom folklóru.

 

 

Ľudovú kultúru tvorí:

 

 

  1. Ľudová slovesnosť

  2. Ľudová hudba

  3. Ľudový tanec

  4. Ľudové zvyky a obyčaje

  5. Ľudové výtvarníctvo

  6. Ľudová architektúra (staviteľstvo)

 

 

Ľudová slovesnosť:

 

 

  • Jedná sa o slovesné výtvory.

  • Vznikala  v ľudovom kolektíve.

  • Nepoznáme jej konkrétneho autora.

  • Šírila sa ústnym podaním.

  • Šírila sa z pokolenia na pokolenie.

  • Má teda rôzne varianty a modifikácie (obmeny).

  • Vznikala pri práci i pri zábavách a významných príležitostiach (svadby, krsty, pohreby,...)

  • Jej počiatky spadajú ešte do čias predtriednej spoločnosti.

  • Je omnoho staršia ako umelá literatúra.

  • Ľudová slovesnosť výrazne ovplyvnila vývoj umelej literatúry – najmä napr. v období romantizmu. Mnohí autori vychádzajú vo svojej tvorbe práve z ľudovej slovesnosti.

  • Ľudová slovesnosť nikdy nezanikla, súbežne s a rozvíjala spolu s umelou literatúrou a rozvíja sa aj dnes.

 

 

Druhy a žánre ľudovej slovesnosti:

 

Rozdeľujeme ich na:

 

 

  1. Básnické – lyrické a epické

  2. Prozaické

  3. Dramatické


 

 

Kratšie epické žánre:

 

 

PRÍSLOVIA – sú najčastejšie obrazné výpovede, ktoré v sebe nesú stáročiami nahromadenú ľudskú múdrosť, skúsenosť a pravdu.

 

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Kto nepracuje, nech neje.

V núdzi poznáš priateľa.

Kto druhému jamu kope, sám do nej padá.

Všade dobre, doma najlepšie.

Jablko ďaleko od stromu nepadá.

 


 

POREKADLÁ – svojou formou sú veľmi blízke prísloviam. Ich obsahom ale nie je ľudová múdrosť ako v prísloviach. Jedná sa o zaužívané rečové zvraty, ktoré sa používajú pri rozličných príležitostiach.

 

Aj červík sa skrúca, keď ho pristúpia.

Bez vetra sa ani lístok nepohne.

Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.

Ráno je múdrejšie večera.

Dobré slovo lepšie od peňazí.

 


 

PRANOSTIKY - sú výsledkom dlhoročnej ľudovej skúsenosti z pozorovania prírodných úkazov a javov. Zároveň sú predpoveďou budúcich vecí, najmä počasia.

 

Svätá Barbora ťahá sane do dvora.

Prešli Hromnice, koniec sanice.

Na tri krále zima stále.

Katarína na ľade a Vianoce na blate.

Michal zimou kýchal.

September – z poľa ber.

Keď je na Jozefa mráz, ovos bude rásť.

 


 

HÁDANKY – inotajne pomenúvajú nejaký predmet, jav, osobu pomocou iného predmetu, javu a osoby. Úlohou osoby je uhádnuť, čo daná hádanka ukrýva.

 

Ktorý vták má na konci raka? (straka)

Strieborné ovce, rohatý pastier. Čo je to? (hviezdy a mesiac)

Sedí pani na kláte, v tmavom, čiernom kabáte. Čo je to? (noc)

Modrý klobúk, čo celý svet prikryje? Čo je to? (nebo)

Nie je väčšie od myši, a štyri kone ho nevytiahnu. Čo je to? (klbko)

Kadekoľvek chodí, domček so sebou nosí. Čo je to? (slimák)

 


 

VYČÍTANKY – deklamačná ľudová poézia určená na vyčítavanie, vyraďovanie osôb. Spája sa predovšetkým s detskými hrami. Vyznačuje sa určitými jazykovými osobitosťami. Vedľa seba stojace slová často významovo nesúvisia, často sa v nich využívajú cudzie slová, skomoleniny cudzích slov, ale aj slová bez akéhokoľvek vecného významu.

 

Ide baran mostom

vlečie dudy s chvostom.

A vy dudy na dudy

kde je vaša mamka?

Za horami, za dolami

vínko dáva pri doliari,

kali voda, kali von!


Ene, bene, cici, né,

abri, fabri, dominé,

im brot, fir ty not,

aja, vaja, dika menti

von!


 

REČŇOVANKY – (riekanky) – boli to najčastejšie príhovory detí na adresu zvierat.

 

Hijó, hijó na koníčku

 

Hijó, hijó na koníčku,
do Prešova po pšeničku.
Hijó, hijó na koni,
pojedli psi pirohy,
iba jeden ostal,
Jankovi sa dostal.

 

Hojda, hojda

Hojda, hojda,
spadla mačka z pôjda.
Spadla na koláče,
teraz v kúte plače.

 

Hra s prstami

 

Mám päť prstov mám,
komuže ich dám
Palec vraví, že je silný...
Ukazovák, ten je pilný...
Prostredník je najdlhší...
Prstenník je najkrajší...
A malíček najmenší



 

Dramatické žánre ľudovej slovesnosti:

 

Patria sem predovšetkým rôzne obradné hry, napr. čarovanie, zariekanie, chodenie na „Tri krále“, chodenie s betlehemom. Dochovali sa aj zvyky kalendárnych obradov, napr. vynášanie Moreny, preskakovanie jánskych ohňov,..

 

Väčšina dramatických žánrov predstavuje spojenie spevu, hovoreného textu a tancov.



 

Zberatelia ústnej ľudovej slovesnosti:

 

 

Ľudová slovesnosť už od 18. storočia zaujímala mnohých autorov a zberateľov. Medzi najvýznamnejších zberateľov ústnej ľudovej slovesnosti patrili:

 

Ján Kollár – predstaviteľ slovenského literárneho klasicizmu. V rokoch 1834 a 1835 vydal dva zväzky pod názvom Národnie Zpiewanky čili Písně swětské Slowákůw w Uhrách. Jedná sa o zbierku slovenských ľudových piesní.

V období slovenského literárneho romantizmu, teda v štúrovskom období sa zberateľskej činnosti venoval napr.

 

Janko Francisci - Rimavský, ktorý v roku 1845 v Levoči vydal zbierku Slovenskje povesťi.

 

 

Pavol Dobšinský v tom istom období postupne vydal Prostonárodné povesti slovenské, ktoré vychádzali v rokoch 1880 – 1883. P. Dobšinský zbieral ľudové rozprávky, zvyky, povery a hry. Vydal ich pod názvom Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské.

 

Teoreticky sa ústnou ľudovou slovesnosťou zaoberal aj Ľudovít Štúr v diele O národnýchpiesňach a povestiach plemien slovenských. Uvedené dielo vyšlo v roku 1853.

 

V druhej polovici 19. storočia sa najmä ľudovej piesni venoval Andrej Halaš.

 

Slovenské ľudové príslovia, porekadlá a hádanky zozbieral v polovici 19. storočia Adolf Peter Záturecký.

 

 

V 20. storočí sa ústnej ľudovej slovesnosti venoval napr.:

 

Karol A. Medvecký – Sto slovenských ľudových balád – 1923

Jiří Polívka – Súpis slovenských ľudových rozprávok – 1923 – 1931

Andrej Melicherčík – Slovenský folklór - 1959



 

Diela slovenskej literatúra ovplyvnené ľudovou slovesnosťou:

 

 

Ľudová slovesnosť ovplyvňovala umelú literatúru veľmi výrazne a ovplyvňuje ju aj v súčasnosti. Veľký vplyv na umelú literatúru mala predovšetkým kvôli vykresleniu pozitívnych vlastností človeka, jeho vzťahu k svetu a životu, vyzdvihovaním stabilného systému hodnôt.

 

Martin Bošňák – Píseň o sigetském zámku – obdobie humanizmu a renesancie

Hugolín Gavlovič – Valaská škola mravúv stodola – obdobie baroka

Samo Chalupka – Koníku môj vraný, Sen, Zrada, Junák – obdobie romantizmu

Ján Botto – Báj na Dunaji, Povesť bez konca, Žltá ľalia, Margita a Besná – obdobie romantizmu

Janko Kráľ – Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka, Zakliata panna vo Váhua divnýJanko – obdobie romantizmu

Ján Kalinčiak – Mních, Orava, Bojovník, Šuhaj zabitý,... – obdobie konca romantizmu

P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena – obdobie realizmu

Ivan Krasko – Mamka, sladká mamka, Tajné moje piesne – obdobie slovenskej literárnej moderny

Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia - obdobie prózy naturizmu

Margita Figuli - Tri gaštanové kone - obdobie prózy naturizmu

František Švantner – Nevesta hôľ - obdobie prózy naturizmu

Milan Rúfus – Kniha rozprávok – slovenská literatúra po roku 1945

Ľubomír Feldek – Modrá kniha rozprávok - slovenská literatúra po roku 1945


 

 

Zopakujte si:

 

  1. Vymenujte znaky ústnej ľudovej slovesnosti.

  2. Popíšte vplyv ústnej ľudovej slovesnosti na umelú literatúru, uveďte autorov, u ktorých je uvedený vplyv najvýraznejší.

  3. Vymenujte zberateľov ústnej ľudovej slovesnosti a ich diela.

 

Použitá literatúra:

 

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 1-31-109

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

VALKOVIČOVÁ, B.: Už sa skúšok nebojím. 1. vyd. 2002. MiKe Bratislava. ISBN 80-89080-35-9