Obdobie po priemyselnej revolúcii bolo sprevádzané rýchlym ekonomickým rastom,  zvyšovaním životnej úrovne a rozvojom manufaktúrnej výroby. To znamenalo dovtedy nevídané rozširovanie ponuky tovarov, rast zamestnanosti a tiež aj príjmov obyvateľstva. Rástol agregátny dopyt a sním aj produkcia národných ekonomík. Myšlienky hospodárskeho liberalizmu si udržiavali stabilnú podporu až do 30. rokov 20. storočia, keď vypukla celosvetová veľká hospodárska kríza. Tá si vynútila štátne zásahy do fungovania ekonomík.


Potrebu štátnej regulácie národného hospodárstva teoreticky zdôvodnil anglický ekonóm John Maynard Keynes (1883 – 1946). Jeho najdôležitejšou prácou, v ktorej vysvetlil hlavné zásady svojej ekonomickej teórie je Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí /1936/. V nej reagoval na vzniknutú situáciu vo svetovom hospodárstve. Výrazný pokles výroby a rast nezamestnanosti zdôvodňoval vnútornou nestabilitou trhovej ekonomiky. Podľa Keynesa úroveň a vývoj makroekonomických veličín nezávisia od výrobných možností národného hospodárstva, ale od kúpyschopného dopytu a preto by štát mal podporovať jeho výšku.

 

Keynes dospel k záveru, že prvkom, ktorý vnáša najväčšiu nestabilitu do ekonomiky sú investície.Ich výška zároveň ovplyvňuje mieru zamestnanosti, od ktorej závisí veľkosť kúpyschopného dopytu.. Ak štát chce dosiahnuť vyrovnaný ekonomický rast, musí zabezpečiť stabilný vývoj investícií v ekonomike.

Keynes ďalej skúmal, od čoho závisí sklon obyvateľstva k spotrebe a ich sklon k úsporám. Vytvoril model investičného multiplikátora, ktorým zdôvodňoval význam investícií pre rozvoj ekonomiky.

 

Keynes sa zaoberal aj závislosťou investícií od úrokovej miery. Skúmal vplyv peňazí na fungovanie národnej ekonomiky. Vypracoval teóriu preferencie likvidity, ktorou zdôvodnil motívy ľudí prečo uprednostňujú držbu peňazí pred ich investovaním. Podľa Keynesa to súvisí s motívmi obehu, opatrnosti a špekulácie.


Keynes pripisoval peniazom schopnosť ovplyvňovať dianie v reálnej ekonomike. Zvýšenie množstva peňazí podľa neho nemusí vždy viesť k inflácii. Vyššia ponuka peňazí pri rovnakom dopyte po nich znamená tlak na pokles úrokovej miery. To stimuluje investičnú aktivitu v krajine. Podľa Keynesa k inflácii dochádza až vtedy, keď sa plne začnú využívať všetky jej výrobné kapacity. A preto podľa neho v podmienkach neúplnej zamestnanosti a nevyužitých kapacít väčšie množstvo peňazí v obehu vyvoláva namiesto inflácie ekonomický rast.

Keynes tvrdil, že štát má aktívne zabezpečovať rast efektívneho dopytu a tým aj zamestnanosti a dôchodkov v ekonomike a má pritom využívať nástroje fiškálnej a monetárnej politiky.


Keynesové názory ovplyvňovali hospodársku politiku do 70. rokov 20. storočia. V tomto období v mnohých krajinách vznikla dovtedy neznáma nákladová inflácia. Pri nákladovej inflácií zároveň rástla nezamestnanosť. Rast cenovej hladiny bol spôsobený poklesom agregátnej ponuky spojeným s prepúšťaním zamestnancov. Keynesová makroekonomická teória nedokázala tento jav vysvetliť.




Zopakujte si:
Vysvetlite, prečo v 20. storočí vznikla teória štátnych zásahov do ekonomiky.

1. Ako sa volá najdôležitejšia práca J. M. Keynesa, v ktorej vysvetlil hlavné zásady svojej ekonomickej teórie?

2. Od čoho závisí podľa Keynesa úroveň a vývoj makroekonomických veličín?

3. Do ktorého obdobia ovplyvňovali Keynesové názory hospodársku politiku?

Použitá literatúra:
Lisý, J. – Zámečníková, Z.: Úvod do makroekonómie pre OA, SPN druhé vydanie 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

Novák, J. – Šlosár, R.: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-01346-3