Asi pred 10 tisíc rokmi sa skončila posledná doba ľadová a na Zemi sa oteplilo. Ústup ľadovcov trval tisícročia a priniesol podnebie veľmi podobné dnešnému. Toto obdobie sa nazýva mladšia doba kamenná – neolit (asi 10 000 - 3000 pred Kr.) a ľudstvu priniesla poľnohospodárstvo a nový, roľnícky spôsob života. Prechod od lovu a zberu k pestovaniu rastlín a chovu domácich zvierat a usadlému spôsobu života nazývame neolitická revolúcia.



Začiatky poľnohospodárstva


Prvé stopy poľnohospodárstva a pestovania rastlín sa objavili okolo rokov 9500 - 8000 pred Kr. na Blízkom východe (Ázia) v oblasti tzv. „úrodného polmesiaca“. Je to mohutný hornatý oblúk pohorí Zagros a Taurus, ktoré v polkruhu (tvar polmesiaca) obopínali nížinu riek Eufrat a Tigris (vznikol tu staroveký štát Mezopotámia) medzi Kaspickým a Červeným morom. Táto oblasť je považovaná za pravlasť obilia. Približne v rovnakom čase sa pestovanie rastlín objavilo aj vo východnej Ázii (Čína), v Indii, v Egypte, južnej Európe, v Peru a v Mexiku.

 

Oteplenie bolo hlavným dôvodom, prečo vlastne vzniklo poľnohospodárstvo. Veľké zvieratá (mamuty) vyhynuli a nahradili ich menšie zvieratá (tury, divé prasce, jelene, srnce), ktoré už nedokázali ľudí dostatočne uživiť. Veľkú časť potravy začali tvoriť plodiny, ktoré ľudia cielene vyhľadávali, lebo boli chutné a sýte a naučili sa ich pestovať. Teplé podnebie, dostatok pôdy a vlahy spôsobili, že sa urodilo dvakrát do roka a potravy bol dostatok, ba až nadbytok.


Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Oblasť „úrodný polmesiac“


Prvé plodiny


Divo rastúce obilie bolo prvou plodinou, ktorú začal človek pestovať. Obilie sa vyvinulo z prehistorických tráv. Ľudia si všímali kolobeh prírody a odpozorovali proces rastu obilnín a iných plodín. Prvé plodiny, vysievané ľuďmi, boli rôzne druhy divého jačmeňa a divej pšenice (najstaršie nájdené zrná pšenice majú 18 tisíc rokov), ktoré husto rástli práve v oblasti úrodného polmesiaca. Jačmeň bol nesmierne prispôsobivý a rástol od Arabského polostrova až po Alpy a Himaláje. Ďalšími pestovanými obilninami boli proso a ryža (v Číne v rokoch 4000 – 3000 pred Kr.), hrach (Thajsko, okolo roku 7000 pred Kr.), kukurica, tekvice, fazuľa (Mexiko, 5000 – 3000 prerd Kr.) a neskôr ovos, ktorý pochádza zo Strednej Ázie a raž.


Obrábanie pôdy a spracovanie úrody


Obrábanie pôdy bolo v počiatkoch poľnohospodárstva primitívne. Najstarší roľníci používali drevené brázdiče, kamenné motyky, kosáky, rýle, lopaty z dreva alebo z parohu. Pôdu si pred siatím museli pripraviť – vyklčovali porast alebo ho vypálili (popol bol formou hnojiva), vysušili bažiny. Väčšinou sa oralo dreveným radlom. Po zasiatí sa bolo treba o úrodu starať, plieť burinu, okopávať pôdu a zavlažovať ju. Jednoduchý spôsob obrábania pôdy a neznalosť hnojenia spôsobili, že úroda bola malá, neraz iba dvoj – trojnásobná, ale aj tak bol potravy dostatok.

 

V dobe kamennej obilie žali kosákom s kamennými čepieľkami alebo kosákovitým nožom. Zrno sa z klasov asi vymrvovalo rukami. Obilie počas celého praveku uskladňovali v obilných zásobných jamách alebo keramických nádobách. Veľkú časť obilia v praveku drvili na ručných drvičoch na hrubé krúpy alebo jemnejšiu múku. Rozdrvená obilnina zamiešaná s vodou sa varila na kašu alebo piekla a bola surovinou na výrobu vtedajšieho chleba (mal podobu placky). Pieklo sa na rozžeravených kameňoch, alebo v popole. 

 

Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Drevené radlo

 

Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Kamenný kosák

 

Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Kamenné náradie

 

 

Domestikácia zvierat


Okrem pestovanie plodín sa začal aj proces domestikácie – zdomácňovania divožijúcich zvierat. Aj tu si ľudia vyberali také druhy zvierat, ktoré mali chutné mäso a prinášali aj iný úžitok – vlnu, kožu, mlieko, vajcia. Najprv si vyberali najlepšie zvieratá, ktoré nezabili, ale boli určené na chov a rozmnožovanie. Hoci sa traduje, že prvým zdomácneným zvieraťom bol pes (15 000 pred Kr.), vedci dokázali, že na úžitok začali ľudia na Blízkom východe ako prvé chovať ovce a kozy (okolo 7000 pred Kr.), ktoré okrem mäsa prinášali chovateľom vlnu a mlieko. Neskôr boli zdomácnené prasa a tur – predchodca dnešného hovädzieho dobytka (6000 pred Kr.), osol a somár (4000 pred Kr.) Zdomácnené zvieratá stratili plachosť a boli úplne odkázané na starostlivosť človeka.



 

Prvé remeslá


S nástupom neolitu začínajú vznikať remeslá. Medzi najstaršie patria:

 

  1. Výroba keramiky - keramika sú výrobky vyrábané zo sušenej a pálenej hliny. Pôvodne sa vyrábali ručným lepením, neskôr na hrnčiarskom kruhu. Keramické výrobky znamenali prevrat vo varení, pečení a skladovaní potravín.

  2. Tkáčstvo – tkanie látok z vlákien rastlinného (ľan, konope a iné vláknité rastliny) a živočíšneho pôvodu (ovčia a kozia vlna). Ľan na výrobu plátna, bol prvou rastlinou, ktorej vlákna ľudia používali. Spracovaniu textílií predchádzal zložitý postup – od pestovania ľanu cez jeho zbieranie, sušenie, rosenie, močenie, trepanie, česanie, pradenie, navíjanie, vyváranie, plákanie, sušenie, snovanie. Textílie sa vyrábali v dvoch fázach:

 

  • pradením – spájaním textilných vláken na priadzu,

  • výroba textílií tkaním, pletením na jednoduchom tkáčskom stave.

 

Nástroje sa vyrábali z kameňa, ale ľudia sa ich naučili brúsením a vŕtaním kvalitnejšie opracovávať.

 

Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Tkanie látok

 

Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Keramika

 

Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998

Zariadenie na vŕtanie otvorov


Význam poľnohospodárstva a chovu dobytka


Prechod k poľnohospodárstvu a chovu dobytka (neolitická revolúcia) posunul ľudstvo vo vývoji dopredu:

 

  • človek si dokázal dopestovať a dochovať potravu, čo minimalizovalo hlad, zvýšil sa počet obyvateľov a ich životnosť,

  • ľudia sa už nesťahovali za potravou – usadili sa, preto si stavali pevné domy, určené pre ľudí a vyhradená časť pre zvieratá,

  • zdokonaľovala sa technika obrábania pôdy a pracovné nástroje,

  • spoločnosť sa rozdelila na roľníkov a pastierov,

  • ľudia sa sťahovali za pôdou a osídľovali nové územia sveta,

  • vznikali vynálezy, ktoré zmenili svet – koleso, postroj, voz ako základ dopravy, keramika, zavlažovacie kanály, mlyny a iné,

  • vznikol majetok ako základ súkromného vlastníctva a delenia ľudskej spoločnosti.

 



Zopakujte si:
1. Čo je neolitická revolúcia?
2. Kde sa začalo šíriť poľnohospodárstvo?
3. Vymenuj prvé pestované plodiny a zdomácnené zvieratá.
4. Aký význam malo poľnohospodárstvo a chov dobytka pre ľudstvo?

Použitá literatúra:
1.Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998
2. Kronika lidstva, Fortuna print, Bratislava 1992

Zdroje obrazkov:
Dvořák, P. a Valachovič, P. a Kratochvíl, V.: Od praveku k staroveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998