Rozvoj operačných systémov si vyžiadal postupný rozvoj počítačov. Ako vieme prvé počítače sa programovali technicky nastavením určitých prepínačov. Tento spôsob programovania sa však postupne stal doslova brzdou pokroku vo vývoji výpočtovej techniky. A tak vznikla potreba vytvoriť pre počítač sadu programov, ktoré by zabezpečili chod počítača a jeho plnú funkcionalitu.

 



V ére sálových počítačov vznikali rôzne verzie operačných systémov, ktoré však boli priamo vytvárané pre konkrétny druh sálového počítača. Takto vznikli operačné systémy pre sálové počítače rady:


  • IBM 360, IBM 370 a vyššie verzie

  • Siemens

  • Olivetti

  • Uniwag

  • Honeywell – Tesla 200

  • PDP, Cellatron a mnohé iné.


O vzájomnej kompatibilite – prenositeľnosti programov a údajov nemohla byť ani reč. Informácie sa do počítača vkladali pomocou papierových médií ako boli 90 a neskôr 80 stĺpcový dierny štítok a dierna páska.


 

Zdroj: http://www.vs.sav.sk/?lng=sk&charset=&doc=mini-jsep

80 stĺpcový dierny štítok


Ako jeden z prvých počítačov, ktorý využíval dierno štítkovú techniku bol Hollerithov kalkulátor. Tento využíval 80 stĺpcové dierne štítky, z ktorých prečítané informácie ukladal v tzv. hollerithovom kóde. Tento kód sa stal na dlhé roky jedným z najrozšírenejších kódov na uchovávanie informácií v počítači. 80 stĺpcové dierne štítky sa používali nielen na zadávanie príkazov, tvorbu programov, ale aj na zadávanie údajov do počítača. Postupným vývojom boli vyvinuté aj 90 stĺpcové dierne štítky, ktoré sa najviac využívali na zadávanie vstupných údajov do počítača.


Zdroj: http://www.eva.siskova.szm.com/historia/predhistoria_vt.htm

90 stĺpcový dierny štítok

 

 

Ako posledné sa začali používať dierne pásky. Poznáme 5 a 8 stopé dierne pásky. Používali sa ako na programovanie, tak aj na zadávanie údajov do počítača.

 

Zdroj: http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=1837278

Rôzne druhy diernych pások.


 

Na viacerých počítačoch sa pomocou diernej pásky zavádzal jednoduchý operačný systém a potom užívateľské programy, ktoré pod takýmto operačným systémom bežali. Takýmto počítačom bol napríklad počítač Celletron. Postupne sa s rozvojom techniky rozvíjali aj operačné systémy. Začali sa ukladať na magnetopáskové médiá a tak vznikli magnetopáskové operačné systémy. V bývalom Československu boli operačné systémy typu UST (User system tape – užívateľská systémová páska) a SST (Standard system tape – štandardná systémová páska) najrozšírenejšie vďaka sálovým počítačom Tesla 200.


Zdroj: http://www.automatizace.cz/article.php?a=2560

Magnetopáskové jednotky počítača tesla 200 s páskami

.

 

Neskôr si technický vývoj vynútil, aby operačné systémy a údaje ukladané v počítačoch boli prenositeľné z jedného druhu počítača na iný. Takto postupne vznikli operačné systémy rady OS – Operating System. Tento typ operačných systémov sa používal na sálových počítačoch rady IBM 360 a 370, ako aj na počítačoch rady EC (išlo o počítače vyrábané vo vtedajších socialistických štátoch EC znamenalo Edinaja Systema – jednotný systém. Nakoľko názov bol ruský po rusky sa písmeno S píše ako C. )

 

Keďže medzitým vznikol nový nosič údajov – disk – začal sa operačný systém dodávať na diskovom zväzku. Vznikol tzv. DOS –Disk Operating System = Diskový Operačný Systém, ktorý sa začal využívať na platforme sálových počítačov a neskôr osobných počítačov.

 

Okrem operačných systémov rady DOS sa vyvíjali aj operačné systémy rady UNIX. Ide o široko využívané operačné systémy. Spočiatku sa používali pre servery, pracovné stanice a dnes sa ich rôzne klony používajú pre osobné počítače. Tento druh operačného systému zohral kľúčovú úlohu v rozvoji internetu, počítačových sietí s klient serverovskou filozofiou. UNIX je synonymom pre tzv. otvorené systémy. Tento OS je charakteristický tým, že má tzv. Unixovskú filozofiu, ktorá predstavuje:

  • Je jednoduchý

  • Je viac úlohový – multitasking

  • Je viac užívateľský

  • Má hierarchický súborový systém

  • Takmer všetko je súbor

  • Konfiguračné súbory sú uložené ako holý text

  • Dôraz sa kladie na vzťahy medzi programami a nie na programy samotné.

  • Je orientovaný na spracovanie textov.

 

Zdroj: http://www.kewlwallpapers.com/wallpaper/Unix-OS/

Unix úvodná obrazovka.


Jadrom tohto typu operačného systému je Unix kermel na ktorom mnohí vývojári slobodne stavali ďalšie časti OS, tak aby vyhovovali platforme pre ktorú sa OS buduje.


 

Zdroj: http://jbwyatt.com/355/web/bash.htm

Štruktúra OS UNIX s jeho časťami.



Takto vznikli viaceré verzie OS Unix, ktoré sa používali a dodnes sa používajú takmer na celom svete. Existuje obrovské množstvo variant operačných systémov založených na platforme Unixu. Tieto varianty vyvíjali rôzne firmy pre svoju platformu hardvéru. Môžeme takmer s istotou povedať, že všetky veľké počítačové systémy, ktoré plnia funkciu obrovských serverov a úložísk údajov pracujú na platforme niektorej z verzií Unixu. Takže tento typ operačných systémov beží na centrálnych počítačoch obrovských nadnárodných spoločností a svojou architektúrou môžeme povedať, že sa jedná o nadčasový operačný systém, ktorý si vždy zachová svoju aktuálnosť silu a stabilitu. Jedná sa o taký druh operačného systému, ktorý je stabilný a takmer nie je možné ho nejakým spôsobom poškodiť. Preto je na počítačoch rady mainframe a midrange prakticky štandardom.


 

Rok

 

 

Výrobca

 

 

Platforma

 

 

Názov OS

 

 

Následní používatelia

 

 

1980

 

 

Microsoft

 

 

PDP11

 

 

XENIX

 


 

1982

 

 

Sun Microsystems

 

 

Motorola 68000

 

 

SUN OS

 

 

Solaris

 

 

1983

 

 

Hewlett-Packard

 

 

FOCUS

 

 

HP-UX

 



 

Hewlett-Packard

 

 

PA-RISC

 

 

HP-UX

 


 

1984

 

 

DEC (Digital equipment)

 

 

VAX

 

 

ULTRIX

 



 

DEC

 

 

RISCový MIPS

 

 

ULTRIX

 

 

Digital Unix

 


 

DEC

 

 

Procesor Alfa

 

 

Digital Unix

 

 

TRU64

 

 

1986

 

 

IBM

 

 

PS/2 Microchanel

 

 

AIX

 



 

IBM

 

 

RISCový RSJ6000

 

 

AIX/6000

 


 

1988

 

 

IBM

 

 

Mainframe System 370

 

 

AIX/370

 



 

SGI (Silicon Graphics)

 


 

IRIX

 


 

1989

 

 

NeXT

 

 

Apple Macintosh

 

 

NextrStep

 

 

Mac OS X

 



Ako vidieť z priloženej tabuľky, každá firma, ktorá vyrábala počítače pre rôzne platformy použitia, si vyvíjala aj vlastnú verziu operačného systému. Všetky však mali spoločné jadro.


Ďalšou významnou kapitolou vo vývoji počítačov bola nastupujúca éra osobných počítačov – Personal Computer, v skratke PC. Tie však začali používať nové verzie operačných systémov, ktoré sú popísané v iných kapitolách.




Použitá literatúra:
Vlastné poznámky
http://cs.wikipedia.org/wiki/Unix

Zdroje obrazkov:
http://www.vs.sav.sk/?lng=sk&charset=&doc=mini-jsep
http://www.eva.siskova.szm.com/historia/predhistoria_vt.htm
http://www.geocaching.sk/geocache-detail.php?id=1837278
http://www.automatizace.cz/article.php?a=2560
http://www.kewlwallpapers.com/wallpaper/Unix-OS/