Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

Finančné hospodárenie podniku predstavuje pohyb peňazí, majetku a kapitálu podniku.

 

Peniaze predstavujú časť majetku podniku, patria sem:

 

  • peniaze v hotovosti,
  • krátkodobé a dlhodobé peňažné vklady v bankách,
  • krátkodobé a dlhodobé cenné papiere (napr. štátne pokladničné poukážky, akcie...),
  • ceniny, šeky a iné.

 

Majetok je súhrn majetkových hodnôt /vecí, pohľadávok, práv a i./, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na podnikanie. Celý majetok sa vyskytuje v peňažnej forme len zriedkavo a to pri založení a vzniku podniku (keď podnik ešte nepremenil peniaze na jednotlivé výrobné faktory) a pri likvidácii podniku. Peniaze sú len súčasťou majetku. Ostatné zložky majetku tvoria budovy, stroje, materiál, hotové výrobky, licencie a iné.

 

Kapitál predstavuje finančné zdroje, z ktorých si majetok podnik obstaral.

 

MAJETOK = KAPITÁL

 

 

Objem majetku a kapitálu je rovnaký. Veľkosť majetku a kapitálu sa zisťuje v konkrétnom čase zo súvahy /bilancie/.

Finančné hospodárenie podniku a dosiahnutý výsledok závisia od jeho riadenia.

Riadením finančných procesov sa v podniku zaoberajú finanční manažéri.

 

Finanční manažéri sa zameriavajú vo svojej práci na tieto oblasti:

 

  • financovanie –obstarávanie kapitálu z rôznych zdrojov,
  • finančné plánovanie –tvorba finančných cieľov podniku, opatrenia a činnosť na ich dosiahnutie,
  • investovanie –umiestňovanie – alokácia a využívanie kapitálu,
  • finančnú analýzu –rozbor finančnej situácie podniku.

 

 

Financovanie podniku – obstarávanie kapitálu z rôznych zdrojov.

 

Druhy financovania – rozlišujeme viacero druhov financovania:

 

a.       podľa pravidelnosti

 

  • bežné financovanie – podnik získava peniaze na bežnú prevádzku – na nákup materiálu, výplatu miezd, platby za energie a podobne,
  • mimoriadne financovanie – napríklad pri zakladaní, rozširovaní či likvidácii podniku,

 

 

b.      podľa viazanosti peňažných prostriedkov

 

  •  dlhodobé financovanie – z dlhodobého úveru,
  • krátkodobé financovanie – z krátkodobého úveru.

 

 

Každý podnik musí pri financovaní podniku riešiť dve základné otázky:

 

1.      Koľko kapitálu bude potrebovať na svoje podnikanie?

2.      Odkiaľ zabezpečí finančné zdroje?

 

 

Členenie finančných zdrojov

 

a.       Podľa vlastníctva:

 

1.      Vlastné zdroje

 

  • vklady vlastníkov
  • zdroje z podnikateľskej činnosti – zisk, odpisy, fondy tvorené zo zisku
  • zdroje získané napríklad predajom nepotrebného majetku
  • dotácie a iné

 

 

2.      Cudzie zdroje

 

  • úvery
  • pôžičky
  • rezervy
  • záväzky a iné

 

 

CELKOVÝ KAPITÁL PODNIKU = VLASTNÝ KAPITÁL + CUDZÍ KAPITÁL

 

 

Vlastný kapitál – kapitál, ktorý do podniku vložili vlastníci alebo vznikol jeho činnosťou. Podnik ho má k dispozícii trvale a je ukazovateľom jeho finančnej stability. Podnik je tým nezávislejší, čím viac má vlastných zdrojov.

 

Cudzí kapitál – predstavuje záväzok – dlh podniku, ktorý podnik musí v určenej dobe svojim veriteľom splatiť. Podľa doby splatnosti rozlišujeme:

 

  • krátkodobý cudzí kapitál– na dobu do 1 roka,
  • dlhodobý cudzí kapitál – na dobu dlhšiu ako 1 rok.

 

 

b.      Podľa spôsobu získavania kapitálu

 

1.      Interné zdroje

 

  • zisk
  • odpisy
  • ostatné interné finančné zdroje

 

 

2.      Externé zdroje

 

  • vklady vlastníkov
  • úvery
  • dotácie
  • rezervy
  • osobitné formy financovania – lízing, faktoring, forfaiting,
  • ďalšie externé zdroje,

 

 

 

Interné finančné zdroje

 

Sú to finančné zdroje, ktoré podnik získava vlastnou podnikateľskou činnosťou. Tvoria ich najmä zisk po zdanení a odpisy. Ak ich podnik používa na financovanie svojej činnosti, hovoríme o samofinancovaní. Okrem zisku vytvoreného v bežnom období podnik môže použiť aj nerozdelený zisk z minulých rokov. Odpisy sú pre podnik nákladom, ale v danom období nie sú výdavkom. Výdavkom boli v čase obstarania dlhodobého majetku. Zostávajú v podniku a preto pre podnik predstavujú vlastný zdroj financovania.

 K interným zdrojom patria aj ostatné interné zdroje, kde patria napríklad peniaze z predaja nepotrebného dlhodobého majetku, nadbytočných zásob a podobne.

 

 

Externé finančné zdroje

 

Podnik tieto zdroje získava z externého – vonkajšieho prostredia. Základnými externými finančnými zdrojmi sú:

 

  • vklady vlastníkov
  • úvery
  • dotácie
  • rezervy
  • osobitné formy financovania – lízing, faktoring, forfaiting
  • pôžičky vlastníkov
  • dary a iné.

 

 

Vklady vlastníkov – sú základným externým finančným zdrojov, môžu byť vložené do podnikania na začiatku, či v priebehu podnikateľskej činnosti

 

 

Úvery – predstavujú návratný zdroj financovania. Základným kritériom členenia úverov je čas, na ktorý sa poskytujú. Rozlišujeme:

 

krátkodobé úvery – splatnosť do 1 roka, podnik ich využíva na prekonanie dočasného nedostatku peňažných prostriedkov, napr. na úhradu faktúr za materiál, na výplatu miezd, zaplatenie daní a podobne. Patria tu napríklad bankové úvery, obchodné úvery, preddavky od odberateľov a podobne,

strednodobé a dlhodobé úvery – splatnosť dlhšia ako jeden rok, podnik ich využíva najmä na financovanie väčších investícií ako je napríklad nákup výrobnej linky, výstavba výrobnej haly a podobne. Patria tu bankové úvery, dodávateľský úver, obligácie.

 

 

Dotácie – predstavujú nenávratný zdroj financovania. Sú podniku poskytované bez očakávanej protihodnoty a bez toho, aby ich podnik musel vrátiť. Môžu byť poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z miestnych rozpočtov, z fondov Európskej únie a podobne. Môže ísť pritom o účelovú dotáciu – podnik musí použiť zdroje na určený účel, alebo neúčelovú dotáciu – jej využitie nie je presne určené a podnik ju môže použiť na akýkoľvek účel.

 

Lízing – je prenájom predmetov dlhodobej spotreby na základe zmluvy, na určenú dobu a dohodnutý poplatok. Prenajímateľom je lízingová spoločnosť, ktorá prenajíma daný majetok, nájomca je klient, ktorý užíva daný majetok na základe lízingovej zmluvy. Je povinný platiť prenajímateľovi podľa dohodnutého splátkového kalendára lízingové splátky – nájomné. Predmetom lízingu na Slovensku sú najčastejšie osobné, úžitkové a nákladné automobily, stroje, zariadenia, softvér, technológie, nehnuteľnosti a podobne.

 

 

Faktoring – znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok od dodávateľa pred lehotou ich splatnosti faktoringovou spoločnosťou – faktorom. Faktorom je často dcérska spoločnosť banky. Banka odkúpi odberateľské faktúry od dodávateľa – klienta, pričom mu vyplatí 60 – 90% menovitej hodnoty faktúry pri postúpení pohľadávky. Súčasne si nárokuje spracovateľský poplatok, ako určité percento z menovitej hodnoty pohľadávky. Rozdiel medzi financovanou a uhradenou sumou pohľadávky prevedie na účet klienta po zaplatení pohľadávky odberateľom, pričom zníži vyplatenú sumu o spracovateľský poplatok a úrok. Pri faktoringu nepresahuje splatnosť pohľadávok väčšinou 180 dní. V praxi sa vyskytujú rôzne druhy faktoringu. Faktoring patrí ku krátkodobým formám financovania v tuzemskom i medzinárodnom obchode.

 

 

Forfaiting – znamená odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok od dodávateľa – veriteľa pred lehotou ich splatnosti forfaitingovou spoločnosťou bez možnosti spätného postihu pôvodného veriteľa, ak ich dlžník nezaplatí. Ide o pohľadávky s dlhšou dobou splatnosti – viac ako 90 dní, spojené s predajom strojov, zariadení a investičných celkov. Pohľadávky musia byť zabezpečené bankovými nástrojmi – avalom zmenky, či dokumentárnym inkasom. Forfaiting využívajú podniky, ktoré dodávajú výrobky alebo služby väčších hodnôt.

 

 

Podnik pri rozhodovaní o výbere zdrojov financovania ovplyvňujú tieto faktory:

 

náklady kapitálu – ide o náklady vynaložené pri získaní kapitálu i počas jeho viazanosti v podniku, sú to napríklad úroky, ktoré podnik musí zaplatiť veriteľom,

 

majetková štruktúra podniku – výber jednotlivých druhov kapitálu ovplyvňuje zloženie majetku. Medzi kapitálovou a majetkovou štruktúrou platí vzťah, ktoré vyjadruje zlaté bilančné pravidlo:

 

Neobežný majetok – financovanie dlhodobým kapitálom

 

Obežný majetok – financovanie krátkodobým kapitálom

 

 

 

Použitá literatúra:

1.      D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN 2005, ISBNB 80-10-00658-0

2.      M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN 2004, ISBN 80-10-00363-8

3.      D. Orbánová, Ľ. Velichová: Podniková ekonomika pre 3. ročník OA, SPN 2009, ISBN 978-80-10-01633-4