Jazerá

 

Jazerá sú prírodné prehĺbeniny na zemskom povrchu vyplnené vodou. Je ich veľké množstvo a zaberajú okolo 2% z celkovej rozlohy súše. Na vzniku jazerných paniev sa podieľali sily endogénne (z vnútra zeme) a exogénne (vonkajšie ho pôvodu). Jazerá priaznivo ovplyvňujú klimatické pomery svojho okolia, pretože zmierňujú teplotné výkyvy a zvyšujú vlhkosť vzduchu. Tiež sa čiastočne uplatňujú ako regulátory prietokov vodných tokov, ktoré z nich vytekajú. Za vyšších vodných stavov sa v nich zadržuje voda, čím vyrovnávajú odtok. Jazerá sú tiež využívané človekom a to nielen ako zdroj vody, ale aj ako dopravné cesty či rekreačné oblasti.


 

Klasifikácia jazier podľa pôvodu


Jazerá endogénneho pôvodu

 

  • Jazerá vulkanické – sú to vodou vyplnené krátery vyhasnutých sopiek. Patria sem aj maarové jazerá, ktoré sú vodou vyplnené výbuchové hrdlá sopiek (maary). K nim môžeme zaradiť napríklad Crater Lake v americkom Oregone (hĺbka 630 m), Lago di Bracciano v Taliansku a ďalšie.

  • Jazerá tektonické – vznikli pri horotvorných procesoch v synklinálach alebo priekopových prepadlinách a majú väčšinou pretiahli tvar a veľkú hĺbku. Sú to jedni z najväčších jazier ako Bajkalské (hĺbka 1 620 m), Mŕtve more a iné.

  • Jazerá hradené-endogénne – vznikli zahradením riečnych dolín lávovými prúdmi alebo zosunutím a zrútením dolinových svahov pri zemetrasení. Príkladom môže byť Lac d´Aydat vo Francúzsku.


 

Zdroj: http://www.kvizmajster.sk/testy_online.php?online_test=178&stranka=1&zotriedenie=2

Bajkalské jazero tektonického pôvodu



 

Jazerá exogénneho pôvodu


  • Ľadovcové jazerá - sú najčastejším javom. Horské a pevninské ľadovce pri svojom pohybe vyhlbujú podklad. Eróznou činnosťou ľadovcov vznikajú terénne depresie – kary. Karové jazerá sú v rôznych pohoriach, v Tatrách sa volajú plesá. Väčšie sú jazerá, ktoré vznikli v brázdach pri ústupe kontinentálnych ľadovcov. K nim patria fínske jazerá a iné. Ďalšie jazerá vznikajú zahradením doliny ľadovcovými morénami. K takým patria napríklad Štrbské a Popradské pleso v Tatrách.

  • Nivné jazerá – vznikajú riečnou eróziou v aluviálnych oblastiach dolných tokov väčších riek častým prekladaním riečneho koryta alebo oddeľovaním meandrov. Takto vzniknuté tzv. mŕtve ramená majú tvar polmesiaca a sú zásobované podzemnou vodou. Vyskytujú sa na dolných tokoch Dunaja, Tisy, typické sú napr. aj pre Mississippi, ale aj na Váhu a ďalších riekach.

  • Jazerá vzniknuté veternou eróziou – vyskytujú sa v suchých oblastiach, kde sa v plytkých zníženinách vyhĺbených vetrom alebo medzi piesočnými presypmi hromadí voda. Vytvárajú sa tam jazerá väčšinou dočasné. Príklady môžeme nájsť v afrických oázach alebo aj na Záhorskej nížine – jazierka v medzidunových depresiách.

  • Krasové jazerá – patria k hĺbeným jazerám erózneho pôvodu. Nájdeme ich v povrchových depresiách krasových oblastí, v závrtoch a poliach. Ak sú dná závrtov vyplnené hlinou, môže sa v nich hromadiť zrážková voda a vznikajú závrtové jazerá. K nim patria aj jazierka Smrduté a Jašteričie v Slovenskom krase.

  • Jazerá hradené-exogénne – k nim patria jazerá hradené zosuvom pôdy a zvetralín na svahoch, ktoré prehradili vodný tok. Takého pôvodu je Morské oko vo Vihorlate. Ďalej sú to jazerá hradené vlastnými chemickými sedimentmi, napríklad travertínovými. Typickými sú Plitvické jazerá.

  • Jazerá zmiešaného typu – sú to jazerá, ktoré vznikli pôsobením viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov. Ako príklad možno uviezť Veľké jazerá v Severnej Amerike, Ladožské a Onežské jazero. Sú to jazerá tektonicko – ľadovcové. Pôvodná panva vznikla tektonickou činnosťou ale ďalej bola modelovaná ľadovcom.


 

Zdroj: http://ro.wikipedia.org/wiki/Fi%C8%99ier:Danube_delta_Landsat_2000.jpeg

Nivné jazerá v delte Dunaja




Vlastnosti jazier


Farba a priehľadnosť

 

Podľa tzv. Forelovej-Uleovej farebnej škály môžeme rozdeliť jazerá na štyri skupiny:


  • Jazerá, v ktorých sa modrá farba neabsorbuje a majú tak modrú farbu.

  • Jazerá, ktoré len slabo absorbujú modrú farbu a majú tak farbu zelenú.

  • Jazerá, ktoré silno absorbujú modrú farba a sú preto žltozelené.

  • Jazerá, v ktorých je modrá úplne absorbovaná a majú tak žltohnedú farbu.

 

Chemicky čistá voda má modrú farbu. Všetky odchýlky od nej vznikajú rozpustením rôznych látok, ktoré absorbujú modré lúče spektra. Priehľadnosť jazernej vody zriedkakedy dosahuje 25 m.



Chemické vlastnosti


Chemické zloženie jazernej vody je závislé od chemického zloženia vody dodávanej jazeru, od premien počas pobytu vody v jazere, od odtokových pomerov a premien klimatických. Ak sú jazerá vyživované prevažne podzemnou vodou majú tvrdšiu vodu, ktoré obsahuje viac vápnika a horčíka. Každá voda obsahuje nejaké soli. Ak je slanosť vody menšia ako 0,3 ‰ jedná sa o sladkú vodu. Pri slanosti od 0,3‰ do 24,7‰ sa jedná o slabo slanú vodu a od 24,7‰ vyššie sa jedná o slanú vodu. Podľa toho delíme jazerá na sladkovodné a slané (napríklad Mŕtve more).



Pohyby vody


Menšie výkyvy jazernej hladiny vznikajú buď nerovnakou hustotou vody, najmä pri ústiach riek, alebo pôsobením stálych vetrov. Rytmické výkyvy však vznikajú vlnením. Najdôležitejšími pohybmi sú tzv. stojaté vlny (seiches). Tento jav sa vysvetľuje hlavne atmosférickými poruchami ako náhlou zmenou tlaku vzduchu, náhlym nárazom vetra z hôr a podobne. Ďalší pohyb jazernej vody predstavujú prúdy. Kolobeh vody vzniká hlavne z teplotných rozdielov vody.



Režim jazier


Jazerá sú zásobované buď priamo atmosférickými zrážkami, alebo ústiacimi riekami, podzemnou vodou a prameňmi. Jazerá zásobované podzemnou vodou sú obyčajne v oblastiach krasových a morénových. Odtok vody z jazera sa deje buď povrchovo, alebo vyparovaním, len zriedkavo vsakovaním. Krasové jazerá sú často odvodňované ponormi.



Podľa pomerov prítokových a odtokových rozoznávame:


  • Jazerá riečne – majú povrchový prítok a povrchový odtok. Sú normálne v oblastiach, kde je množstvo zrážok väčšie ako výpar.

  • Jazerá podzemnej vody – sú bez povrchového prítoku, živené podzemnou vodou alebo prameňmi. Sú časté vo vápencových a morénových oblastiach (Štrbské pleso).

  • Jazerá s podzemným odtokom – sú časté v krasových oblastiach, kde voda odteká ponormy.

  • Jazerá bezodtokové (konečné) – sú časté v oblastiach, kde je výpar väčší ako množstvo zrážok. Sem patria najväčšie svetové jazerá ako Kaspické, Aralské, Veľké soľné jazero, Mŕtve more a ďalšie.

 

Pomery klimatických činiteľov spôsobujú, že existujú aj jazerá s občasným odtokom. Tie majú v dažďovom období odtok v rieke, inak sú bezodtokové.



Tepelné pomery


Hlavným prameňom tepla u jazernej vody je slnečné žiarenie. Veľká časť slnečných lúčov sa na vodnej hladine odrazí, ďalšia časť sa zasa spotrebuje na vyparovanie vody a až zvyšok preniká do vody, aj to nehlboko. Teplo sa stráca vyžarovaním z hladiny do prízemnej vrstvy vzduchu najmä v noci a ochladzovaním jazernej vody pri vyparovaní. V našich zemepisných šírkach sa na jar začnú ohrievať vrchné vrstvy jazernej vody. Vplyvom pohybov vody dochádza k premiešaniu a vyrovnávaniu teploty vody až sa v celom zvislom profile dosiahne teplota 4°C. V lete sa vrchná vrstva ešte viac ohreje a prehrievanie postupuje pomaly do nižších vrstiev. Pri jesennom ochladzovaní klesne najprv teplota na hladine späť na 4°C. Chladnejšia voda klesá a na hladinu stúpa pri prúdení voda teplejšia, ktorá sa znova ochladzuje.



Geografické rozšírenie a veľkosť jazier


Jazerá sa vyskytujú vo všetkých geografických šírkach a nadmorských výškach. Časté sú jazerá, ktorých panvy boli vymodelované pod úrovňou morskej hladiny, ich dno sa preto nachádza pod úrovňou morskej hladiny pričom hladina nad ňou. V tomto prípade hovoríme o tzv. kryptodepresii. Príkladom je Bajkalské jazero, ktorého hladina je vo výške 453 m n. m. ale jeho dno siaha 1167 m pod úroveň mora. Existujú však aj jazerá tzv. preliačiny, ktorých hladina je pod úrovňou mora. Takým je Kaspické jazero, ktorého hladina je 28 m pod úrovňou mora. Z geografického hľadiska sa dajú vytýčiť oblasti, v ktorých sa jazerá vyskytujú hromadne. Vo vlhkých oblastiach sú jazerá v hojnom počte a sú sladkovodné. V suchých oblastiach je ich menej, sú menej vodnaté, často sú to konečné jazerá a vo väčšine prípadov slané. V oblastiach bývalého zaľadnenia, teda v oblastiach kontinentálnych a vysokohorských ľadovcov, sú ľadovcové jazerá. Ďalšou oblasťou s hromadným výskytom jazier sú krasové oblasti, sopečné oblasti, oblasti riečnych náplavov. Jazerá na svete zaberajú plochu asi 1,7 mil. km2.


 

Zdroj: http://qwikstep.eu/search/biggest-lake-in-the-world.html

Najväčšie jazerá sveta



Zopakujte si:
Ako môžu vznikať rieky?
Vymenujte typy riečnych sietí.
Charakterizujte oblasti odtokové a bezodtokové.

Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.
P. Michal 2001: Vybrané kapitoly z hydrológie, UMB FPV KKE

Zdroje obrazkov:
http://www.kvizmajster.sk/testy_online.php?online_test=178&stranka=1&zotriedenie=2
http://ro.wikipedia.org/wiki/Fi%C8%99ier:Danube_delta_Landsat_2000.jpeg
http://qwikstep.eu/search/biggest-lake-in-the-world.html