Západná Ázia – Arménsko

 

Arménska republika (Hajastani Hanrapetuthjun, Հայք)

 

rozloha	počet obyvateľov	hustota zaľudnenia	hlavné mesto	úradný jazyk
29 800 km²	2 976 372	100 ob. / km²	Jerevan	arménčina

 

štátny znak

 

 

štátna vlajka

 

 

Poloha

 

Arménsko je horská krajina v juhozápadnej Ázii. Zo severu susedí s Gruzínskom, z východu s Azerbajdžanom, z juhu s Iránom a zo západu s Tureckom.

 

 

 

Prírodné pomery

 

Geografia a geológia

 

Prevažná časť krajiny sa nachádza na Arménskej vysočine, 90% krajiny leží vo výške viac ako 1 000 m n. m. Priemerná nadmorská výška Arménska je 1 800 m n. m. Najvyšším vrchom krajiny je sopka Aragac, ktorej vrchol leží vo výške 4 090 m n. m. Najvyšším vrchom Arménskej vysočiny je vrch Ararat, ktorý ale v súčasnosti leží mimo hraníc krajiny v Turecku, je však národným symbolom Arménov. Na severe krajiny sa tiahne pásmo Malého Kaukazu a na západe medzihorská Arakská rovina.

 

 

Vodstvo

 

Významnejšími riekami sú Araks, Kasah, Razdan, Debed, Aghstev, Vorotan. Sú to rýchlo tečúce horské rieky. Najväčším jazerom je jazero Sevan, ktorého rozloha je 940 km². Nachádza sa vo výške 1 900 m n. m.

 

 

 

Podnebie

 

Arménsko leží v oblasti subtropického pásma, ale prítomnosť vysokých pohorí v značnej miere vplýva na celkovú klímu krajiny. Charakteristiky miestneho podnebia sa významne menia s nadmorskou výškou. Prúdy vlhkého vzduchu od Stredozemného a Čierneho mora len zriedka dosahujú nad krajinu. Z tohto dôvodu je ročný úhrn zrážok veľmi nízky a významné je kolísanie teplôt počas roka. Priemerné teploty v zimných mesiacoch sa pohybujú okolo 0 ºC, pričom priemerné teploty v júli sa pohybujú nad 25 ºC. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje v nižšie položených oblastiach okolo 250 mm ale v horských oblastiach dosahuje aj 800 mm.

 

 

Rastlinstvo

 

Rastlinstvo krajiny je rôznorodé tak ako reliéf a klíma. V polopúštnej oblasti v najnižších polohách sa vyskytujú suchomilné a sukulentné rastliny ako borievky (Juniperus sp.) alebo zemolez (Lonicera sp.). V stepných oblastiach dominujú typické trávy vo vyšších nadmorských oblastiach, ktoré zaberajú väčšinu územia krajiny. Na severovýchode a juhovýchode krajiny sa nachádzajú bukové a dubové porasty.

 

 

Živočíšstvo

 

V horách štátu žije asi 81 druhov cicavcov. Medzi nimi šakal zlatý, vlk, líška, medveď alebo aj zriedkavý ale typický kozorožec kaukazský (Capra caucasica). Z vtákov tu žijú vzácne supy tmavohnedé (Aegypius monachus) a ďalších asi 250 druhov vtákov. Medzi asi 384 druhov stavovcov je mnoho endemických a vzácnych druhov

 

 

Ochrana prírody

 

Ministerstvo ochrany prírody zdaňuje znečisťovateľov ovzdušia, vôd i pôdy, selektívny zber odpadu a recyklácia sú doteraz nevyriešené. Nájdeme tu niekoľko národných parkov a území ochrany prírody: Národný park Dilijan, Národný park jazera Sevan, Chránená krajinná oblasť Chosrov, vodopád Tsopk.

 

 

 

Socio-ekonomické pomery

 

História

 

Arménska vysočina bola trvale osídlená už od paleolitu. V najstarších písomných pamiatkach z čias Chetitov sa spomína národ Chajasa v 2. tisícročí p. n. l. V tomto období ovládli územie krajiny Asýrčania. V 9. storočí p. n. l. vznikla spojením arménskych kmeňov ríša Urartu. V 6. storočí p. n. l. ríša zanikla po vpáde Médskych vojsk. V Malom Arménsku a v Araratskej rovine vzniklo Arménske kráľovstvo. V 4. storočí p. n. l. ovládli krajinu macedónsky Seleukovci. V 2. storočí p. n. l. sa obnovil arménsky štát, ktorý trval až do 4. storočia nášho letopočtu. V roku 301 prijalo Arménsko medzi prvými kresťanstvo. Koncom 4. storočia si Arménsko rozdelili Rimania a Peržania. Od 7. do 9. storočia ho ovládli Arabi. Arménsky štát sa obnovil v 9. storočí. Od 11. storočia ovládli krajinu Seldžucký Turci a od 13. storočia Mongoli. V 17. storočí bolo Arménsko rozdelené medzi Turecko a Perziu. Po druhej svetovej vojne sa dostalo na čas pod nadvládu štátov Dohody. V roku 1920 bola vyhlásená sovietska vláda a Arménsko sa stalo členom ZSSR. V roku 1988 začalo Arménsko boje Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu, ktoré sa vyostrili po rozpade ZSSR. Od roku 1994 dodržujú obe krajiny oficiálne prímerie.

 

 

Obyvateľstvo

 

Asi 97,9% obyvateľov tvoria Arméni, nasledujú jezidský Kurdovia (1,3%) a Rusi (0,5%). Viac ako polovica všetkých Arménov (viac ako 15 miliónov) však žije v zahraničí. Viac ako 98% obyvateľov sa hlási k arménskej apoštolskej cirkvi. Kurdovia žijúci na západe praktikujú zoroastrizmus a šamanizmus. Väčšina Azerbajdžáncov vyznávajúcich islam utiekla behom konfliktu do Azerbajdžanu.

 

 

Územné členenie

 

Arménsko sa člení na 10 provincií (marz, marzer) a územie hlavného mesta.

 

 

 

Hospodárstvo

 

Pričlenenie Arménska k ZSSR malo výrazný vplyv na rozvoj priemyslu. Z krajiny sa stal rozvinutý priemyselno-poľnohospodársky štát. Vyvážalo stroje, textil a spotrebný tovar. Po rozpade Sovietskeho zväzu štát zrušil poľnohospodárske družstvá a odvtedy sa o poľnohospodársku výrobu starajú drobní farmári. Priemysel prešiel obdobím stagnácie a nová vláda začala s liberalizáciou ekonomiky. V krajine je napriek tomu vysoká nezamestnanosť a chudoba.  

 

Zopakujte si:

Opíšte horstvo Arménska.
Ako sa vyvíjal Arménsky národ?
Aké náboženstvá vyznávajú obyvatelia krajiny?

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Armenia.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Armenia.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationArmenia.svg&filetimestamp=20070803143849
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Armenia_Topography.png&filetimestamp=20070901175804
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:ArmeniaNumbered.png